Gazdovanie bez zodpovednosti
Vždy platilo a všeobecne platí aj dnes známe porekadlo „ prikrývaj sa len takou perinou, na akú máš“. Pre hospodárenie s verejnými zdrojmi a verejným majetkom to platí viacnásobne. Ibaže politici, verejní činitelia, celá verejná správa a samospráva akoby si to po roku 1989 neuvedomovali. Prečo aj, veď plošnými riešeniami bude dôsledky politických a neodborných rozhodnutí a doslovného zlodejstva niesť na bedrách každý občan, rodina, slovenská spoločnosť.
Od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993, kedy celkový verejný dlh v hrubom prepočte dosahoval 309 mil. eur (93 mld. Sk), každoročným nemalým schodkovým rozpočtovým hospodárením sa v roku 2013 očakáva dlh na úrovni takmer 40 mld. eur. A to sa ešte utešujeme, že máme tretí najnižší podiel verejného dlhu na HDP v eurozóne (54,7 %), že dobrý rating nám umožňuje držať rozpočtové náklady na jeho obsluhu na relatívne nízkej úrovni.
Nie je to len sústavne rastúci verejný dlh, ale aj doslova rozkradnutý nemalý verejný majetok (majetok štátu), ktorý od roku 1989 nebol inventarizovaný a jeho skutočnú hodnotu ku dňu vzniku samostatného Slovenska (po politickom rozhodnutí o delení majetku medzi ČR a SR) možno len odhadovať.
Privatizácii verejného majetku „kompetentne“ vykonávanej od roku 1990 doteraz uvedená úroveň poznania hodnoty verejného majetku vyhovovala. Len tak mohlo prísť k neslýchanej krádeži verejného majetku, k vzniku finančných oligarchov a skupín, k majetkovej a sústavne sa prehlbujúcej príjmovej disparite a k rastu chudoby na Slovensku. Čo je ešte horšie, s výrazne negatívnymi dôsledkami na morálku celej spoločnosti (stala sa a je významným zdrojom korupcie), na kvalitu života prevažnej časti občanov, rodín s deťmi a najmä seniorov.
Niet tej sily v spoločnosti, ktorá by vyčistila stôl
Aj navrhovaný rozpočet verejnej správy na obdobie 2014 až 2016 tak ako rozpočty v predchádzajúcich rokoch ukazuje, že niet tej sily v spoločnosti, ktorá by vyčistila takto zašpinený stôl. Naopak, postupy verejných činiteľov pri hospodárení s verejnými zdrojmi a verejným majetkom dostávajú ešte sofistikovanejšiu podobu.
Podobu vysokých provízií pri verejnom obstarávaní, zlatých padákov pri striedaní vlád, nepostihnutých privatizačných a ďalších ekonomických káuz, profitov špekulantov z vyhýbania sa daniam a fiktívnych daňových odpočtov pri DPH, atď.
Podobu nevydarenej a draho zaplatenej mediálnej telenovely, neustáleho vzájomného osočovania sa medzi pravicou a ľavicou, opozíciou a koalíciou, tak to už pripadá jednoduchému občanovi, ktorý žije zo dňa na deň. Nevydarenej pre občana, pretože je odsúdený znášať dôsledky zlého gazdovania nezodpovedných verejných činiteľov, ich politikárčenia, nevyšetreného a nepotrestaného zneužívania právomocí verejného činiteľa.
Aký to paradox, že tí verejní činitelia, ktorí boli pri zrode brutálnej privatizácie, pri každoročnom zadlžovaní štátu, pripravujú a hlasujú o značne rozporuplnom rozpočte. Mediálne sa prezentujú pred občanmi ako zástancovia občanov, pritom hlasujú v podstate o zvyšovaní chudoby v našej krajine. Mnohí z nich ako verklík opakujú, že štát je zlý vlastník, zlý hospodár, akoby si neuvedomovali, že vlastne oni a ďalšie tri piliere, sú zástupcovia občanov zodpovední za dobré fungovanie štátu.
Návrh rozpočtu verejnej správy na obdobie 2014 až 2016
Vychádza z princípu, že ekonomická recesia v EÚ sa už končí a nasleduje etapa oživenia. Je to politické chcenie, alebo nevedomosť? Zakladať taký vážny dokument, akým je rozpočet, na určitých symptómoch vývoja najsilnejšej ekonomiky Nemecka, možno považovať za najväčšie riziko. Alebo je to predzvesť na používanie okrídlenej argumentácie o veľkej otvorenosti našej ekonomiky a sile vonkajších vplyvov na ňu?
