Sociálna Európa na Námestí SNP v Bratislave

Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešné Slovensko nepatrí ku krajinám, ktorých občania sú zvyknutí na vyjadrenie svojich názorov a požiadaviek využívať ulicu. Kto s tým robí, vie, že je pomerne problematické dostať v dnešnej dobe na Slovensku na ulicu väčší počet ľudí, aby si povedali svoj názor, aby zabojovali za svoju vec nielen doma v obývačke pri televíznych novinách, ale verejne, nahlas, na ulici. Ktovie, či je to rozširujúcou sa absolútnou frustráciou a apatiou ľudí, pocitom, že keby sme čokoľvek robili, aj tak nič neovplyvníme, alebo obavou a strachom, že ak sa na ulici objavíme, večer v spravodajstve nás televízia vykreslí ako nejakých „exotov“, ktorí nemajú čo na práci, tak hulákajú na ulici. V každom prípade zdravá, občianska, uličná kultúra, tak ako ju poznáme zo štátov bývalej západnej Európy, tá k nám ešte akosi nedorazila. O to zaujímavejšie bolo sledovať, ako túto nedeľu Námestie SNP v Bratislave sčasti zaplnilo približne 1 000 ľudí, hovoriacich o potrebe spolupráce pri budovaní sociálnej Európy. Žiadna panika, vláda SR, Slovensko sa neprebudilo, z tých 1 000 ľudí bolo približne 700 občanov Rakúskej republiky… Aby sme dlho nelúštili tajničku, ako sa už len dostalo 700 Rakúšanov na Námestie SNP, išlo o akciu zorganizovanú Sociálnodemokratickou stranou Rakúska v spolupráci so slovenským Smerom. Povedať si verejne svoj názor na vývoj v Európe a vo vlastných krajinách, ktorý vyvoláva obavy, a demonštrovať pripravenosť spojiť sily v boji proti nemu, taký obyčajný bol cieľ a zmysel akcie. V Rakúsku a vlastne v celej Európe úplne samozrejmá vec patriaca k demokracii asi ako volebné právo, na Slovensku ešte stále akosi nezvyčajná. Zhromaždenie približne 1 000 ľudí, v Rakúsku maličké podujatie, na Slovensku v podstate úspech. Keď v Bratislave na jar približne 2 000 študentov protestovalo proti Froncovým poplatkom, bol to obrovský úspech, keby ste videli tie obrovské davy desiatok tisícov študentov, ktorí v polovici 90-tych rokov pochodovali Viedňou, tiež v proteste proti poplatkom, nedá sa to porovnať. O protestoch proti vojne v Iraku po celom svete alebo proti škrtom v sociálnej oblasti v západnej Európe ani nehovoriac. No nič, možno sa k takejto zdravej občianskej uličnej kultúre časom dopracujeme aj my. Nebude to však vôbec ľahké, Slováci a Slovenky sú totiž našimi veľaváženými mienkotvorcami cieľavedome vychovávaní práve k apatii a pasivite, veď protestovať, to predsa robia len nejakí krikľúni, čo nemajú iné na robote. Ale tento problém tu a teraz asi riešiť nebudeme, na to je až príliš vážny a hlboký. Okrem vyjadrenia svojho názoru na škodlivú neúmernú neoliberalizáciu Európy a nevyhnutnosť spoločného boja proti nej bola návšteva rakúskej sociálnej demokracie na Slovensku aj o partnerstve so stranou Smer. Na spoločnom rokovaní a následnej tlačovej konferencii vedenia oboch strán vyjadrili záujem a pripravenosť zintenzívnenia spolupráce. Nečudo, veď okrem spoločných programových cieľov spája obe strany aj niečo iné. Obidve stoja v razantnej opozícii voči konzervatívnym, pravicovým vládam. Rakúski sociálni demokrati proti ľudovcom a krajne pravicovým slobodným, na Slovensku… no o nič lepšie. Spája ich rovnaký cieľ, v budúcich voľbách povaliť vlády, ktoré načúvajú „len koncernom a finančnému svetu“ a nahradiť ich takými, ktoré „rešpektujú trhovú ekonomiku, ale nie trhovú spoločnosť a neobmedzený trh v oblastiach, ako je školstvo, zdravotníctvo či sociálne veci“, aby sme použili slová vedúcich delegácií, podpredsedníčky SPÖ Heidemarie Onodi, poslanca rakúskeho parlamentu Antona Heinzla a predsedu Smeru Roberta Fica. Či sa im tento cieľ podarí naplniť, uvidíme za dva roky. V každom prípade, ľahké to nebude mať ani jeden za nich. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO