Dňa 11. 12. 2004 sa uskutočnil ďalší snem Smeru, zaoberajúci sa integráciou ľavicových mimoparlamentných strán. Snem schválil rozhodnutie o zlúčení so stranami SDA, SDĽ a SDSS. S týmto krokom sa spája nádej na posilnenie vzniku štandardného ľavopravého členenia politickej scény na Slovensku. „Smer – sociálna demokracia“ chce pripraviť pre voľby v roku 2006 reálnu alternatívu, ktorá by mala garantovať úspešnú voľbu, a komentár k dnešnému radikálnemu, pravicovo reformnému kurzu vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Alexandra Dobolyi Europoslankyňa, Strana európskych socialistov (Maďarsko) Vo svojom prejave ste pripomenuli, že v sociálnodemokratickej politike je dôležitá jej sociálna i demokratická časť. To zahŕňa aj ochranu menšín. Spomenuli ste to špeciálne preto, že si myslíte, že je to v prípade Smeru problémom? – Nemyslím si, že je to ešte problém, ale niekedy bol. Od roku 1999, keď bol Smer založený, prešiel určitou cestou. Dnes sa zlúčil s ostatnými sociálnodemokratickými stranami a som z toho veľmi šťastná. V minulosti sme nemali priame kontakty so Smerom, no podľa niektorých informácií bol jeho vzťah k menšinám problematický. No teraz sa situácia zmenila a ja verím, že zjednotením sa so stranami, s ktorými sme predtým spolupracovali, to bude ešte lepšie. Aká je teda oficiálna pozícia Maďarskej socialistickej strany? Urobil týmto snemom Smer posledný rozhodujúci krok k vstupu do Socialistickej internacionály a Strany európskych socialistov? – Ako členka Maďarskej socialistickej strany som členkou výboru Socialistickej internacionály, ktorý má na starosti posudzovanie prihlášok nových členov. Strany, s ktorými sme spolupracovali dlhý čas, sa zlúčili so Smerom, a tým fakticky podporili jeho členstvo v medzinárodných štruktúrach. To je vec slovenskej vnútornej politiky, do ktorej nebudeme zasahovať. Ak svojím zlúčením povedali, že Smer rešpektuje všetky sociálnodemokratické hodnoty vrátane ochrany menšín, potom má našu podporu. Boris Zala Smer Smer sa dnes oficiálne stal stranou „Smer – sociálna demokracia“. Keďže vy ste považovaný za jedného zo zástupcov „sociálnodemokratického krídla“ v tejto strane, beriete to ako víťazstvo svojej línie či zavŕšenie nejakého prirodzeného vývoja? – Smer nepochybne prekonal vývoj, ktorý sa nedotýkal len ideovej stránky, ale aj prakticko-politickej. V čase, keď Smer vznikal, nemalo zmysel biť sa do pŕs, že Smer je sociálnodemokratická strana. Tieto slová boli vyprázdnené, boli skôr symbolom neúspechu a chýb, ktoré nastali účasťou SDĽ vo vláde v rokoch 1998 – 2002. Naše vtedajšie východisko preto pokladám za správne a potom sme už neskôr nastúpili cestu budovania hodnotovej bázy. Keď si za sebou všimnete tie heslá, celkom prvé je z roku 1999: „Poriadok, spravodlivosť a stabilita“, tak bolo to spolu s Dušanom Čaplovičom našou vedomou snahou, že sme do pôvodného hesla vsunuli myšlienku „spravodlivosti“. To postupne otvorilo priestor pre sociálnodemokratické idey. Potom sme urobili ďalší krok, a to prijatie konceptu „tretej cesty“, ktorý bol jasne postavený i prezentovaný na sociálnodemokratickom základe. Myslím si, že z programového hľadiska to potom prešlo do dnešných pozícií, ale už vtedy sa jasne hovorilo o tom, že Smer chce stáť na pozíciách reprezentovaných Schröderom, Blairom. Do úvahy sa teda bral aj vývoj názorov členov Smeru. A nakoniec, nikto