SKÚS
nie som hluchým stromom
nie som nemým stromom
ozýva sa vo mne
dvojhlavý vták
máš pochybnosti
váhaš
Andy Warhol
sa piatimi nožmi dotýkal lásky
ty to robíš
päťdňovým mlčaním
SMRŠŤ
zaliali ma farby
fialky a hnedá zem
chlorofyl s tekutinou peľových zŕn
na sinavé pery sa lepia
oranžové nechtíky
najľahšie tečie
červená z krvavých kolien
kľačím
a zdvihnutými rukami
pridržiavam zlomenú dúhu
toto miesto nie je Ararat
ale ľudia opäť vyvážajú
potopu zo zmrzačených domov
kričia
a zúfajú pod oblúkom farieb
poškodená dúha sa nevzďaľuje
z rúk ju nepúšťam
v pološere sa obe uložíme
k mokrým a živým
POVEĽKONOČNÁ
do okna nazíza
prvé ročné obdobie
i vychudnuté slnko
čo môžu vidieť
baránky sú v nás
obradne poukladané
nie s tekutou mašľou
skôr v túžbe rozložiť sa
na plávajúcu podlahu
po ktorej prešli
cez škvrny
a zakalenú tmu
priklincované nohy
POMÔŽ MI
ukáž mi miesto
s dokonalou vodou
na konci mokroty
si ju kvapnem do očí
zapletiem do vlasov
pospúšťam z pliec
stíšenou vlnou
zaplavím svoje dno
z ktorého vyčnieva
mŕtva plachtová loď
NOČNÁ TIEŇAVA
odopieram zrkadlu tvár
prezradilo by na nej uzučký tieň
a ten má vlastnú reč
dohovorí sa
s dlhými mesačnými vlasmi
i s otvorenými očami nespiacich
napokon ma osloví
v klietke za mliečnym sklom
kde držím za ruku prázdnu posteľ
VTÁK ZO SODOMY
v zrkadle
nehrám nikoho iného
len seba
napriek tomu
z pravej ruky
sa stáva ľavá
tušený anjel
s atramentovým okom
má podobu holubice
z Noemovej archy
ktorá ma vie zbaviť úzkosti
MILOVANIE V SPLNE
som polnočnou ženou
čierna sa rozpúšťa v šatách
z nahých lýtok
krvavé zádrapky
spomínavo tečú
noc – v tvojej izbe
mám najradšej
okrúhle svietidlo
v jeho mesačnom splne
sa predieram
k mužovmu zápästiu
na svitaní
keď pília tmu
jej ťažké telo
tlie a dohára
Piata je rozopnutá Konkrétne – Rozopnutá duša. Tak nazvala slovenská poetka Zlata Matláková, ktorej verše sa prekladajú aj do taliančiny, svoju piatu zbierku básní, ktorou nerozopína a neobnažuje len svoje vnútro, ale rozopína aj dušu každého, kto sa do jej veršov začíta. A kto konfrontuje. Lebo každé pohrúženie do slov a myšlienok tých druhých je aj konfrontácia, a nie iba s autorovým svetom. Je to predovšetkým konfrontácia s mierou otvorenosti, ktorú je ochotný priniesť na trh ľudských koží, ktoré zavše poeticky nazývame dušami. Konfrontácia, nazeranie a odhadovanie – čo a koľko toho odhaľuje básnické zahmlievanie? Koľko a čo odhaľuje zo seba a koľko z tých, ktorí sa odhodlajú čítať? Lebo hmla si niekedy lepšie ako ostré svetlo dokáže posvietiť aj na to, pred čím zatvárame oči. Zlata Matláková, ktorá doteraz vydala zbierky Všetky blízke bytosti (2001), V krajine chodidiel (2002), Nečakané veci (2007) a Kytica za dverami (2008) rozopína vo svojej piatej zbierke možno aj to, o čom si mnohí myslia, že by malo zostať zapäté a upäté. A aj to tak zvyčajne nechávajú. Lebo na rozopnutie a priamy pohľad treba mať silu.
(mm)