Možno aj preto v návrhu rozpočtu absentuje zámer na výkonnostné a konkurencie spôsobilé sebauschopňovanie Slovenska na základe podpory domáceho malého a stredného podnikateľského stavu, ktorý vie využiť jeho potenciálne možnosti a špecifiká. Dnes, vzhľadom na zložitosti vývoja vo svete, ale aj neodôvodnené centralizačné tendencie a plošné riešenia dlhovej krízy v EÚ, už aj ekonomicky vyspelé krajiny únie pracujú na záložných systémoch pre vlastné uschopnenie.
Zložitosti vývoja ekonomiky vo svete ukazujú, že systém založený na „pumpovaní peňazí do ekonomiky“, na špekulatívnom finančnom trhu, dostáva vážne trhliny, zvyšuje koncentráciu kapitálu v čoraz užšom kruhu transkontinentálnych korporácií, zvyšuje rozdiely v kvalite života medzi krajinami aj vo vnútri jednotlivých krajín, vyvoláva sociálne nepokoje, škodí.
Príprava návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a rozpočtu verejnej správy na obdobie 2014 až 2016 vstúpila do záverečnej etapy. Rozpočtu, ktorý má priblížiť zavŕšenie konsolidačného úsilia Slovenska o vyrovnaný rozpočet a splniť tak aj záväzky v podiele deficitu a v podiele dlhu na HDP, dané EÚ.
Vláda tak ako v predchádzajúcich rokoch na základe strednodobých predikcií kvantifikuje rozpočtové príjmy, výdavky, deficit, dlh, hospodárenie so štátnymi finančnými aktívami, rozpočtové hospodárenie subjektov verejnej správy a samospráv. V návrhu rozpočtu, deklaruje rozpočtovú zodpovednosť, ako jej to ukladá zákon o rozpočtovej zodpovednosti prijatý v tomto roku. V postupoch reflektuje na novú povinnosť, predložiť návrh rozpočtu pred jeho schválením v Národnej rade SR na posúdenie Európskej komisii.
Ťažisko konsolidačných opatrení vo verejných financiách smeruje predovšetkým na zefektívnenie činnosti verejnej správy, na boj proti daňovým únikom a na zvýšenie efektivity výberu daní. Čo je nesporne pozitívom predkladaného návrhu. Napriek tomu rozpočet má rad rizík, na časť z nich poukazuje aj rozpočet. O najzávažnejšom riziku, končiacej sa recesii, už bola reč, ďalšie riziká sú skryté v starých a modernizačných dlhoch v školstve, zdravotníctve, v zidealizovanom stave rozpočtového hospodárenia samospráv, v prehrávaných arbitrážach, v majetku viazanom pre neuzavreté súdne spory, v možných dôsledkoch súdnych rozhodnutí.
Niekoľko poznámok
Dobrý gazda nepotrebuje, aby ho niekto doslova „dokopal“ k vyrovnanému rozpočtovému hospodáreniu. Gazduje s príjmami a výdavkami rozpočtu a s majetkom zodpovedne, nemusí naň tlačiť osobitný zákon, aby sa nezadlžoval.
Keď dobre gazduje na svojom, nemá dôvod predkladať inštitúcii s výrazne naštrbenou povesťou (dokumentuje to prípad Grécka od jeho vstupu do EÚ doteraz) projekty a výsledky svojho hospodárenia.
Nemá dôvod oslabovať svoju svojbytnosť a zvrchovanosť poklonkovaním sa za draho redistribuované euro. Keď sa spolieha na svoj um a vlastnou prácou vytvorené zdroje, môže sa rozvíjať, síce pomalšie ale bez diktátu, slobodne.
Nie je dobré, keď EÚ považuje za jednu z priorít svojej činnosti prerozdeľovanie zdrojov pri ponechaní mechanizmov nerovnosti medzi členskými štátmi (napríklad v dotáciách do poľnohospodárstva). Keď EÚ používa plošné riešenia zadlženosti bánk, keď centralizuje činnosti, ktoré oslabujú základné princípy demokracie v členských štátoch (fiškálna politika).
