Šebanovo folklórne posolstvo

Gitarista, producent a skladateľ Andrej Šeban sa na sklonku deväťdesiatych rokov stiahol do ústrania. Pre mnohých vyznávačov a obdivovateľov jeho nadžánrovo emotívneho prístupu nielen k samotnej technike gitarovej hry to bola nepredstaviteľná skutočnosť. Šebanovo meno sa v tých časoch skloňovalo v súvislosti so spevákmi Petrom Lipom, Richardom Müllerom, Janou Kirschner či skupinou Free Faces. Kvalitatívny posun tvorby najmä u prvých dvoch menovaných isto nemožno poprieť. Možno práve určitý spôsob odčerpávania tvorivej energie primäl Šebana k takmer absolútnemu páleniu mostov minulosti. V jedinom bode bola však nadväznosť neodškriepiteľná – pod povrchom vnímavého umelca postupne doznievali výsledky spolupráce s nenápadným Dežom Ursínym. Tie ho v najlepšom zmysle slova „nadobro poznamenali“ a pomocou nich dokázal naplno odstrániť prebytočné vonkajšie vplyvy, ktoré v počiatočnej fáze vyústili do krehkého pesničkového albumu Bezvetrie (BMG, 2000). Nemožno sa diviť poslucháčskej nedočkavosti pri aktuálnom projekte dvojice Andrej Šeban – Anton Kubasák nazvanom SpaceBoys-PolyMusic (Hevhetia, 2005). Grafická úprava albumu a samotná vizualizácia sú rozkošné na prvý pohľad. Návratom k minulosti je dvojica gitarových efektov v retro-dizajne. Krabičky v tvare kozmických návštevníkov navyše zosobňujú oboch predstaviteľov. Paródiou je nielen vonkajšok, pretože na rozklad vo viacerých aspektoch súčasnej kultúry poukazuje predovšetkým obsah. Štýlovo-žánrové presahy umožňujú obom tvorcom prelínať novodobé skladateľské techniky s množstvom odkazov na tradície európskej vážnej hudby, džezu, ale aj domáceho folklóru. Oznamovací moment reprodukovanej hudby naznačuje zvláštnosť situácie, v ktorej sa z hľadiska svojho vývoja ocitlo kultúrne povedomie na prelome milénia. Podobnosť s agóniou nie je náhodná. Šebanov postoj však nepripomína mesiášsky komplex. Odkazuje na hodnoty, ktoré je dôležité zachovať. Názvuky a priame citácie ľudových piesní sprevádza psychedelická gitarová imitácia fujary. Dokáže rádiovou produkciou zhýčkaný konzument prijať folklór prezentovaný nie celkom tradičným spôsobom? Pokiaľ je poslucháč presvedčený o fádnosti detinského nápevu Zlatá brána, zaujímavé harmonizácie sú len drobnými odtienkami pestrej palety ľudových piesní (Slov Songs). Významovosť textového posolstva sa napĺňa hromadením slabík v podobe kreatívnych slovných puzzle. Šeban prezieravo vytušil, že folklórne témy v podvedomí jednotlivca napriek vonkajším vplyvom pretrvávajú. Prekvapením albumu sú tematické okruhy pootvorené pred niekoľkými rokmi na Bezvetrí. S odstupom času ich však vníma ináč a poukazuje na nich v podobe ťažšie čitateľných narážok, skratiek, náznakov. Šeban už nepotrebuje pomenovávať, skôr sa uchyľuje k metaforám. V záverečnej studenej pesničkovej recesii nechýba pravé a „nefalšované reggae spod Babej hory“. Fraška a výsmech hitovej recyklácie nemajú ďaleko k trúfalému postoju, akým na nich pred niekoľkými rokmi upozorňoval Frank Zappa. Samotní autori podľa vlastných slov ponúkajú zložito znejúci „PostDodekafonický NeoImpresionizmus až GeoArtNihilizmus zaručujúci unikátny audiovizuálny event“. Zrozumiteľnejšie však vyznieva priame aj nepriame poukazovania prstom na kráľovsky nahých domácich umelcov. Zriedkakedy nájdeme v hudbe toľko čistoty a pravdy! Andrej Šeban / Anton Kubasák: SpaceBoys – PolyMusic / Hevhetia 2005