sa sociálnym demokratom nenarodí, každý sa ním stáva, preto vítam ochotu ľudí programovo na sebe pracovať, vzdelávať sa. Je tento posun teda vývojom názorov jeho členov, nielen politikou vedenia? – Je to aj vývoj názorov členov a vidno to napríklad na ľuďoch činných v ekonomickej oblasti či už ako teoretici, alebo ako podnikatelia. Sami si postupne rysujú predstavu fungovania vecí – od neutrálno-ekonomickej predstavy do celkom jasne sociálnodemokratického prístupu. Zmení teda dnešný snem, ktorý znamená zlúčenie s malými stranami, stranu Smer, alebo je to len symbolický krok? – Vnútorne nebude Smer výrazne meniť. Vstup do medzinárodných štruktúr zintenzívni programové práce v Smere, čo pokladám za správne. A to súvisí aj s tým, že sa blíži predvolebné obdobie a treba pripraviť nový program strany, ktorý bude aj vládnym programom. Na druhej strane má integrácia obrovský význam z hľadiska politickej symboliky. Teda nie v ideovej rovine. Budem veľmi otvorený – politika SDĽ skrachovala na tom, že nemala žiadne programy. SDA sa pokladala za modernú ľavicovú stranu, no táto modernosť mala len symbolický význam v snahe odlíšiť sa od toho, čo symbolizoval povedzme Jozef Migaš. No z hľadiska obsahového a programového tam nebolo postavené vôbec nič. Aj pre nich, rovnako ako pre mňa, je to výzva, aby na pôde Smeru pracovali na svojom sociálnodemokratickom zrení. Tiež som sa nenarodil sociálnym demokratom. Hovoríte o potrebe zrenia. Na dnešnom sneme, a to nie je len moje pozorovanie, však neprebiehala takmer nijaká diskusia. S príspevkami sa prihlásilo päť delegátov, nebolo počuť nejaké hlasy navrhujúce alternatívu k súčasnému kurzu strany. Znamená to, že s ním všetci členovia súhlasia alebo len „nie sú navyknutí diskutovať“? – Skôr by som to pripísal predpríprave. Je to hlavne kvôli predsedovi, ktorý pred ďalekosiahlou diskusiou na sneme, ktorá je často len rétorickým cvičením, uprednostňuje predprípravu. A tá spočívala v tom, že sa diskutovalo vo všetkých okresných organizáciách. Vedenie strany sa stretlo so všetkými predsedami okresov a krajov. O celej tejto veci sa asi päťkrát detailne a tvrdo diskutovalo na predsedníctve strany, ktoré je veľkým orgánom, má približne 30 členov. Na snem prišli pripravené veci, preto už boli delegáti spokojní. Aj keď treba otvorene povedať, že členovia Smeru majú obavu, žeby nárast členstva v mestách, okresoch mohol viesť k dominancii bývalých členov SDĽ. Ale v zmluve sú, myslím, zahrnuté mechanizmy na to, aby sa to nestalo. Rob van der Waters Skupina Strany európskych socialistov v Európskom parlamente Aké sú vaše dnešné dojmy zo Smeru? – V skutočnosti sú to dva dojmy. Prvým je, že sa stalo niečo, čo každý chcel – tým či oným spôsobom – už dlhý čas. Vytvorilo sa jedno široké sociálnodemokratické hnutie. Po druhé, toto hnutie je schopné prezentovať skutočnú vládu voči pravicovej vláde. Takže ľudia majú skutočne možnosť vybrať si v nasledujúcich voľbách. To sú pre mňa dva hlavné závery a tento odkaz odovzdám všetkým ostatným v Strane európskych socialistov. Takže sa po tomto sneme Smeru pozícia Strany európskych socialistov voči nemu zmení? Bude prijatý za plného člena? – Budem úprimný – boli sme súčasťou tohto procesu. Pamätám si na stretnutie, ktoré sa odohralo asi pred dvoma rokmi, na ktorom sme sedeli so SDĽ, SDA, SDSS, a všetci tvrdili, že Slovensko potrebuje veľké hnutie, no nechceli ho vytvoriť s ostatnými. Bolo veľmi ťažké s nimi hovoriť. Teraz sa to konečne prelomilo, a preto si myslím, že bude mimoriadne dôležité, že Smer bude akceptovaný ako člen sociálnodemokratickej európskej rodiny. Hlavným odkazom teda je, že existuje vôľa postaviť skutočnú sociálnodemokratickú alternatívu pre slovenskú politiku, ktorá bude mať v nasledujúcich voľbách potenciál zvíťaziť. Kde však vidíte možné riziká faktu, že táto alternatíva vzniká pod menom strany Smer? Alebo inak – vidíte vôbec nejaké riziká? – Niečo vám poviem. Som členom svojej strany už 35 rokov. Na európskej úrovni pracujem už takmer 28 rokov. Je nemožné povedať si každý deň, keď sa ráno pozriem do zrkadla, „súhlasím s každým jedným členom svojej strany“ alebo „súhlasím úplne s každou jednou stranou európskeho sociálnodemokratického hnutia“. A to „v každej jednej otázke“. Myslím si, že reálne nebezpečenstvo hrozí, ak sociálni demokrati trávia viac času bojovaním jeden proti druhému než bojom s „nepriateľom“. Pre mňa teda neexistuje žiadne riziko vyplývajúce zo spolupráce. Je to výzva. Na spolupráci treba pracovať každý deň. Niekto to dnes povedal – je to tak trochu ako manželstvo – aj na ňom treba pracovať každý deň. Je tam možno jeden rozdiel – manželstvo robíš z lásky, no spolupráca sa nadväzuje z rozumu. Myslíte si, že je možné povedať niečo definitívne o politike strany pred tým, ako vstúpi do vlády? – V deň ako tento odo mňa určite nebudete počuť „možno nie sú takí sociálni demokrati…“. Dnes je dôležité, že bolo vytvorené jednotné veľké sociálnodemokratické hnutie. Ale vráťme sa k rozumu. Sú dve veci, ktoré prispeli k tomu, že sa Smer stal sociálnodemokratickou stranou. Po prvé, že sú v opozícii voči vláde, ktorá skutočne nie je sociálnodemokratická. Nazvite ich neoliberálmi, neokonzervatívcami, no určite nie sú sociálni demokrati. Je preto logické, že budujúc alternatívu voči tejto vláde sa stanete sociálnymi demokratmi. Pretože práve to tejto krajine chýba. A po druhé, sú partnermi sociálnodemokratického hnutia v Európe. Každodenne spolupracujú so sociálnymi demokratmi v Európe, už takmer tri roky… Sociálnodemokratickosť nie je choroba, aby bola nákazlivá, no je nákazlivá.
Na jednej strane je váš optimizmus pochopiteľný – niečo sa deje, vytvára sa potenciál priniesť na slovenskej ľavicovej scéne zmenu – na strane druhej, práve od európskych socialistov vychádzali v minulosti často kritické pripomienky voči Smeru. Zmenil sa tak veľmi, alebo je za zmeneným názorom naň niečo iné? – Ste ako typický novinár. Pozrite sa, v Strane európskych socialistov ku mne často prichádzajú kolegovia z Francúzska a pýtajú sa – skutočne si myslíte, že Tony Blair je sociálny demokrat? Britskí priatelia ku mne prídu a hovoria – pozri na Francúzov, veď tí sú niekedy ako staromódni komunisti… V každej krajine je iná realita, a preto tam existujú rozdielne cesty k spoločnému cieľu. Rozhodujúce je, že toto hnutie sa snaží dosiahnuť rovnaké ciele v každej krajine. Som šťastný z toho, čo sa tu deje, a myslím, že by to mohol byť príklad pre iné krajiny, ako Poľsko či Litva. Na Slovensku získalo toto hnutie v európskych voľbách tri miesta v Európskom parlamente. V Litve nespolupracovali, do volieb šli s dvoma kandidátkami, a do Európskeho parlamentu sa nedostala ani jedna strana. Ak by spolupracovali, mali by dve miesta.
Zhováral sa Radovan Geist