Nie je dobré, keď politici Slovenska prioritne sústreďujú svoje úsilie na získanie zdrojov z prerozdeľovania a nie na tvorbu vlastných zdrojov. Navyše, cudzie zdroje sú po netransparentnej a pri strategických podnikoch spoločensky neodôvodnenej privatizácii druhým najväčším priestorom pre korupciu.
Kde chýba morálka, osobná hmotná zodpovednosť a disciplína, tam sa kopia opatrenia, zvyšuje počet legislatívnych úprav, ktorý spôsobuje nestabilitu nielen podnikateľského prostredia, ale aj neistoty vo vývoji spoločnosti.
Stačilo by tak málo,
– prísne vyžadovať na každom mieste dodržiavanie hospodárskej a finančnej disciplíny,
– tvrdo uplatňovať osobnú hmotnú a trestnú zodpovednosť za neplnenie povinností pri priznávaní a platení daní, pri správe a kontrole daní, pri hospodárení s verejnými zdrojmi a s majetkom, atď.
Namiesto toho, sa priam vyžívame v počte prijímaných opatrení, ktorých efektívnosť často nedokážeme merať, zabezpečiť a vynútiť ich plnenie.
Zavrhli sme programy hospodárnosti a programy úspor a tým aj zodpovednú kontrolu ich plnenia.
V návrhu rozpočtu, okrem viacerých rizík, absentujú podnety pre zásadné štrukturálne reformy (okrem reformy ESO) a systémové riešenia strategického charakteru reagujúce na
– pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť v regiónoch,
– neprípustnosť ďalšieho zadlžovania Slovenska,
– udržateľný hospodársky rast Slovenska v turbulentnom prostredí diskutabilnej Lisabonskej zmluvy.
Ukazuje sa, že naďalej budú prevládať náhodné nesystémové kroky zamerané na riešenie dôsledkov konsolidácie, ale nie na odstraňovanie príčin rozkladu verejných financií (napríklad dotácie na zamestnávanie mladých ľudí namiesto vytvárania podmienok pre ich zamestnávanie, použitie prostriedkov z II. piliera na riešenie problémov rozpočtu namiesto zásadného riešenia poistenia ako celku).
Chýbajú rázne kroky
– proti korupcii, čiernej a šedej ekonomike,
– pri daňovom postihovaní príjmami nepreukazne nadobudnutého majetku, majetku privatizačných a finančných zbohatlíkov, kroky, a to nielen na Slovensku, ale v celej EÚ, proti úniku zdrojov do daňových rajov, atď.
Rozpočet preukazuje, že naďalej zostanú hmotne a trestne nepostihnuté majetkové (predovšetkým privatizačné) a finančné kauzy (najmä, vysoké provízie pri verejnom obstarávaní) politikov, verejných činiteľov a finančných skupín (príkladom je takmer žiadny posun vo vyšetrovaní skutkov uvedených v Gorile).
Z návrhu rozpočtu je zreteľná absencia hospodárskej, sociálnej a integračnej stratégie Slovenska, kde chce smerovať, čo považuje pri svojom rozvoji za štrukturálne prioritné, ktoré nástroje a akým spôsobom bude systémovo využívať. Nevyplýva to ani z prehľadu o tom, v ktorých kapitolách sa rozpočtové výdavky medziročne zvyšujú a kde nie, resp. klesajú.
Pri trvale deficitnom rozpočtovom hospodárení chýbajú programy hospodárnosti a programy úspor a v ich rámci kvantifikované kontrolovateľné ciele.
Skutočne sa nám treba zmieriť s tým, že naďalej bude pokračovať morálny úpadok spoločnosti s nedofinancovaným školstvom, zdravotníctvom (vrátane neusporiadaných starých a ďalších modernizačných dlhov), vedou a výskumom, regionálnou samosprávou?
V návrhu rozpočtu naďalej absentuje nevyhnutný posun zameraný na podporu malých a stredných domácich podnikateľov
– pri zvyšovaní potravinovej a energetickej bezpečnosti Slovenska,
– pri zabezpečovaní lacnejších miestnych služieb,
– pri znásobení príjmov z cestovného ruchu,
– pri súčasnom riešení základného problému Slovenska, vysokej nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch.
Posun:
– ktorým by sa efektívne využil disponibilný potenciál jednotlivých regiónov, ľudský, materiálový a geografický.
Prečo pokračuje nevšímavosť ?
