EÚ sa otriasa v samých základoch a problémy a ťažkosti akoby sa znásobovali. Druhý rok zápasíme s utečeneckou krízou a do tohto vpadne Brexit ako neočakávané rozhodnutie Britov. V únii narastá euroskepticizmus, ktorý, ak naň nebudeme reagovať, vyústi do nových exitov. V tejto situácii sa zišli v Bratislave aj hlavy a premiéri 27 krajín, aby zodpovedali na otázku, ako ďalej.
Robert Fico nenašiel na dialóg partnera
Radi by sme uverili našim politikom, že z najhoršieho sme už vonku a že Bratislavou sa začal reštart EÚ.
Či sa nám to páči alebo nie, musíme povedať, že je to hrozne málo na vážnosť situácie. Jednoducho dostalo sa čosi do súkolesia EÚ a náš stroj sa zadrháva. Možno sa stal niekde omyl, že niekto iba zámenou vsypal alebo vlial do mechanizmu čosi, alebo možno je to zámer zastaviť tento kolos a raz navždy ho znefunkčniť?
Vyhlásenia predstaviteľov Bruselu, že EÚ je v kríze, je trestuhodne málo od politikov, ktorí sú poväčšine vo funkciách minimálne už 10 rokov a oni dnes iba jeden druhého oboznamujú so svojimi názormi na problémy, ktoré ich rozdeľujú.
Pokusy už v prípravnej fáze dohodnúť sa na programe a na nejakých predbežných záveroch, sa ukázali ako nepriechodné. Nakoniec prišlo ku konsenzu, že je nutné aspoň sa stretnúť a ukázať svetu, že žiaden ďalší exit z dvadsaťsedmičky už nehrozí.
Premiér Fico sa snažil nasadiť vysoko latku pre toto stretnutie, keď požadoval stanovenie diagnózy súčasného stavu EÚ. Ukázalo sa, že to bol príliš ambiciózny program, ktorý v tomto personálnom zložení nebol reálny.
Správne skonštatoval že: „EÚ sa výrazne preceňuje a jediným možným spôsobom, ako prekonať súčasné dezintegračné procesy je priznať si, že nie všetko u nás doma je v poriadku.“
Ak pod tým „doma“ myslel premiér Fico členov Komisie EÚ, resp. Rady EÚ, tak na takúto diskusiu nenašiel partnera…
Program summitu „urobiť sebareflexiu“ tak jednoducho nevyšiel a všetci sa museli uspokojiť s tým, že sa nebudú otvárať témy, ktoré by ich mohli rozdeľovať.
Zostal tak iba akýsi minimálny program, t. j. stretnúť sa a iba tak od stola, bez hlbšej analýzy, zaujať stanovisko k pálčivým problémom EÚ a utvrdiť sa v tom, že všetci členovia dvadsať sedmičky majú záujem neformálne sa stretávať aj naďalej.
Pri posudzovaní politických, ekonomických či investičných projektov je zaužívaná metóda analýzy ich silných a slabých stránok. Pokúsme sa pozrieť na summit a na postoje a vyjadrenia vrcholných politikov EÚ prizmou takejto metódy.
Aké sú silné stránky bratislavského stretnutia a možnosti reštartu EÚ?
- Badať významnú zmenu atmosféry stretnutia, založenej na snahe viac počúvať jeden druhého a viac rešpektovať ostatných členov EÚ.
- Aj posun v myslení hlavných aktérov summitu je obrovský. To, čo odznelo teraz v Bratislave, by bolo nemysliteľné pred rokom. Ochrana vonkajších a vnútorných hraníc EÚ sa vtedy považovala za prejav xenofóbie, fašizmu a zrady základných európskych hodnôt. Dnes sú to triviálne požiadavky, s ktorými súhlasili všetci účastníci.
