Manažment (riadenie) je v súčasnosti jedným z najdôležitejších povolaní modernej spoločnosti, ktoré nie je len povolaním samotným. Jeho základom je súbor teoretických poznatkov a tie môžu, ale nemusia byť základnými princípmi pre orientáciu manažéra. Avšak práve v spojení teórie a praxe riadenia narážame na niekoľko najčastejších omylov, ktoré sa pri výklade obsahu a funkcií manažmentu objavujú.
1. Len top-manažér je manažér
Týmto „nedorozumením“ sa zužuje uhol pohľadu len na vrcholové riadiace sily, na osoby, ktoré sú v popredí a laická a odborná verejnosť ich vníma ako predstaviteľov zodpovedných za veľké spoločnosti. Vzniká tak chybná domnienka, že všetko, čo robí táto relatívne malá skupina ľudí, je typické alebo akosi normatívne dané pre manažérov vo všeobecnosti. Aj vrcholový manažment je totiž len súčasťou celku. Ak chceme byť objektívni, pri definícii riadenia by sme mali vychádzať z predpokladu, že každý, kto riadi, je manažér. Je ním nezávisle od označenia jeho pracovnej pozície, od statusu, ktorý mu prislúcha a napokon nezávisle od kariérneho zaradenia v organizácii.
2. Len ten, kto má spolupracovníkov, je manažér
Človek, ktorý riadi ľudí, sa bezpochyby dá označiť ako manažér. Avšak manažment sa nedá limitovať len existenciou skupiny ľudí okolo jedného pracovníka bez toho, aby sme nespomenuli podstatné javy spojené s fungovaním organizácie. Ak budeme akceptovať manažéra výlučne ako človeka obklopeného spolupracovníkmi, príp. podriadenými, nezaradíme do tohto rámca osoby, ktoré sú pre organizáciu dôležité práve z hľadiska svojho prínosu. Sú nimi špecialisti, „premýšľajúci“ pracovníci, pre ktorých možnosť mať spolupracovníkov či podriadených hrá okrajovú úlohu. Často nemajú žiadnych. Netreba zabudnúť, že pre firmu nie sú dôležití kvôli svojim spolupracovníkom alebo tímovej práci, ale práve kvôli ich ojedinelému potenciálu a vedeckým poznatkom.
3. Riadenie sa týka len spolupracovníkov
Manažment je tiež, ale nie výlučne riadenie podriadených. Samozrejme, smerom nadol je riadenie jednoduchšie, lebo ak už všetky prostriedky zlyhajú, riadiaci pracovník má možnosť niečo podriadenému nariadiť alebo prikázať. Vedenie sa však týka aj iných častí firmy a vykonáva sa pomocou rôznych komunikačných a kooperačných prostriedkov. Napokon, o chode firmy musia vedieť aj jej najvyššie zložky. Teda aj dobrá informovanosť najvyšších predstaviteľov o stave organizácie je jedným z pilierov manažmentu, ktorý sa uplatňuje smerom nahor.
4. Manažment je ekonomickou kategóriou
Tento omyl má dvojnásobný negatívny účinok predovšetkým v prípade mimovládnych a neziskových organizácií. Jeho dôsledkom je predovšetkým mylný názor, že čo funguje v ekonomike, musí fungovať v každej organizácii. Druhou chybou je, že práve kvôli všeobecnému názoru na odlišný charakter ekonomických a neziskových (príp. mimovládnych) organizácií, sa v posledne menovaných nevyužívajú – hoci aj využiteľné – veci ekonomického charakteru. Treba povedať, že manažment vôbec nie je typicky ekonomickou kategóriou. Nevznikol v ekonomike, ako sa to často krát prezentuje. V minulosti sa riadenie uplatňovalo aj v iných ako ekonomických organizáciách. Zavádzajúcim základom spomínaného všeobecného omylu je to, že práve na hospodárstve najrýchlejšie, najlepšie a najľahšie zbadáme pôsobenie manažmentu, teda úspechy dobrého a neúspechy zlého riadenia. Z uvedeného teda vyplýva: hoci jestvujú prvky, ktoré môžu neziskové a mimovládne organizácie prebrať od ekonomických spoločností, v žiadnom prípade to nesmie viesť k názoru, že všetky postupy ekonomickej firmy budú potrebné a dobré aj pre iné organizácie. Nemocnica, administratívny úrad alebo výskumný inštitút sú v princípe odlišné od ekonomických zoskupení a musia rozvíjať vlastné riešenia. Naopak, existujú veci, ktoré môže komerčná firma prebrať od neziskovej, čo sa práve kvôli spomenutému chybnému postulátu často prehliada.
5. Manažment je vecou psychológie
Azda netreba zdôrazňovať dôležitosť psychológie pre manažment. Škodlivá je však „psychologizácia“ manažmentu. Súvisí s tým, čo sme už spomenuli v úvode: manažment sa pričasto redukuje na bezprostredné medziľudské vzťahy, chápe sa teda výlučne ako riadenie ľudí. Takéto riadenie je síce jeho dôležitou časťou, ale k manažmentu patrí aj usporiadanie, vývoj a vedenie inštitúcie ako celku. K psychologizácii dochádza aj v prípadoch, keď sa každá ťažkosť, problém a konflikt pokladajú za psychologickú kategóriu. Avšak problémy, ktoré sa pokladajú za psychologické, súvisia väčšinou so zručnosťou alebo profesionalitou. Tie sú však pre manažment síce východiskové, ale nie nosné.
6. Manažment závisí od kultúry
Uvedený názor sa začal objavovať najmä pri nástupe globalizácie, pričom jeho šírenie pokračuje. Myšlienka závislosti na kultúre je blízka a pochopiteľná, ale zjavne nesprávna. Ide v nej totiž o zámenu „čo“ a „ako“ v manažmente. Forma sa zamieňa so substanciou. V každej dobre riadenej organizácii nájdeme jasné ciele a fungujúcu kontrolu, nezávisle od toho, či je to talianska, španielska, mexická alebo čínska spoločnosť. Ale: ak berieme do úvahy ciele, ich stanovenie a kontrolu, v jednotlivých kultúrach môžu byť odlišné – najmä čo sa týka ich vonkajších foriem. Napokon, „ako“ sa môže realizovať rôzne aj v rámci jednej krajiny a väčšinou to tak aj je. Súčasne z toho vyplýva, že neexistuje niečo ako „národný“ alebo „medzinárodný“ manažment. Jestvujú len na národnej alebo medzinárodnej úrovni operujúce organizácie, a nielen komerčné. Práve národné organizácie budú musieť riešiť mnohé problémy, ak chcú pôsobiť aj na nadnárodnej úrovni. To však nesúvisí s manažmentom, ale so znalosťami o krajine. Patrí sem napríklad znalosť cudzích jazykov alebo neschopnosť rešpektovať zvyky iných ľudí a krajín, prípadne neschopnosť vyrovnať sa s rizikami v cudzine. Manažment môže byť správny alebo nesprávny, dobrý alebo zlý, schopný alebo neschopný, ale nie národný alebo medzinárodný, mono- alebo multikultúrny.
Z rakúskeho ekonomického magazínu Trend preložila a spracovala Lýdia Kokavcová
