Patrím k ľuďom, ktorí mali možnosť prvýkrát hlasovať vo voľbách na jeseň v roku 1998. Boli to voľby dosť dôležité a na základe postojov politikov, ako sú pani Schmögnerová, či pán Weiss, ktorí sa mi zdali byť najdôveryhodnejšími, som sa rozhodol odovzdať svoj hlas v prospech SDĽ. Chápem, že predvolebné sľuby sú jedna vec a povolebná realita niečo iné, ale nad viacerými krokmi, ktoré uskutočnila SDĽ – ka v poslednom čase človek musí len nechápavo krútiť hlavou.(…) Nechcem rozoberať ani „kauzu Košovan“, ale niečo, čo sa mohlo dotýkať aj priamo mňa – a to návrh na zmenu v zákonníku práce, ktorým sa mala zrušiť práca na dohodu. Chápem, že nejakým spôsobom treba bojovať proti práci načierno. Navrhované riešenie v skutočnosti nebolo žiadnym riešením. Zrušením práce na dohodu by prišli študenti (a teda aj ja) o možnosť privyrobiť si popri štúdiu pár korún formou brigád. To sa mi nezdá byť príliš ľavicové. Neviem si dosť dobre vysvetliť, prečo s takýmto (pardon) hlúpym návrhom prišla práve SDĽ. Zároveň som rád, že sa našiel priestor v ľavicovom týždenníku SLOVO č. 12, kde v článku „Ľavicová neľavicovosť“ autorka Jana Mlynarčíková poukázala na nezmyselnosť spomínaného návrhu.
Ervin Palajka, Nitra
