Parlament schválil zákon, ktorým prídu bývalí funkcionári alebo ich manželky o časť dôchodku, za benefity, ktoré získali v čase, keď pracovali vo funkciách. Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová tvrdí, že právna úprava by nemala presahovať rámec primeraného postupu pri odnímaní politicky motivovaných benefitov. Tieto skutočnosti je potrebné zohľadniť a zmenou zákona sa vyhnúť potenciálnym problémom tejto právnej úpravy. Pri výklade tohto tvrdenia, môžeme povedať, že všetci obyvatelia v Československej socialistickej republike mali politicky motivované benefity. Všetko v nej bolo motivované budovaním reálneho a rozvinutého socializmu. Samozrejme, na čele s Komunistickou stranu Československa. Dokonca prezidentka musela prežiť obdobie štúdia na základnej deväťročnej škole a strednej škole v čase politicky motivovaných benefitov. Mama určite robila v socialistickom úrade a otec v socialistickej finančnej inštitúcii Slovenská poisťovňa, národný podnik. Takže poďme teda k benefitom.
Kresba: Ľubomír Kotrha
V pracovno-právnych vzťahoch pred rokom 1989 a po ňom sa nepoužíval a ani nepoužíva pojem benefit ako súčasť nejakého zákona. O čo teda ide? Môžeme sa domýšľať, že by to malo byť viac, ako mali ostatní zamestnanci. Viac mali a aj dnes majú vrcholoví manažéri v súkromných či verejných podnikoch. Vždy existovala a existuje mzda. Benefit sa dá voľne preložiť ako požitok. Existuje však len slovo požitky.
Podstatné meno požitok sa v súčasnej slovenčine zvyčajne používa v množnom čísle. Slovo požitky je odborný termín z peňažníctva s významom „peňažné alebo naturálne dávky ako súčasť nárokového príjmu pracovníka“ (napríklad funkčné požitky poslancov, upraviť výšku požitkov).
V anglosaskom prostredí existujú zamestnanecké výhody (employee benefits) a (najmä v britskej angličtine) vecné dávky, zahŕňajúce rôzne druhy nemzdových kompenzácií poskytovaných zamestnancom okrem ich bežných miezd alebo platov. Takže ľudia prídu o niečo, čo nedostali v peniazoch. Zoberú im minulé pobyty v rekreačnom zariadení Častá Papiernička?
Ľudia teda prídu o to, čo nie je v iných zákonoch jasne definované. Neobsahujú to ani prechodné a záverečné ustanovenia. Je to bez ohľadu na to, že dvaja z autorov majú právnické vzdelanie. Jeden z nich písal o právnej kontinuite v britskom parlamente. Právna kontinuita. Ako to vyzerá?
Kontinuita je stálosť, nepretržitosť, nepretržitá súvislosť, prechádzanie jedného do druhého. Kontinuita je dôležitou súčasťou predmetu skúmania vo filozofii dejín. Pojem kontinuity je dôležitou kategóriou filozofie dejín.
Veľmi dôležité je odlišovať kontinuitu a výsledok jej vedeckej reflexie v ľudskom vedomí: z neexistencie informácií o niektorých úsekoch vývoja nemožno usudzovať, že kontinuita v skutočnosti neexistuje.
Podľa právnického slovníka na portáli www.najpravo.sk právna kontinuita je pokračovanie, nepretržité plynutie, neprerušené trvanie, neustálosť. Ako sa zachovala právna kontinuita v Československu? Jednoducho, ako mi poradil známy v tom čase pôsobiaci v politike, o kontinuite práva sa dohodli Marián Čalfa a Václav Havel. Zjednodušene povedané, socialistický parlament, ktorí tvorili poslanci za Komunistickú stranu Československa, zrušil vedúce postavenie tejto strany v spoločnosti. Poslanci odhlasovali zrušenie toho článku ústavy. Okrem iného tí istí poslanci na konci roka 1989 zvolili Václava Havla za prezidenta ešte vtedajšej Československej socialistickej republiky. Autori zákona, obrazne povedané, o vyvlastnení, alebo môžeme dokonca povedať znárodnení dôchodkov, na právnu kontinuitu zabudli. Novým zákonom zaviedli diskontinuitu. Dosť skoro. Po tridsiatich rokoch.
Už pred rokom 1989 bolo Československo členom mnohých medzinárodných organizácií. Jednou z najstarších je Medzinárodná organizácia práce (ILO). Jej kľúčovým dokumentom je Vyhlásenie o cieľoch a účeloch Medzinárodnej organizácie práce (VYHLÁSENIE Z FILADELFIE).
