Farmári vzdorujú letu suchšiemu ako v roku 1947, nadpísal svoj článok v Pravde Jozef Sedlák, jeden z mála novinárov, ktorí sa ešte venujú (a rozumejú) poľnohospodárstvu. Tu sa však akákoľvek podobnosť končí. Na Slovensku vtedy odborníci presviedčali a postupne presvedčili, že na boj proti suchu sú nevyhnutné meliorácie, že je potrebné vybudovať zavlažovaco-odvodňovací systém.
Pravda, ešte to trvalo dlho, než sa vybudoval závlahový systém v oblastiach, kde to bolo potrebné; do roku 1965 bolo zavlažovaných len asi 25-tisíc hektárov. No potom ročne pribúdalo asi 9 000 hektárov závlah, takže v roku 1989 bolo možno zavlažovať okolo 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.
A dnešok? Poľnohospodári, farmári, ako sa im dnes ktovie prečo hovorí, majú v prenájme asi dve tretiny, teda zavlažovacie systémy na niečo vyše 200 000 hektároch. Koľko sa z nich však využíva, zrejme dnes niekto nevie. Mnohé sú nefunkčné, lebo neboli udržiavané, mnohé časti boli rozkradnuté, udržiavané nie sú ani nádrže, takže často niet vody na zavlažovanie, inokedy poľnohospodári nemajú peniaze na elektrickú energiu, alebo na zaplatenie ľudí obsluhujúcich závlahy… Napokon, viac sa o tom možno dočítať v odporúčaných článkoch v rubrike Súvisiace.
A tak, keď človek prechádza krajinou, na suchom trpiacich poliach vidí akési veľké mŕtve chrobáky a k zemi prikované znehybnené vážky…
Na archívnych fotografiách fotoreportéra zase vidno, ako sa dbalo o zavlažovanie kedysi, od jednoduchých začiatkov až po ucelené systémy závlah.
Foto: Ivan Dubovský
