Už je to rok, čo je žeriavnička košických oceliarní Zuzana Cingeľová bez práce. Americká firma US Steel ju vyhodila, lebo verejne upozornila na porušovanie práv zamestnancov. O prácu prišla s najväčšou pravdepodobnosťou protizákonne, preto sa domáha ochrany pred súdom. Napriek tomu, že nemá nijaký príjem, súd nedokázal rozhodnúť už vyše roka. Hoci Z. Cingeľová prišla o prácu začiatkom vlaňajšieho júna, prvé pojednávanie sa uskutočnilo až 26. mája 2005. Pravdaže, súdne prieťahy nie sú na Slovensku žiadnou novinkou, každoročne pre ne vyhrávajú niekoľkí naši občania spor so Slovenskou republikou na Európskom súde pre ľudské práva. Lenže tu ide o ženu, ktorá prežíva len vďaka pomoci svojich synov a dobrých ľudí. Pritom ide o jasný prípad, ktorý navyše sledovali aj médiá. Ťažko si možno predstaviť, že na zhromaždenie dôkazov a predvolanie svedkov potrebuje súd vyše roka. Terorizovanie Príbeh Zuzany Cingeľovej sa začal skôr. „Roky som poctivo pracovala vo VSŽ a nemusela som držať hladovku, starať sa o veci, o ktoré sa starám dnes.“ Lenže privatizácia priniesla zhoršujúce sa podmienky pre zamestnancov najmä v robotníckych profesiách, opakované porušovanie bezpečnostných predpisov. Po príchode US Steel sa situácia ďalej zhoršuje. Preto Z. Cingeľová pracovala v odboroch, upozorňovala vedenie firmy, informovala inšpektorát práce. „Dôsledkom mojich aktivít bola perzekúcia mojej osoby, fyzické napadnutie, zákaz kolegom so mnou komunikovať a podobné terorizovanie.“ Keď videla, že vedenie spoločnosti nič nerieši, rozhodla sa pre verejný protest. V stredu 2. júna 2004 mala pred sebou tri voľné dni. A tak začala držať hladovku. O svojom proteste a dôvodoch informovala vedenie US Steel. Čakala, že krajné riešenie pohne jej šéfmi. Naopak. Vedenie firmy ju šikanovalo, vyhodilo z pozemku US Steel, nedovolilo ísť na toaletu a usilovalo sa, aby hladovku nemohla držať ani na verejnom priestranstve pri podniku. Zákaz pracovať V sobotu ráno chcela Zuzana Cingeľová riadne nastúpiť do práce. Ešte predtým navštívila nemocnicu v Šaci, aby si potvrdila, že napriek hladovke je schopná vykonávať svoju prácu. Lekár nevydal zákaz práce. Pri vstupe do firmy ju však čakalo prekvapenie. „Čipová karta, ktorou sa zamestnanci registrujú pri nástupe do práce, bola zablokovaná. Bezpečnostná služba ma nechcela pustiť dovnútra.“ Z. Cingeľovej dali „fúkať“, či nie je pod vplyvom alkoholu. A hoci nebola, povedali jej, že musí ísť na lekársku prehliadku. Výsledok vyšetrenia, ktoré absolvovala ráno, šéfovi bezpečnostnej služby nestačilo. „Naložili ma do auta, odviezli späť do nemocnice v Šaci, kde iný lekár vystavil novú lekársku správu,“ opisuje odvážna žeriavnička. „Odporučil hospitalizáciu. Zákaz práce však nevydal ani on.“ Upozorňovala, že sa cíti dobre, napokon krátkodobá hladovka sa odporúča či už na prečistenie organizmu, alebo ako diéta. Keďže mala výsledok prvého vyšetrenia, neverila druhému lekárovi a trvala na tom, že chce riadne nastúpiť do práce. Tam ju však bezdôvodne nepustili. Ďalšia hladovka Čo iné jej v tej chvíli zostávalo, než pokračovať v proteste? Je vrchol arogancie a nezákonnosti, že ju US Steel o niekoľko dní pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci prepustil. Okamžité prepustenie prerokoval s odbormi, ktoré súhlasili. To všetko stihli za jediný pracovný deň a už v utorok sa jej zástupcovia zamestnávateľa pokúsili doručiť