Sarkozy: Aký kapitalizmus chceme?

Už štyridsiaty raz sa vo švajčiarskom zimnom stredisku Davos koncom posledného januárového týždňa konalo päťdňové Svetové ekonomické fórum. Na Svetovom ekonomickom fóre (SEF) sa zúčastnilo vyše 500 špičkových politikov a biznismanov. Boli medzi nimi viacerí prezidenti, predsedovia vlád, ministri, na druhej strane top manažéri svetových korporácií a bánk, ale napríklad aj výkonný riaditeľ Gu­cci Group či prezidentka Medzinárodnej odborovej konfederácie. Možno aj preto, lebo, ako v Davose zaznelo, v roku 2009 prišlo vo svete o prácu 27 miliónov ľudí. Na programe diskusií boli aj otázky životného prostredia, pomoci Haiti či finančná situácia Grécka, Európskej únie, ale aj dolár a euro. Samozrejme, že v centre pozornosti bola ekonomická, predovšetkým však finančná kríza. Už začiatok ekonomického fóra bol strhujúci. Ešte pred oficiálnym otvorením návrhy amerického prezidenta Baracka Obamu na reguláciu a break-up (rozkúskovanie) bánk dôrazne podporil aj nám dobre známy finančník George Soros. Jeho vyhlásenie malo mimoriadne veľký ohlas. Samozrejme, proti sa hneď postavili predstavitelia bánk, ktorí nielen s ním, ale aj s ďalšími regulátormi, teda predstaviteľmi vlád, zvádzali tvrdé boje počas všetkých piatich dní konania SEF. Slová „regulátor“, „regulátori“ a „regulácia“ patrili na fóre medzi najfrekventovanejšie. Môžeme k nim však priradiť aj slová „prehodnotiť“, „prebudovať“, „znovunavrhnúť“. Účastníci fóra sa viac či menej zhodovali, že je potrebné urobiť niečo, čo by zabránilo vzniku finančnej krízy v budúcnosti. Aj prítomní bankári zväčša uznávali potrebu z finančnej krízy sa poučiť, lenže regulácia v takej podobe, ako ju predstavil B. Obama, sa im prieči. Chcú mať naďalej voľné ruky, aby mohli pokračovať v „expanzii“, pretože budúcnosť podľa nich majú veľké (obrovské) banky. „Z malých bánk nie sú nijaké výhody,“ povedal prezident a výkonný šéf Barclays ­Group Bob Diamond. „Príkladom“ môže byť situácia v USA, kde doteraz počas krízy skrachovalo vyše 140 bánk. Okrem dvoch veľkých boli ostatné malé. Ďalším horúcim zemiakom bola „super daň“, ktorú navrhol britský premiér Gordon Brown. Ide o 50-percentné zdanenie bonusov top manažérov bánk. K Brownovi sa už pridal aj francúzsky prezident. Je to naozaj mimoriadne vysoké zdanenie. Politici, ale aj verejnosť, sú však pobúrení drzosťou bankárov, pretože tí, dokonca aj v bankách, ktoré sa zachránili vďaka štátnym bail-outom, si v čase krízy a napriek svojmu osobnému podielu na jej vzniku, dali vyplatiť veľmi štedré bonusy. Je to predovšetkým problém Británie a USA. Preto vlády chtiac-nechtiac musia na túto situáciu reagovať. Globálna regulácia Pozoruhodný a pre niektorých účastníkov až provokačný bol otvárací prejav francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Ten súčasnú krízu označil za krízu globalizmu. Ale to, že kríza je globálna, nie je nijaký nový objav. Ani to, že je potrebné globálne ju riešiť. Zásadne novým prvkom je však to, že v prípade finančných trhov má ísť o globálnu reguláciu. Ide o právne záväzné pravidlá. To je plne v súlade s tým, čo sa už dohodlo na rokovaniach G20. Teraz však už tieto zámery začínajú konečne naberať konkrétnu podobu. Ak by sa ich podarilo presadiť, vznikol by nový segment globálnej regulácie. V tom by bol kvalitatívny zlom v doterajšom chápaní globalizácie a globalizmu v bankovom sektore. A vyjadrením tohto zlomu by bolo slovné spojenie „globálna regulácia“. Obamom navrhovaná regulácia je pre bankárov priam červeným súknom. Deliaca čiara je medzi predstaviteľmi bankárov na jednej strane a vlád na strane druhej. Je to však veľký problém nielen pre bankárov, ale aj pre ďalších stúpencov „pravého kapitalizmu“ či neobmedzeného voľného trhu. Sarkozy však išiel vo svojom prejave ešte ďalej a vyzval na „fundamentálne prehodnotenie kapitalizmu“! Zároveň sa spýtal: „Aký druh kapitalizmu chceme?“ To je už naozaj silná káva! Čo si pod tým predstavuje, naznačil „len“ rámcovo, ale aj to má nebývalú silu. Povedal, že „financie, voľný trh a súťaž sú len prostriedok, nie výsledok“! Ak to myslí naozaj vážne, máme sa teda na čo tešiť. Pre budúcnosť je veľmi dôležité, že tieto slová vyslovil pravicový politik. Lebo to doteraz nebývalo zvykom. Grécko a Island Na pretrase bola aj finančná kríza v Grécku a na Islande. Obe krajiny v Davose zastupovali najvyšší štátni predstavitelia. V Grécku, ako je známe, ide o obrovský deficit štátneho rozpočtu, až na úrovni 12,7 percent HDP a obrovské zadlženie verejných financií. Aktuálny problém Grécka je aj v tom, že si potrebuje požičať ďalšie peniaze na splácanie súčasných dlhov, ale investori sa boja, že vláda ich nebude schopná splatiť. Situácia sa už vyhrotila až tak, že eurokomisár pre financie Joaquín Almunia bol na upokojenie situácie nútený vyhlásiť, že Grécko nestojí pred krachom. Lebo nejde len o Grécko, ale aj o Európsku úniu, predovšetkým však o eurozónu a euro. Kurz eura voči doláru aj ďalším menám sa v posledných týždňoch oslabil práve pre finančné problémy tejto krajiny. Niektorí účastníci fóra v tejto súvislosti hovorili o ohrození eurozóny a eura. Zazneli aj invektívy. A nie hocijaké. Na najvyššej štátnej úrovni. Islandský prezident Olafar Grimsson obvinil Veľkú Britániu z finančného terorizmu. Britský minister financií Alastair Darling mu odpovedal, že nedoriešené problémy musia čím skôr zmluvne uzatvoriť. Británii sa nemožno čudovať, lebo jej verejný dlh už narástol na historické maximum. Pritom už do konca júna tohto roku sa musia uskutočniť parlamentné voľby. Preto sú britskí vládni politici očividne nervózni a nútení tlačiť k múru aj takého trpaslíka, ako je Island. Autor je novinár