- Podpora 100 miliónov eur Bulharsku a tým uzatvorenie balkánskej cesty, t. j. čohosi, čo nezodpovedalo doteraz európskej „morálke“ a jej „humanizmu“, dnes prešla jednomyseľne.
Autorovi tohto projektu, maďarskému premiérovi Orbánovi sa však žiadnej pochvaly a uznania od pani Merkelovej nedostalo… - Aj najsilnejší kritici migračnej politiky, t. j. krajiny V4, dostali v Bratislave prísľub, že o ich požiadavkách sa v budúcnosti bude rokovať.
Zdá sa teda, že mohli by sme zvolať hurá, veci sa pohli! Vážnosť situácie v EÚ by nás mala však viesť k maximálnej opatrnosti.
Slabé stránky bratislavského summitu a príčiny krízy EÚ
- Treba skonštatovať, že pán Junkers, pani Merkelová… si osobujú právo prijímať rozhodnutia, ktoré prekračujú nielen ich právomoci, ale aj ich intelektuálne a líderské schopnosti. Sú skôr aktérmi rozkladu EÚ a nositeľmi umelých problémov, čo im však dnes nebráni, aby sa s nimi pustili do boja…
- Vedenie EÚ sa stále pohybuje v kultúre nebezpečného vzhliadania sa v projektovaní univerzalistických vízií, ktoré odporujú realite a náladám občanov v krajinách 27. Stále sa pokúšajú postaviť proti sebe národných a „prispaných“ občanov z dvadsať sedmičky a „nových uvedomelých občanov EÚ“ z bruselských štruktúr.
- Europeanizmus, ako do určitej miery skrytá vízia EÚ, je podľa jej propagátorov výsledkom zákonitého procesu, smerujúceho k vytvoreniu jednotného globálneho ľudstva. Táto predstava by si tiež zaslúžila kritický komentár.
Ambície členov Komisie a niektorých významných členov dvadsať sedmičky, že oni budú riadiť tento svetový proces a oni budú tvorcovia novej civilizácie, by v demokratickom spoločenstve už nemali dostať priestor. - Význam tohto europeanstva je v tom, že umožňuje politikom dívať sa na národné štáty ako na čosi anachronické, čo treba urýchlene a nemilosrdne zmeniť.
- Presvedčenie, že celý svet upiera zraky na EÚ a všetky štáty sveta nemajú iný cieľ, iba po vzore EÚ stať sa súčasťou novej humanistickej civilizácie, je nebezpečné nielen preto, že je prejavom ich vlastnej ilúzie, ale najmä preto, že chce opätovne legalizovať techniky sociálneho inžinierstva.
- Je nutné zdôrazniť, že v kríze nie je EÚ, ale jej politický program! Ide o koncept utopických predstáv europeanizmu ako spoločnosti občanov zbavených všetkých partikularít a obmedzení, ktoré si prinášajú z národných štátov a ich feudálnych či občinových kultúr.
Za tým účelom požadujú rozloženie národných štátov, ich kultúry a kultúrnych vzorcov. - Požiadavky na oslabenie, resp. zrušenie vonkajších i vnútorných hraníc EÚ, posilňovanie regionálnych väzieb, cezhraničnej spolupráce, masovej migrácie a volanie po ľudských právach, ktoré prekračujú všetky hranice, nie sú ničím iným iba demontážou národných hraníc a premenou občanov dvadsať sedmičky na kozmopolitné a humanistické bytosti zbavené všetkých väzieb na minulosť, rodinu, národ a jeho históriu.
Treba povedať, že tieto snahy „slušných ľudí“ nie sú celkom ešte zažehnané. - Vyjadrenie niektorých členov Komisie EÚ, že kríza je výsledok nejednoty dvadsať sedmičky a rastu nacionalizmu v jednotlivých krajinách, je možné zdôvodniť iba z europeanskej vízie EÚ.
- Kríza EÚ je výsledkom nielen neschopnosti lídrov EÚ, ale najmä ich neakceptovateľných vízií jednotného ľudstva a nadradenosti európskeho občianstva nad slovenským, maďarským, nemeckým… národným občianstvom.
