Silnejšia, alebo slabšia?

Sedemnásteho marca bol kurz slovenskej koruny revalvovaný o osem a pol percenta. Novou referenčnou úrovňou je 35,4424 Sk za euro. V rámci menového výmenného systému ERM II sa tento kurz môže meniť o pätnásť percent nahor, alebo nadol. Oficiálna revalvácia bola reakciou na výrazné posilnenie koruny v posledných mesiacoch. Vládny splnomocnenec na zavedenie eura Igor Baráth to vysvetlil ako logický dôsledok silného rastu slovenskej ekonomiky. Zároveň vyhlásil, že „z toho tiež vyplýva, že šance na splnenie kritérií na prijatie eura sú čoraz reálnejšie.“ Pravdepodobne mal na mysli kritérium inflácie. Posilnenie koruny totiž zlacňuje dovoz. A tak sa slovenskí výrobcovia dostávajú pod väčší konkurenčný tlak zahraničných výrobcov, čo by ich malo nútiť nezvyšovať príliš ceny. Tento moment zdôrazňovali slovenské mainstreamové médiá. Lenže na druhej strane akoby prehliadali, že Slovensko dlhodobo viac dováža ako vyváža. Na konci minulého roka sa deficit zahraničného obchodu vyšplhal k šiestim percentám. Svedčí to o tom, že slovenská ekonomika sa pri začleňovaní do medzinárodného hospodárstva musí vysporiadať s vážnymi problémami aj napriek nedávnemu nárastu produktivity práce. Tá totiž nerastie rovnomerne vo všetkých oblastiach. Niektorým odvetviam – napríklad chemickému priemyslu – prináša posilňovanie koruny nemalé problémy. Posilňovanie koruny je totiž záťažou pre slabšie sektory slovenského hospodárstva. V súťaži so zahraničnou konkurenciou, posilnenou vďaka zhodnocovaniu koruny je pre ne hlavnou krátkodobou alternatívou udržiavať nízke mzdy. V roku 2006 posilňovanie koruny sprevádzalo zhoršovanie zahraničných účtov. Z tohto pohľadu je zavádzajúce tvrdiť, že revalvácia reflektuje zvýšenú silu slovenskej ekonomiky. Posilnenie sa vzťahuje len na niektoré kľúčové odvetvia, ale nerieši všetky problémy súčasného Slovenska. Zhodnocovanie meny je do značnej miery dôsledkom špekulácií. Neznamená, že by sa zlepšovala obchodná bilancia. Ak Slovensko vstúpi do eurozóny s nadhodnotenou menou, krajina bude trpieť pod konkurenčným tlakom, s ktorým sa niektoré sektory a regióny budú vyrovnávať len s veľkými problémami. Z dlhodobejšieho hľadiska teda prisilná koruna môže oslabiť konkurencieschopnosť a znížiť ekonomický rast. Tvrdenie denníka Sme, že s revalvovanou korunou „do eurozóny môžeme ísť silnejší“ je mylné. Pohyby koruny zdôrazňujú nevyhnutnosť zabrániť špekuláciám a znížiť výkyvy výmenného kurzu. Nástrojom by bola tzv. Tobinova daň, čiže drobná daň uvalená na medzinárodné menové transakcie. Európska únia by navyše mala umožniť, ba podporiť, aby sa zaviedla povinnosť uložiť bezúročne v centrálnych bankách určité percento z krátkodobých kapitálových tokov do krajiny. Tým sa by sa lukratívnosť krátkodobých kapitálových špekulácií znížila. Takéto politické kroky úspešne použili vlády v Slovinsku a Čile v 90. rokoch. Autor je univerzitný profesor a analytik Inštitútu pre štúdium politickej ekonómie vo Viedni

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter