Keď čítate tie predvolebné sľuby, z ktorých nikdy nič nebolo dodržané – pamätáte si ešte známy sľub o dvadsaťtisícových platoch, ktorý má už viac ako 20 rokov, alebo z toho istého obdobia sľub: skončíme s korupciou?… Ako to dopadlo, všetci vieme.
Každá strana pred voľbami pripravuje akýsi svoj predvolebný program. Ale málokedy sú tam naozaj aj veci, ktoré bežného občana skutočne nielen trápia a bolo by ich treba riešiť. Ten zoznam by mohol mať viacero strán formátu A 4, ale z toho zoznamu tam takmer nič nenachádzame, alebo ak áno, tak len nekonkrétne sformulované a napokon po voľbách rýchlo zabudnuté. Možno napríklad uviesť:
– obnovenie produkcie vlastných kvalitných potravín, aby sme ich nemuseli dovážať ako kurence z Brazílie, cesnak bez vône z Číny, paradajky bez chute zo Španielska atď., atď. Alebo hoci aj predtým vyvezené naše kvalitné bravčové a dovoz odpadu z neho po jeho spracovaní v rôznych „výrobkoch“…
– zabezpečenie kvalitného zdravotníctva a školstva; to majú vždy takmer všetky politické strany, ale s akým výsledkom?
– výstavbu nových diaľnic; odstrašujúcim príkladom efektívnosti takých sľubov je napríklad výstavba tunela, ktorý má odľahčiť ceste pri Strečne.
– starostlivosť o to, aby pracujúci u nás mali dôstojné mzdy. Unavujúce sú odôvodnenia „ekonómov“, že nie sme takí pracovití, nemáme takú produktivitu ako Rakúšania, Nemci, Francúzi… naozaj tomu ešte niekto verí, že sme trikrát lenivejší a trikrát menej pracovití? Naši ľudia, ktorí majú už mnohoročnú skúsenosť z pôsobenia vo firmách na Západe, to ľahko vyvrátia.
– starostlivosť o dôstojný život dôchodcov. To u nás úplne absentuje, naopak naši „politici“ sa už celé roky nehanbia vystupovať s tvrdeniami, ako treba vek odchodu do dôchodku predĺžiť a ako nemožno udržať terajšie dôchodky. To je také chucpe, že sa nikde inde (iba v tej strednej Európe) nevyskytuje. Politik na Západe s takýmito tvrdeniami by veľmi rýchlo skončil, ale u nás môže stále tieto hlúposti opakovať a čerpať do svojho vrecka z celospoločenských zdrojov aj nad svoje schopnosti a strašiť o neudržateľnosti tohto sociálneho systému, lebo sám je on, jeho rodina a aj jeho potomstvo už dobre zabezpečený.
– taká jednoduchá vec, ako je zabezpečenie cenovo prístupného bývania pre mladých, pre osamelé matky s deťmi, pre osamelých ľudí bez rodiny, nikoho z politických strán nevzrušuje Prečo? Lebo oni ten problém nepoznajú.
Tak, ako kedysi platilo, že každá obec má mať kostol, obecný úrad, školu a cintorín, mal by platiť aj zákon, že každá obec by mala mať bytovku s prístupnými malými bytmi pre svojich začínajúcich občanov a podobne aj nejaký domov pre seniorov, kde by neboli okrádaní, ako o tom svedčia mnohé prípady, ale kde by mohli dôstojne dožiť aj s primeranou zdravotníckou starostlivosťou.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Samozrejme, sú to strašne zložité veci a aj nákladné na financie. Kde ich vziať? Zrušiť schránkové firmy, zrušiť neprimerané zisky bánk, zdokonaliť výber daní… Na to by sa mali politické strany zamerať, ale nedeje sa to. Nebudem tu rozoberať prečo… každý vie prečo, lebo aj ich predstavitelia majú zrejme maslo na hlavách.
Ale sú aj jednoduchšie možnosti, ako získať peniaze, hoci na menšie projekty v rámci obcí, ale ich funkcionári si to nevšímajú, lebo ich starosťou je v prvom rade to, ako zvýšiť svoje príjmy (niektorí berú viac ako ministri, premiér atď.). Keby sa napríklad pohybovali hromadnou mestskou dopravou, autobusmi a vlakmi, muselo by im priamo udrieť do očí, že všade sú tabuľky o zákaze fajčenia. A napriek tomu sú tam všade tie protivné odpadky po fajčiaroch… Vraj nie je dosť kontrolórov, policajtov, štátnych aj mestských či obecných… lebo nie sú na to peniaze. Pri dôslednej kontrole by však dvojčlenná hliadka vybrala za pár dní dosť na pokutách aj na svoje platy, aj na výstroj a zvyšok by mohol plynúť do obecnej či mestskej pokladne. Ale toto funkcionárov nepáli. Pritom by sa zlepšila aj čistota v meste a získal by sa aj ďalší zdroj na ďalšie všeobecne prospešné výdavky.
Je to naozaj také nemožné, aby toto aj napríklad v Bratislave a ďalších mestách platilo? Každý sa rozplýva nad tým, aká je čistota a poriadok vo Švajčiarsku, Nemecku alebo Rakúsku (až na výnimky, kde nežijú pôvodní obyvatelia…). Ale doma zásady, ako si udržať poriadok a dodržiavať pravidlá o tom, že niekde je zákaz fajčenia, hneď väčšina rada poruší, zahodí odpadky, plastové fľaše… Veď sa len pozrite niekedy na pomery večer v centre mesta (hoci tam to často robia turisti – a to je ďalší zdroj pokút, ak by tam boli hliadky polície), okolo tržníc, na zastávkach MHD, na Hlavnej železničnej stanici… Ale veď občania to veľmi dobre poznajú, len politici si myslia, že sa ich to netýka a tvária sa ako, že o týchto problémoch nevedia. Riešia podružné problémy o drogách, o pohlaviach, o tom, kto, kde čo a ako spreneveril (to je tiež dôležité, ale nikdy sa ešte nič nevyriešilo a ani nevrátilo do štátneho rozpočtu), ale o to, čo bežného občana skutočne páli, sa nezaujímajú.
A o trápnostiach v oblasti zahraničnej politiky už ani nič nemusím napísať, veď mysliaci človek o protiruskom štvaní a sankciách, ktoré veľké štáty veselo porušujú a tak na to doplácajú len slovenské, české a ďalšie firmy malých štátov, má dávno vytvorený už svoj názor. Je veľmi kuriózne, ak človek, nedávno známy len vo svojom úzkom regióne, ale ktorý sa medzičasom prostredníctvom marketingu a mediokracie dostal do popredia, šíri paniku o „ruskom nebezpečenstve“ a o potrebe mať u nás nejaké cudzie základne… ale zatiaľ sa dokázal presadiť len svojimi garderóbami. Aké príznačné, pre našu súčasnosť „celebrít“, kde spústu mediálneho priestoru zaberajú správy o tom, kto akú róbu mal na plese v opere… Naozaj nás to všetkých veľmi zaujíma a aj ja by som bol nešťastný, keby ma o tom denne niekoľko článkov – hoci sa ich snažím vždy preskočiť – tak drzo dotieravo neinformovalo.
Preboha, koho voliť?
