Podľa jednej verzie CIA uniesla iránskeho vedca Šahráma Amírího 3. júna 2009 počas jeho púte do Mekky v Saudskej Arábii. Vraj ho vlákali do auta, nadrogovali a keď sa prebral, bol vo veľkom lietadle na ceste do Spojených štátov amerických.
CIA ponúka inú verziu. Amírí vraj prišiel do USA dobrovoľne a úrady mu za jeho informácie o tajnom iránskom jadrovom programe vyplatili päť miliónov dolárov. Vedec má však smolu, že si vzhľadom na ekonomické sankcie nemohol peniaze previesť do Iránu. S istotou možno akurát povedať, že o prípade iránskeho vedca, ktorý sa pred pár dňami vrátil s veľkou slávou domov, sa iste objavia ďalšie verzie. Jedna z nich je možno aj prekvapujúca. Zatiaľ je overené len to, že v pondelok 12. júla sa Amírí nečakane objavil na pakistanskom veľvyslanectve vo Washingtone, kde je aj iránska záujmová sekcia, a oznámil, že sa chce vrátiť do vlasti.
Vyhláseniam chýba logika
Americké úrady následne vyhlásili, že do krajiny prišiel dobrovoľne a slobodne ju môže aj opustiť. Aby mu však osladili návrat, tvrdili, že Amírí pracoval pre CIA už niekoľko rokov. Teda ešte v čase, keď pôsobil na teheránskej univerzite, ktorá má prepojenie na iránske revolučné gardy. Americké úrady sa v tomto prípade zachovali ako ohrdnutá milenka, schopná povyťahovať na partnera, ktorý ju opustil, aj tie najväčšie nechutnosti z ich spoločného života. Washington prišiel s vlastnou verziou, prečo sa iránsky vedec rozhodol vrátiť domov. Vraj sa bál, že iránska vláda ublíži jeho manželke a synovi. V tomto prípade to vyzerá tak, že USA dochádza logika. Ak by sa Amírí ako spolupracovník CIA rozhodol ujsť z Iránu a jeho odchod nebol vecou náhleho pohnutia mysle, iste by si najskôr naplánoval odchod svojej rodiny. Ťažko pochopiť, prečo si až po roku spomenul, že v Teheráne nechal napospas tamojšej polícii, povestnej svojou krutosťou, milujúcu manželku a zbožňovaného sedemročného syna. V americkej verzii je ešte jeden otáznik. Niekoľko mesiacov po tom, čo sa vedec stratil, Teherán obvinil USA, že ho uniesla CIA. Washington to nielenže poprel, ale navyše vyhlásil, že Amírí sa vôbec nenachádza na území Spojených štátov. Až v marci 2010 televízia ABC News informovala, že prebehol na stranu USA a poskytol CIA významné informácie o iránskom tajnom jadrovom programe. Nemožno pochybovať o tom, že uvoľnenie tejto informácie bolo prípravou na spustenie veľkej kampane, v rámci ktorej sa svet mal dozvedieť prekvapujúce podrobnosti o tom, ako Teherán klame celý svet v súvislosti so svojím jadrovým programom.
Tri záhadné videá
Dnes už možno s istotou povedať, že súčasťou tejto kampane malo byť aj video, v ktorom Amíri tvrdí, že je v USA dobrovoľne, chce si dokončiť doktorát a potom sa vrátiť domov k rodine. Osud si v tomto prípade zrejme zahral s pracovníkmi CIA veľmi šerednú hru, lebo pripravené video ostalo niekde pohodené celé týždne. Zrejme sa čakalo na správne načasovanie, aby jeho obsah zapôsobil čo najlepšie, a potom naň zabudli. A tak sa stalo, že iránska televízia odvysielala 7. júna iné, síce veľmi amatérske video, ale o to pôsobivejšie. Očividne ho urobili počítačovou kamerou. Amírí v nahrávke tvrdí, že ho v Saudskej Arábii uniesla spoločne tamojšia a americká tajná služba. Potom ho údajne mučili a nútili, aby verejne priznal existenciu iránskeho tajného jadrového programu. O deň neskôr sa objavilo na YouTube prvé video, urobené na profesionálnej úrovni. Amírí sedí v nejakej knižnici, v pozadí je šachovnica a za ňou glóbus nastavený tak, že v zábere vidieť Severnú Ameriku. Profesionalitu kazí iba výpoveď samotného Amírího. Je evidentné, že číta vopred pripravený text prostredníctvom televízneho čítacieho zariadenia. „Som tu voľný a každého ubezpečujem, že som v poriadku,“ tvrdí vedec a dodáva, že chce ostať v USA dovtedy, kým nedokončí štúdium. Nasleduje vyhlásenie, ktoré celý prípad ešte viac komplikuje: „Neangažujem sa vo výskume zbraní a nemám žiadne skúsenosti a vedomosti v tomto odbore.“ Iránska televízia odvysielala 29. júna ešte jedno video, na ktorom vedec hovorí, že sa mu práve podarilo utiecť americkým agentom a nachádza sa na bezpečnom mieste. Zároveň popiera vyhlásenia, ktoré sa objavili vo videu na YouTube, zrežírovanom americkými úradmi. Po tomto videu nasledoval už len jeho triumfálny návrat domov prostredníctvom pakistanskej ambasády.
Vedcova rodina ako záloha
Ak majú Američania naozaj pravdu, že vedec s nimi už dlhšie spolupracoval a vlani sa odhodlal dobrovoľne odísť do USA, otázkou ostáva, prečo nechali nepovšimnutý fakt, že jeho rodina ostala doma vystavená možným následkom. Práve v tom sa zrejme nachádza jadro celého prípadu. Vedcova rodina ostala doma, lebo to tak chceli iránske revolučné gardy. Tak, ako chceli, aby Amírí spolupracoval s americkou CIA a kŕmil ich dôveryhodnými, dokonca aj overiteľnými informáciami. Amírího manželka a ich syn boli teda akousi poistkou, že počas pobytu v USA nevyvedie nejakú hlúposť. Informácie o tajnom jadrovom programe, ktoré sa mali stať svetovou senzáciou, sú teraz asi také užitočné ako mŕtvemu zimník. Záhadou ostáva šachovnica v pozadí nahrávky CIA a Amírího tvrdenie, že o zbraniach nevie vôbec nič. Kým nebude známa odpoveď na tieto dva signály, tak zložitá šachová hra nevyzerá v súčasnej etape pre CIA veľmi optimisticky.
