Tak ako väčšina štátnych fondov, aj Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) má od 1. januára budúceho roku ukončiť svoju činnosť. Presnejšie povedané, s prechodom na projektové a programové riadenie sa má financovanie väčšiny štátnych fondov integrovať priamo do jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.
Cieľ, ktorý sa tým sleduje, je nespochybniteľný: zvýšiť transparentnosť a kontroľovateľnosť hospodárenia štátnych fondov a zodpovednosť rezortov, keďže sa budú musieť zmestiť do limitovaných výdavkov. Navyše, nebude jestvovať možnosť pôžičiek ako doposiaľ, keď fondy hospodárili relatívne samostatne.
Veľa však závisí od spôsobu a časového horizontu ich nahradenia. Napriek perspektívnosti prechodu fondov na projektové a programové riadenie a s možnosťou priameho napojenia na fondy EÚ, situácia v tejto oblasti nie je dobrá. Azda najvýraznejšie to vidieť v prípade Štátneho fondu rozvoja bývania na hospodárení jednotlivých obcí. Práve tam sa totiž stavali a stavajú na odporúčania Rady fondu rozvoja bývania a s pomocou príspevkov zo ŠFRB a vlastných zdrojov (konkrétne z platieb za odpredaj bytov) okrem iného aj domy pre mladé rodiny. Pôžičky z uvedených zdrojov a ďalšie výhody, napr. pri obstarávaní pozemkov, predsa len umožnili stavať ich o niečo lacnejšie. A najmä možnosti pôžičiek boli oveľa rozsiahlejšie a najmä dlhodobejšie ako v prípade bánk alebo stavebných sporiteľní.
Financovanie bytov pre sociálne slabších Presúvaním týchto dotácií priamo do ceny bytov – napríklad v podmienkach miestnej časti Bratislava-Dúbravka sa predpokladá približne 70 tisíc Sk na byt – sa ďalšie výhody strácajú. Zrejme tento fakt mal za následok, že minister výstavby a regionálneho rozvoja Ištván Harna protestoval proti zrušeniu ŠFRB. V súčasnosti je totiž jediným dostupným zdrojom financovania bytov pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, pričom banky teraz nemajú dostatok zdrojov na poskytovanie dlhodobých úverov a trh s hypotekárnymi záložnými listami. Nevytvoril sa.
Výsledkom je, že obce sú v závere roka presýtené žiadosťami o príspevok zo ŠFRB, pokiaľ ešte funguje. V budúcom roku, ak sa nezmenia prognózy a predpoklady, budú k dispozícii aj sociálne slabším skupinám iba o niečo málo lacnejšie byty. Pri ich horibilných cenách to nie sú veľmi lákavé vyhliadky.
Zhoršenie situácie v budúcom roku Rady fondu rozvoja bývania obcí budú zrejme fungovať aj v nadchádzajúcom roku. Dostavajú sa domy pre mladé rodiny s o niečo výhodnejšími podmienkami obstarania bytov, hoci problémy s ich obsadením nútia postupne zľavovať z požiadaviek mladého veku uchádzačov do určitého vekového limitu. Ten sa však už predĺžil na 45 rokov a pomaly prestáva byť vtipom jeho ďalšie predlžovanie, napríklad do 65 rokov. Dlhší čas budú aktuálne i relatívne početné splátky z odpredaja bytov, ktoré je žiaduce využiť najmä na tieto účely. Ale po zrušení ŠFRB, resp. po jeho transformácii sa situácia v tejto oblasti zhorší – a to aj pri lacnejšej cene bytov, ktorá je nižšia o dotácie do ich ceny.
Situácia v oblasti dlhodobých bankových úverov, príp. výhodnejšie úrokové sadzby pre sociálne slabšie skupiny sa zatiaľ s pripravovanou privatizáciou veľkých štátnych bánk tiež nezlepšuje. Možnosti hypotekárnych úverov sa rozširujú veľmi pomaly. Pre budúci rok bude potrebné znížiť pôvodne plánovaný deficit štátneho rozpočtu oproti doterajším predpokladom.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa priaznivejšie vyvíjajú azda len úrokové miery. Dokonca tu vzniká kuriózna situácia, že napr. v miestnej časti Bratislava-Dúbravka sa požadujú nižšie úrokové sadzby z pôžičiek ŠFRB – vo výške 7% – vyššie ako zvýhodnené pôžičky bánk a stavebných sporiteľní. Bude treba znížiť ich, čo si však žiada zmenu štatutárnych podmienok týchto pôžičiek z fondov rozvoja bývania obcí. Existujú aj snahy riešiť túto situáciu odložením zrušenia ŠFRB. Konečné rozhodnutie však prinesie až schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok v parlamente. –