- Predstava niektorých lídrov EÚ, že kríza únie je výsledkom rastu fašistických a nacionalistických nálad, s ktorými európski občania musia bojovať, je lživá a mimo reality.
Je výsledkom vytvorenia nového rozporu, a to medzi občanmi národných štátov dvadsať sedmičky, ktorí sa vzpierajú a bojujú proti Bruselu, a „európskymi občanmi“, ktorých reprezentuje Komisia EÚ a jej byrokratické štruktúry.
Treba povedať, že takáto politika komisie je absolútne neakceptovateľná, pretože je založená na nedôvere v národné štáty a ich občanov, z ktorých sa únia skladá. Toto je zdrojom rastu dezintegračných tendencií v EÚ a straty dôvery občanov dvadsať sedmičky v jej politiku. - Neúcta k občanom dvadsať sedmičky zo strany Bruselu pramení z utopických predstáv, že „občan EÚ je viac“ a preto by mali byť tieto scenáre odhaľované, a to i s ich autormi.
Je šokujúce, že nositeľmi takýchto ideí nie sú iba socialistické liberálne strany, ale aj pravicové strany v Nemecku a aj v iných krajinách EÚ.
Pán Junkers nechce vychádzať z národnej rozmanitosti EÚ, ale požaduje, aby sme sa všetci stali univerzálnymi Európanmi (samozrejme, v úzkom únijnom zmysle, aby sme náhodou neprevzali niečo aj od Ruska…), t. j. indivíduami, ktoré „prestanú žiť vo feudálnej mytológii“ a stanú sa modernými európskymi občanmi.
Členov Komisie EÚ nezaujímajú názory občanov dvadsať sedmičky, ale iba občanov EÚ, ktoré, samozrejme, reprezentujú oni samy. - Program summitu, ktorý sa ustálil až tesne pred jeho konaním, stanovil, ako hlavnú úlohu analýzu príčin Brexitu a fungovanie EÚ po odchode Veľkej Británie z únie.
Treba povedať, že summit sa s touto úlohou popasoval veľmi povrchne a veľmi rýchle označil za vinníka politickú reprezentáciu Veľkej Británie. Ak by serióznejšie skúmali príčinu Brexitu, museli by vidieť aj závažné súvislosti s rozhodovaním komisie. - Tápanie vedenia EÚ, či zodpovedá občanom dvadsať sedmičky, alebo občanom EÚ reprezentovaným Komisiou a neschopnosť dohodnúť sa na riešení problémov, ktoré sami často vyvolali, je nielen výsledkom utopického a naivného programu, ale najmä vplyvom politickej rakoviny, ktorá sa rozšírila v politických a vládnych štruktúrach EÚ za silnej podpory médií –a tou je politická korektnosť.
- Politickú korektnosť by sme darmo hľadali v politologických slovníkoch, pretože nejde o žiadnu ucelenú teóriu, ba dokonca ani jej nositelia a vyznávači sa k nej nehlásia pod týmto menom a spravidla sa skôr hlásia k humanistom a k liberálom.
Je to preto, že skôr, ako by šlo o nejakú teóriu, ide iba o prístup, spôsob a náhľad na svet, v ktorom sa akcentujú morálne a etické požiadavky. Ak sa však kritickejšie pozrieme na postoje „politicky korektných“, vidíme, že sa ustálili akési zásady, ktoré umožňujú spoločný výklad sveta ako i organizovanie svojich stúpencov.
Naivita tohto videnia problémov je v tom, že všetko posudzujú cez prizmu humanistických ideí, ktoré sú však sankcionované iba dobrým príkladom „slušných ľudí“. Príznačné pre týchto morálne založených ľudí je strata kontaktu s hrubou a surovou realitou, ktorá je dopĺňaná ich dogmatickou a nezmieriteľnou povinnosťou túto realitu poľudštiť a zmeniť. Ciele „slušných ľudí“ musia byť uskutočnené za každú cenu a bez ohľadu na obete.