Vtedy ILO bola presvedčená, že skúsenosti plne preukázali pravdivosť tvrdenia ústavy Medzinárodnej organizácie práce, že trvalý mier je možné nastoliť, iba ak je založený na sociálnej spravodlivosti, jej konferencia potvrdzuje, že:
- a) všetci ľudia bez ohľadu na rasu, vierovyznanie alebo pohlavie mali právo usilovať sa o svoje hmotné blaho a duchovný rozvoj za podmienok slobody a dôstojnosti, hospodárskej bezpečnosti a rovnakých príležitostí;
- b) dosiahnutie podmienok, za ktorých je to možné, musí predstavovať ústredný cieľ národnej a medzinárodnej politiky;
- c) všetky národné a medzinárodné politiky a opatrenia, najmä tie, ktoré majú ekonomický a finančný charakter, by sa mali posudzovať z tohto hľadiska a mali by sa akceptovať, iba ak sa dá predpokladať, že podporujú a nebránia dosiahnutiu tohto základného cieľa;
- d) je zodpovednosťou Medzinárodnej organizácie práce za preskúmanie a zváženie všetkých medzinárodných hospodárskych a finančných politík a opatrení s ohľadom na tento základný cieľ;
- e) pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené, môže Medzinárodná organizácia práce po zvážení všetkých relevantných ekonomických a finančných faktorov zahrnúť do svojich rozhodnutí a odporúčaní akékoľvek ustanovenia, ktoré považuje za vhodné.
Prejdime k princípom, podľa ktorých nie je možné zamestnancov diskriminovať na základe politiky.
Ide o dohovor o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) [dohovor č. 111] prijatý 25. júna 1958 na štyridsiatom druhom zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce.
Článok I v bode 1 konštatuje. Na účely tohto dohovoru pojem „diskriminácia“ zahŕňa:
a) akékoľvek rozlíšenie, vylúčenie alebo preferencie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického názoru, národného pôvodu alebo sociálnej príslušnosti, ktoré vedú k zničeniu alebo porušeniu rovnosti príležitostí alebo zaobchádzania v oblasti práce a povolania;
b) akékoľvek iné rozlíšenie, vylúčenie alebo uprednostnenie vedúce k zničeniu alebo porušeniu rovnosti príležitostí alebo zaobchádzania v oblasti práce a povolania určené príslušným členom po konzultácii s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, ak existujú, a s ostatnými príslušnými orgánmi.
Podľa tohto tvrdenia neuznanie práce v určitom období je diskrimináciou. Predstavme si, že na Slovensku raz budú dominovať iné ako súčasné ideologické prúdy. Jedného dňa sa rozhodnú, že vedúci predstavitelia bývalej ideológiu prídu o dôchodky.
Poďme k európskemu rozmeru dôchodkov.
Európska sociálna charta bola revidovaná v Štrasburgu 3. mája 1996. Pozrime sa na Článok 23 – Právo starších osôb na sociálnu ochranu.
Na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu sa zmluvné strany zaväzujú prijať alebo podporovať buď priamo, alebo v spolupráci s verejnými alebo súkromnými organizáciami príslušné opatrenia zamerané najmä: – na umožnenie starším osobám zostať podľa možností čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom: a) príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a kultúrnom živote, b) poskytovania informácií o službách a zariadeniach pre staršie osoby a o možnostiach ich využitia, – na umožnenie starším osobám slobodne si zvoliť spôsob života a viesť nezávislý život v ich zvyčajnom prostredí tak dlho, ako si želajú a ako je to možné, prostredníctvom sprostredkovania: a) bytov primeraných ich potrebám a zdravotnému stavu alebo príslušnej pomoci na úpravu bytu, b) zdravotnej starostlivosti a služieb, ktoré vyžaduje ich stav, – na zabezpečenie primeranej pomoci starším osobám žijúcim v príslušných zariadeniach pre dôchodcov pri rešpektovaní ich súkromia a na zaručenie ich účasti na určovaní životných podmienok v danom zariadení.
Ak budú mať dôchodcovia znížené dôchodky alebo vdovy znížené dôchodky po svojich manželoch, stratia príslušné zdroje, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a kultúrnom živote. Takže ak si niekto myslí, že zákon o politicky motivovaných benefitoch je v súlade s Európskou sociálnou chartou, tak sa mýli.
Žiadny člen Medzinárodnej organizácie práce nemôže vystúpiť z organizácie bez oznámenia svojho úmyslu generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce. Toto oznámenie nadobúda účinnosť dva roky po dni jeho prijatia generálnym riaditeľom pod podmienkou, že v tom čase splnil všetky finančné záväzky vyplývajúce z jeho členstva. Ak člen ratifikoval akýkoľvek medzinárodný dohovor o pracovnej činnosti, nemá toto odstúpenie vplyv na pokračovanie platnosti všetkých záväzkov z neho vyplývajúcich alebo s nimi súvisiacich vyplývajúcich z tohto dohovoru.
Prijatý zákon by znamenal, že Slovenská republika vystúpila z Medzinárodnej organizácie práce ILO a vypovedala Európsku sociálnu chartu.
(Autor nebol členom KSČ)
