Pravica dotuje veľké firmy z daní obyčajných ľudí

Stovky miliárd dolárov ročne okrem daňových prázdnin dostávajú veľké firmy od štátu. Slovenská vláda iba vlani a v tomto roku prisľúbila veľkým firmám vyše 15 miliárd korún. Túto hospodársku politiku presadzujú pravicové a „nové“ sociálnodemokratické vlády, ktoré zároveň znižujú sociálne výdavky, dotácie školám, investície do zdravotníctva a podobne. Zneužívanie zamestnancov Nezávislý inštitút Center for American Progress (CAP) upozorňuje na škodlivosť takejto praxe. Príkladom je najväčšia maloobchodná sieť na svete Wall Mart, s ktorou majú zlé skúsenosti aj Slováci. „Oni si mysleli, že sú páni a my otroci. Hovorili, že sa tiež nemusíme nikdy vrátiť,“ povedal TV JOJ pred časom mladík z Prešova. Podľa analýz CAP je táto sieť super- a hypermarketov najčastejšie žalovaným súkromným subjektom v USA. Najnovšie sa preto usiluje zmeniť zákony, aby procesy proti nemu neviedli súdy jednotlivých štátov Únie, ale federálne. Prednedávnom súdy v štyroch štátoch prijali hromadné žaloby proti Wall Martu, ktoré sa týkajú vyše 330-tisíc zamestnancov. „Naopak, tri federálne súdy zamietli žaloby (zamestnancov a brigádnikov) proti Wall Martu za nezaplatené, ale odpracované hodiny,“ konštatuje správa organizácie USAction. Pod ochranou pravicových politikov Veľké firmy by si, samozrejme, nemohli dovoliť takéto správanie sa, keby nad nimi nedržal ochrannú ruku silný kapitalistický štát. CAP upozorňuje, že úsilie Wall Martu znemožniť svojim zamestnancom brániť vlastné práva podporil viceprezident Dick Cheney. „Minulý mesiac v centrále Wall Martu ohlásil ‚legislatívnu reformu’, ktorá je vraj dobrým liekom na americké ekonomické ťažkosti.” Ďalším pravicovým liekom, okrem zníženia daní pre bohatých, sú veľkorysé štátne dotácie „na vytvorenie nových pracovných miest”. Podľa organizácie Good Jobs First (Dobré zamestnanie predovšetkým) jednotlivé štáty USA dali Wall Martu viac ako miliardu dolárov. Správa nezávislého Centra pre rozpočtové a politické protity konštatuje, že tieto štáty „znižujú výdavky na verejné zdravotníctvo, starostlivosť o deti, podporu zamestnanosti, vzdelávací systém či verejnú bezpečnosť a starostlivosť o postihnutých ľudí“. Drastický pokles miezd A to iba preto, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali napríklad na podporu firmy, ktorej ročný obrat presahuje 200 miliárd dolárov a ktorá v minulom roku zarobila takmer 9 miliárd! Ľudia, pracujúci vo Wall Marte pritom patria medzi tzv. chudobných zamestnancov, teda tých, ktorí síce majú prácu, ale príjmy ich rodín nedosahujú životné minimum. Good Jobs First navyše upozorňuje, že príchod Wall Martu zväčša ničí malých obchodníkov: „napokon vytvorí iba toľko (a možno ešte menej) pracovných miest, koľko ich zlikviduje“. Odborári k tomu pridali príklad z Južnej Kalifornie, kde pôvodné obchodné reťazce oznámili, že „nemajú inú voľbu ako drasticky znížiť mzdy a zamestnanecké výhody“. Veľké obchodné siete sa rovnako správajú aj na Slovensku „Radoví predavači majú zväčša plat iba tesne nad minimálnou mzdou a príplatky za nočné a víkendové zmeny sú doslova korunové,“ upozorňujú odborári. Aj tak dostanú priemerne za mesiac menej ako 10-tisíc korún a patria medzi najhoršie platených zamestnancov u nás. „Robím tu už vyše dva roky a môj čistý plat sa z päť a pol tisíca vyšplhal na necelých 7-tisíc. Vrátane nočných zmien,“ prezrádza pod podmienkou anonymity mladý zamestnanec jedného prešovského hypermarketu. Títo ľudia pritom na Slovensku nemajú reálnu šancu brániť sa. „Súdy fungujú veľmi zle, sudcovia sa boja alebo jednoducho nechcú ísť proti veľkým firmám a sú pod verejnomienkovým tlakom,“ hovoria odborári. Médiá totiž zväčša ospevujú veľké firmy ako záchrancov ekonomiky a verejnú podporu im neustále vyjadrujú aj politici. Ani len ľavicoví nikdy nekritizovali mzdovú politiku „veľkých investorov“. Miliardy z našich daní zahraničným súkromným firmám Ale najdôležitejším faktorom, prečo sa ľudia takémuto vydieraniu nebránia, je vysoká nezamestnanosť. Byť bez práce znamená nielen nízku spoločenskú prestíž, veľký psychický tlak, ale akýkoľvek plat je predsa len o trošku vyšší než štátna podpora. Táto politika síce znižuje štatistickú nezamestnanosť, ale nezvyšuje životnú úroveň pracujúcich ani neznižuje počet chudobných. A z vyššieho HDP sa ľudia nenajedia. Zahraničné firmy však z našich daní „ujedajú“ poriadne. Ministerstvo financií blahosklonne „dovolilo“ navýšiť výdavky pre regionálne školstvo o 500 miliónov a navrhuje každoročne znižovať podporu bytovej výstavby zo štátneho rozpočtu na menej ako dve miliardy korún. Ale len automobilky KIA/Hyundai a PSA Peugeot Citroen dostanú od vlády 16 miliárd. Prvá pritom iba za apríl, máj a jún 2004 dosiahla čistý zisk 5,3 mld korún a druhá dokonca vyše 27 miliárd! Investície politikov do vlastných vreciek Ak vláda Mikuláša Dzurindu tvrdí, že musí zaviesť školné na vysokých školách, lebo viac peňazí na univerzity nemá, klame. Naše vlastné dane však radšej napchá do vreciek veľkokapitalistom, než by ich investovala do vlastných občanov. Príkladom opovrhovania vlastnými voličmi je vyvlastňovanie pozemkov pri Žiline. Ich výkup podľa požiadaviek majiteľov by stál štát o 400 miliónov viac, než pôvodne očakávala vláda. Peniaze by však dostali slovenskí radoví občania, pre ktorých je to jediná možnosť, ako si aspoň raz v živote slušne zarobiť. Vláda ich arogantne odmietla uvoľniť, hoci juhokórejskej firme pokojne prisľúbila 24-násobne viac. Argument, že tieto peniaze sa vrátia vo vytvorených pracovných miestach, je falošný. Po prvé: nikto nevie, koľko KIA pracovných miest naozaj vytvorí a štát ju v tomto smere k ničomu nezaviazal. Po druhé: už vôbec nevieme, aké mzdy budú slovenskí zamestnanci vo fabrike dostávať, teda o koľko si polepšia oproti terajšiemu stavu a koľko „zarobí“ štát na daniach a odvodoch. A po tretie: na jedno pracovné miesto v žilinskom závode prispeje štát priemerne 18 miliónmi korún a za také peniaze by slovenskí živnostníci, ale aj strední podnikatelia radi vytvorili aj viac pracovných miest. Lenže tí by pravdepodobne neboli schopní a ani ochotní investovať naspäť do politikov, s čím majú v Južnej Kórei bohaté skúsenosti. Článok bol uverejnený na www.lavica.sk