rozhodnutie o prepustení na miesto, kde hladovala. Kolega Zuzane Cingeľovej pomohol napísať list, v ktorom vedenie oceliarní upozornila, že si výpoveď neprevzala, a požiadala, aby jej ju zaslali domov. Keby to urobili hneď, nevznikli by pochybnosti o jej doručení. A tak sa začala strastiplná púť Z. Cingeľovej, lebo sa rozhodla, že ani teraz nebude ticho, ale bude poukazovať na nespravodlivosť kapitalistického režimu. Cestovala po Slovensku, rozprávala sa s ľuďmi, poznávala, ako biedne žijú v hladových dolinách, držala hladovky, niekoľkokrát ju prepadli, navštívila Európsky parlament, kde videla, ako sa hýri, a kde predstúpila pred zástupcov európskej ľavice. Celý čas je bez práce a nemá istotu, kedy sa súdny spor skončí. Je odkázaná na pomoc blízkych ľudí a je pre ňu len slabou útechou, že súd môže rozhodnúť v jej prospech, a potom jej US Steel bude musieť vyplatiť mzdu za celý ten čas, akoby robila, a vziať ju naspäť do práce. Arogantný právnik US Steel Takto pravdivo svoj príbeh vyrozprávala aj na prvom súdnom pojednávaní. Okrem toho sa usilovala vysvetliť, že zamestnanci US Steel sú „mučení a trýznení“, a naznačila, že k jej prepusteniu „výdatne pomohli“ aj jej aktivity počas niekoľkých rokov. Zástupca firmy v podstate nepoprel priebeh udalostí, ako ich opísala Z. Cingeľová. Konanie US Steel obhajoval „starostlivosťou o zamestnancov“. Neupierali jej ústavné právo protestovať, keď držala hladovku, vykázali ju len zo súkromného pozemku na verejné priestranstvo. „Keď sa presunula k električkovej trati, dostali sme strach o jej život a usilovali sme sa ju dostať odtiaľ preč.“ Len policajti, ktorých hladovkárka zavolala, tieto „obavy“ rozptýlili. Vysvetlili, že na tomto mieste protestovať môže. Právny zástupca US Steel tiež poprel, žeby jej nedovolili ísť na toaletu, „veď mohla ísť na WC do verejných zariadení, ktoré sú nablízku“. Len sme sa nedozvedeli, o koľkých zamestnancov v čase ich osobného voľna sa takto US Steel stará, a prečo to vlastne v čase, keď preň nepracujú, robí. Jeho vyjadrenia neraz vyvolali u ľudí v súdnej miestnosti, dokonca aj medzi novinármi, úsmev. Zástupca oceliarní vyhlásil, že po tom, čo lekárska správa odporučila hospitalizáciu, Zuzana Cingeľová nechcela nastúpiť do práce, ale chcela pokračovať vo svojom proteste. Zároveň poprel, že by Zuzane Cingeľovej nedoručili okamžité prepustenie z práce. Dokazoval to listom, ktorý napísal jej kolega a ona ho podpísala. Cingeľová bez advokáta Právnik US Steel bol počas celého súdneho pojednávania arogantný. Počas výpovede Z. Cingeľovej sa nahlas pochechtával, neskôr sa nezdržal invektív, vysmieval sa, že sa oháňa ústavou, a jej spanie pod holým nebom označil za nedôstojné civilizovaného človeka. Jeden z novinárov sa na to spýtal: „A čo tí, čo chodia na čunder?“ Iný zasa: „A na čo je ústava, ak nie na to, aby sa na ňu človek na súde odvolával?“ Na jeho správanie musela niekoľkokrát reagovať aj sudkyňa a napomenúť ho. Zuzana Cingeľová nemá advokáta, obhajuje sa sama. Na človeka „od stroja“, bez skúseností so súdmi, si počínala dobre. Nerozprávala do vetra, ale poukazovala na konkrétne porušenia zákonov a ústavy. Súd bol odročený na koniec septembra, keď majú byť vypočutí svedkovia. Ani rok nestačil na prípravu, aby mohli byť vypočutí hneď na prvom pojednávaní. Pre americkú firmu to iste nie je nijaký problém. Dovolá sa však Zuzana Cingeľová spravodlivosti?