Škola je viac ako vzdelanie

Vzdelávanie sa stáva prostriedkom na hľadanie cesty, spôsobu, hodnôt života a spoznávania rozličných možností v jednotlivých etapách života človeka. Nesmierne dôležitú úlohu v tejto oblasti zohráva univerzitné vzdelávanie, ktoré predstavuje pre úspech tejto krajiny veľkú výzvu. Aby mohli vysoké školy plniť túto dôležitú úlohu, potrebujú kvalifikovaný vrcholový manažment, kvalitných pedagógov, zaujímavé a v praxi využiteľné študijné odbory, ktoré budú priťahovať študentov. Kontakt medzi študentom a učiteľom by nemal byť len formálny a stereotypný. Študenti by mali mať čoraz viac príležitostí využívať schopnosti a vedomosti špičkových odborníkov, a to nielen našich, ale aj zo zahraničia, aby mohli počúvať rôzne názory. Vedenie škôl sa musí snažiť o to, aby: – na školách prednášali a učili učitelia (nie je to zatiaľ celkom jednoduché vzhľadom na nízke mzdy) oddaní svojmu odboru, – presadili, že učitelia sa majú voči študentom (vo všetkých formách výučby) správať korektne a s potrebnou dávkou tolerancie a profesionálneho nadhľadu, – vytvorili podmienky na efektívnejšiu a širšiu mobilitu študentov medzi jednotlivými školami, – sa informačné technológie využívali ako prostriedok organizácie vzdelávania, – podporovali mladých pedagógov a vedeckých pracovníkov a zároveň vytvárali podmienky na vznik nových študijných odborov. To si vyžaduje vypracovať kvalitný a reálny dlhodobý zámer, do ktorého sa premietnu všetky rozvojové trendy jednotlivých študijných odborov, ktoré musia vychádzať z potrieb jednotlivých regiónov. Aby naše univerzity mohli plniť svoje poslanie, musia hľadať spôsob koexistencie jednotlivých fakúlt v podmienkach vymedzených novým vysokoškolským zákonom. Treba vychádzať z predpokladu, že snahou každej univerzity je vytvárať vhodné podmienky na spoluprácu jej fakúlt, na ich vzájomné obohacovanie sa pri akceptovaní osobitostí, špecifík, na poskytovanie priestoru na interdisciplinárny výskum a vzdelávanie, na kultivovanie duchovného potenciálu celej akademickej obce univerzity. Podľa skúsených akademických funkcionárov by vzťah medzi jednotlivými fakultami mal byť založený na rešpektovaní záujmov fakúlt v medziach akceptovateľných pre zdravý rozvoj univerzity. Bez spolupráce jednotlivých fakúlt môže univerzita ťažko definovať smer, ktorý by integroval značnú časť univerzitnej vedeckej kapacity. Som toho názoru, že kvalita našich vysokých škôl sa dá čiastočne merať aj počtom študentov inej ako slovenskej štátnej príslušnosti. Mnohí z nich by nám po návrate domov ako napr. technici, lekári a pod. mohli pomôcť pri nadväzovaní obchodných stykov, objednávať výrobky našich firiem, sprostredkovávať investície a pod. Záujem cudzích štátnych príslušníkov na našich vysokých školách by mal byť pre fakulty aj otázkou prestíže a jedným z dôkazov ich medzinárodne uznávanej kvality. Často proklamované „otvorili sme sa svetu“ by malo znamenať nielen odchody našich študentov do zahraničia. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku existuje silný trh v akademickom prostredí, ktorý bude získavať čoraz konkurenčnejší charakter. Veľké univerzity obsadili mnoho výhodných pozícií, ktoré si chránia. Z toho dôvodu musia hlavne tie menšie a mladšie hľadať priestor na dosiahnutie úspechu, ktorý univerzitu zviditeľní. Vysoké školstvo je jednou z prvých oblastí, v ktorých sa po roku 1998 začala uskutočňovať rozsiahla a hlboká reforma. Podkladom na jej prípravu bola koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovenku na 21. storočie, ktorú schválila vláda v roku 2000. Analýza stavu slovenského vysokého školstva na konci deväťdesiatych rokov, ktorú koncepcia obsahovala, konštatovala, že v slovenskom vysokom školstve sa prejavujú viaceré krízy. Ako jej hlavné príčiny boli vyhodnotené najmä: a) chýbajúca koncepcia vysokého školstva, b) dlhodobo kritická situácia v jeho financovaní. Analýza pomenovala silné a slabé stránky slovenského vysokého školstva. Najvýznamnejšími silnými stránkami boli vyhodnotené, 1. Reálna akademická autonómia vysokých škôl a akademické slobody. 2. Študentský potenciál: veľký počet mladých ľudí má záujem o VŠ vzdelanie. 3. Napriek veľkým problémom pracuje v slovenskom vysokom školstve veľa zanietených ľudí ochotných a schopných rozvíjať ho. 4. Dobré uplatnenie absolventov VŠ na domácom i zahraničnom trhu práce a veľmi nízky počet dlhodobo nezamestnaných absolventov VŠ. V podstatne početnejšej skupine slabých stránok boli vyhodnotené: 1. Chýbajúca koncepcia vysokého školstva. 2. Nedokonalá a neúplná legislatíva. 3. Nedostatočná orientácia na študenta. 4. Postupujúci rozpad personálneho zabezpečenia: prestarnutosť vysokoškolských učiteľov, nedostatok kvalitných mladých učiteľov. 5. Postupujúci trend znižovania kvality vzdelávacieho procesu a výskumnej činnosti. 6. Neefektívna atomizácia vzdelávania prejavujúca sa vo veľkom počte študijných odborov a veľkom počte predmetov s častou duplicitou a pod. 7. Neexistencia mechanizmov umožňujúcich vyhodnocovať a prezentovať zodpovednosť vysokých škôl voči spoločnosti. Čo teda dodať na záver? Tieto načrtnuté problémy súvisia s tým, že u nás ešte absentuje komplexná stratégia rozvoja spoločnosti. Pre vysokoškolské prostredie to znamená, že vláda by si mala povedať, ktoré fakulty a študijné odbory by chcela mať excelentné a na špičkovej úrovni. Prakticky to znamená – spoločenská objednávka musí vyjsť od hlavných protagonistov tohto procesu: študentov, vlády, ale aj zamestnávateľov. Všetko niečo stojí: ak sa však k problému postavíme koncepčne a v duchu týchto zásad, peniaze začnú i v oblasti vzdelávania plniť tú funkciu, ktorú majú aj v ekonomickej oblasti: budú len pomocným indikátorom kvality. Každý univerzitný tím sa musí s čo najmenšími stratami prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam trhu vysokoškolského vzdelávania. Napoleon povedal: „Úspech sa vždy a všade začína odvahou.“ Autor pracuje v oblasti vedy a výskumu