– k množstvu neobrábanej poľnohospodárskej pôdy (využiteľnej na pestovanie zeleniny, ovocia, zemiakov, dobre zhodnotiteľných technických plodín),
– k využívaniu lúk a pastvín na chovateľské účely (hovädzí dobytok, ovce),
– k budovaniu nadväzujúceho regionálneho spracovateľského priemyslu (lokálnych mliekarní, bitúnkov na spracovanie mäsa a konzervární).
– k malému stavebníctvu, ktoré by súčasne oživilo aj tradičné remeslá,
– k spracovaniu dreva s vysokou pridanou hodnotou s možným odbytom aj na stratené východné trhy
– k rozvoju na trhu žiadaného tradičného ľanárskeho a konopárskeho priemyslu,
– k produkcii drevnej štiepky na výrobu tepla na základe využitia odpadovej drevnej hmoty z čistenia lesov, drevín zo zarastených hôľ, potokov a roklín, atď.
Tam všade je priestor pre zmysluplnú podporu domácich malých a stredných podnikateľov v záujme rastu zamestnanosti, a to aj menej kvalifikovanej pracovnej sily.
Priestor, ktorého systémovým využitím by sa
– znížila nielen pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, ale aj miera závislosti od dovozu často nekvalitných (dokonca pokazených) potravín zo zahraničia,
– obmedzila doslova neúnosná kamiónová doprava, ale aj opakované nároky na investičné benefity pre zahraničných investorov.
– v dlhodobejšom horizonte zabezpečil síce nie vysoký, ale udržateľný hospodársky rast, na základe využitia špecifík jednotlivých regiónov.
Aj ekonomicky vyspelejšie štáty, členovia EÚ a eurozóny pripravujú, možno povedať, záložné systémy pre vlastné uschopňovanie a to nielen na základe vstupu ďalších zahraničných investorov, ale aj pre prípad, že bude pokračovať turbulentný vývoj vo svete, že sa EÚ bude naďalej byrokratizovať, okýpťovať rozmer demokracie svojich členov, používať plošné riešenia dlhov.
Z návrhu rozpočtu nie sú zreteľné nástroje a mechanizmy, ktorých pôsobením možno v primeranom časovom horizonte dosiahnuť vyššiu, pritom efektívnu zamestnanosť, zvýšiť a stabilizovať potravinovú a energetickú bezpečnosť Slovenska, ďalej rozvinúť cestovný ruch a malé, pre všetkých občanov cenovo dostupné služby.
Ako ďalej s navrhnutým rozpočtom?
Niet pochýb o tom, že navrhnutý rozpočet na roky 2014 až 2016 bude tak, ako po minulé roky, po minimálnych korekciách v Národnej rade Slovenskej republiky, schválený.
Poslanci, vláda, ďalší verejní činitelia budú naďalej nerušene pokračovať v predvádzaní sa v médiách pri diskusiách o vznikajúcich problémoch, resp. o problémoch, kde chýbajú systémové postupy.
Vysoká miera nezamestnanosti bude pre tzv. politikov naďalej odôvodňovaná otvorenosťou našej ekonomiky, negatívnym vplyvom zahraničných obchodných partnerov a nedostatkom rozpočtových zdrojov.
Polia, lúky, hole a pastviny, pri raste množstva chudobných budú naďalej neobrobené, nevyužívané.
Naďalej sa bude zhusťovať premávka kamiónov po našich chatrných cestách často s brakovým tovarom zo zahraničia, vrátane produktov, ktoré by si Slovensko mohlo samo dopestovať, dorobiť, vyprodukovať, resp. aj vyvážať.
Naďalej bude pokračovať, bez náročných podmienok, neprimeraná stimulácia prílevu zahraničných investorov, aby na Slovensku vytvorené a nezdanené zdroje odplývali nerušene do zahraničia.
Naďalej budú odchádzať predovšetkým mladí vzdelaní ľudia za prácou do zahraničia.
Pokračovať bude príjmová a majetková disparita občanov a rast chudoby značnej časti občanov Slovenska.
Nasledovať bude postupné oslabovanie suverenity Slovenska zaplatené získaním časti redistribuovaných zdrojov z fondov EÚ. Je to pre politikov pohodlnejšia cesta, ako mobilizovať hospodárstvo (bez provízií) pre jeho vyššiu výkonnosť a konkurencieschopnosť.
Chcú občania Slovenska skutočne ísť touto cestou? Mohol im už predkladaný návrh rozpočtu poskytnúť iné možnosti?
Dokument: Návrh rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2014