V dejinách sú takéto prípady sociálneho inžinierstva, či to bol komunizmus, fašizmus… známe a všetky bez ohľadu na veľkosť prísľubu, radosti, lásky, šťastia, humanity priniesli iba rozvrat a tisícky či milióny mŕtvych.
Ak dnešní stúpenci politickej korektnosti budú svojím programom absolútneho humanizmu tlačiť a žiadať zmeny v politikách národných štátov, musia rátať minimálne s rastom euroskepticizmu, alebo s novými plebiscitmi o zotrvaní v EÚ. - Politická korektnosť je teda tou zhubnou chorobou, ktorá zamedzuje racionálne vedenie EÚ, ako aj presadzovanie jej materiálnych i hodnotových záujmov vo svete.
- Neadekvátne zhodnotenie veľkosti a sily EÚ, preceňovanie významu jej programu a hodnôt, s čím prichádzajú „slušní ľudia“, odsudzuje na neúspech jeden grandiózny projekt, ktorý by si zaslúžil, aby bol vložený do globálnych zápasov o dnešok a budúcnosť sveta.
Myslím si, že toto aj boli hlavné príčiny Brexitu či utečeneckej krízy. - Pokým Rada EÚ sa nedohodne na odmietnutí politickej korektnosti, je nemožné pokračovať v integrácii EÚ.
Európa – ale bez moralizátorských póz a pýchy
EÚ potrebuje nový typ racionality zbavený naivity a moralizátorských póz, ako aj idealizmu a pýchy.
Je dosť problémov v EÚ, ktorých riešenie by mohlo pozdvihnúť podporu a vieru občanov dvadsať sedmičky v EÚ. Nezamestnanosť mladých, celoživotné vzdelávanie a celý rad ekologických projektov…, to všetko sú témy, ktoré by mohli zdvihnúť prestíž EÚ.
Je otázne, či dnešné personálne zloženie Komisie EÚ, Rady EÚ a europarlamentu je schopné sebareflexie a na jej základe vyvodiť zmeny svojho myslenia.
Pani Merkelová sa o to pokúša – a jej zmeny postojov o 180 stupňov sú hanebné.
Táto politička, ktorá z morálnych dôvodov zrušila celú legislatívnu ochranu vonkajších hraníc EÚ a pozvala viac ako 1 milión utečencov, nemá dnes dostatok morálnej slušnosti, aby sa vyhla takýmto obratom a prijala zodpovednosť za svoje rozhodnutie.
Je predsa nechutné, aby autorka migračnej krízy sa dnes pasovala za najväčšieho bojovníka za ochranu vonkajších hraníc EÚ. Je to nielen zlá správa pre politickú kultúru EÚ, ale i pre jej príslušnosť k „slušným ľuďom“.
Jej postoj je neakceptovateľný, pretože začína vykazovať veľkú podobnosť s fungovaním a praxou sovietskeho politbyra.
Dnes ju zaujíma iba jej politické prežitie a v záujme odkladu svojej demisie je pripravená organizovať neformálne summity, na ktorých bude prezentovať svoje ideové premety.
Je zlé, že z veľkej političky sa stáva príťaž pre Nemecko i pre celú EÚ.
Preto si myslím, že personálne zmeny pre ďalšie úspešné summity sú nevyhnutné. Mali by sa týkať aj politikov, o ktorých ešte aj dnes píšu médiá, že „nemajú alternatívu“.
Výmenou takýchto ľudí nielen ukončíme neadekvátnu expanziu politickej korektnosti, ale môžeme zvýšiť dôveru občanov dvadsať sedmičky k štruktúram EÚ. A bez toho je osud EÚ spečatený.
(Autor je konzervatívny socialista)
Ďalšie články: EDUARD ŠEBO
