Ivan Lexa
Azda najpertraktovanejšou postavou súčasných dní v parlamente i médiách je exriaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Podľa vyšetrovateľov polície sa má zodpovedať zo siedmich trestných skutkov, ktorých sa dopustil za svojho pôsobenia na čele tajnej služby. Ako poslanca Národnej rady SR za HZDS by ho malo plénum zákonodarného zboru na základe návrhu Mandátového a imunitného výboru NR SR zbaviť poslaneckej imunity a vydať na trestné stíhanie. Naša redakcia oslovila Ivana Lexu, aby sa vyjadril o svojej kauze, ale nielen o nej.
Čo vás viedlo vstúpiť do politiky a čím vás oslovilo práve Hnutie za demokratické Slovensko, respektíve konkrétne jeho predseda Vladimír Mečiar?
V roku 1990 som sa zúčastnil konkurzu na posty v štátnej administratíve, ktorý vyhlásil vtedy predseda vlády Vladimír Mečiar. Po ich absolvovaní ma V. Mečiar oslovil, s tým, že mi ponúkol miesto riaditeľa sekretariátu premiéra. Keď bol v roku 1991 z vlády „odídený“, prijal som jeho ponuku zakladať nový politický subjekt – Hnutie za demokratické Slovensko. Stal som sa tam šéfom celého aparátu, pričom mojou snahou bolo vybudovať štruktúry hnutia. Po voľbách v roku 1992 som sa stal vedúci úradu vlády, neskôr – v rokoch 1993-1994 som zastával funkciu štátneho tajomníka ministerstva privatizácie. Po voľbách v roku 1994 som pôsobil najskôr v parlamente a v apríli 1995 ma vymenovali za riaditeľa Slovenskej informačnej služby.
Zo svojho pôsobenia v SIS máte isto informácie, akú úlohu zohrala tajná služba pri delení federácie…
Vo vtedajšej Federálnej bezpečnostnej a informačnej službe pôsobil ako prvý námestník riaditeľa Vladimír Palko, ale vo vysokej funkcii bol aj dnešný šéf rozviedky Juraj Kohutiar. Keďže FBIS pôsobila federálne, jej hlavnou úlohou bolo zachovať federáciu. Osoby, ktoré tam vtedy pracovali, pôsobili teda veľmi profederálne. Dokonca bol v roku 1992 zverejnený prísne tajný rozkaz Štefana Bačinského, vtedajšieho riaditeľa FBIS, ktorým nariadil skartovať všetku dokumentáciu súvisiacu s činnosťou FBIS na národných a demokratických silách v Slovensku. Išlo o sily, ktoré boli v tom čase označované ako nacionalistické a šovinistické, medzi ne bolo zaradené i HZDS. V tom čase bol sledovaný medzi inými i Mečiar, ale aj ďalší, ktorí šírili národné idei Slovákov. Rozhodli však voľby v roku 1992, ktorých víťazné subjekty dokázali korektne rozdeliť Česko-Slovensko.
Vaším blízkym spolupracovníkom v SIS a priamym podriadeným sa stal Jaroslav Svěchota, ktorý ešte začiatkom devätdesiatych rokov pôsobil na úrade, ktorý disponoval dokumentmi ŠtB. V tom období sa začali rozohrávať lustrácie. Neskôr sa stiahol do úzadia. Vy ste ho takpovediac „oprášili“ a dnes je vo vyšetrovacej väzbe obvinený z viacerých skutkov. Prečo ste si ho vybrali za spolupracovníka, mal dôveru vašu, alebo Mečiarovu?
Jaroslav Svěchota bol obeťou politických čistiek po roku 1968. Po roku 1990 sa dostal do funkcie riaditeľa slovenskej pobočky Úradu na ochranu ústavnej demokracie. Pôsobil však aj ako námestník ministra vnútra Andráša. So Svěchotom sme sa spoznali, keď som pôsobil na úrade vlády v roku 1991. Keďže už mal nejakú prax, ako aj adekvátne vzdelanie, oslovil som ho, či príjme funkciu v SIS, ktorú prijal. Nemyslím si, že tí ostatní, ktorí pôsobili v tajných službách, či už za federácie, alebo samostatnej SR, mali lepšiu kvalifikáciu.
V súčasnosti je J. Svěchota vo vyšetrovacej väzbe obvinený z takej kauzy, ako je triptych Klaňanie troch kráľov, ale aj ďalších skutkov. Ide o vášho blízkeho spolupracovníka, ktorý zatiaľ odmieta pred vyšetrovateľmi vypovedať. Ako vnímate jeho trestné stíhanie?
Mňa osobne veľmi mrzí, že ministerstvo vnútra siaha k takýmto aktom. Je to priama objednávka Pittnera a Ivora, ktorá siaha rovnako na moju osobu. Pokiaľ ide o kauzu triptychu, je to prípad na „metál“, nie na obvinenie. V tomto prípade išlo totiž o to, zamedziť istým skupinám vypredávať slovenské kultúrne pamiatky do zahraničia. Osoby, ktoré zohrali v tomto prípade úlohu, boli krajne podľa poznatkov SIS, ale aj polície, podozrivé z takejto činnosti.
Nestúpili vyšetrovatelia, prípadne členovia tajnej služby takpovediac vedľa, keďže údajný švajčiarsky nákupca obrazu sa nezistil, niet ani peňazí, za ktoré sa mal obraz predať, dokonca sa celý prípad odložil miesto toho, aby sa podarilo vinníkov postaviť pred súd…
Vtedy sa vychádzalo zo známych faktov, že existuje reštauratorska skupina, ktorá obchoduje s cennými pamiatkami. Okrem toho mala miesto originálov vyrábať stopercentné falzifikáty. To neskôr potvrdili aj expertízy. V tom čase poznatkov nebolo SIS známe nič o banskobystrickom biskupskom úrade, o ich triptychu, vedelo sa iba o iných umeleckých predmetoch pochádzajúcich z krádeží kostolov. Ani vo sne nás nenapadlo, že by sa do toho mohol zatiahnuť aj biskupský úrad. Zo strany aktivity SIS išlo teda o odhalenie ľudí, ktorí nelegálne obchodujú s pamiatkami.
Vráťme sa k tomu, ako sa tento prípad dostal takpovediac do autu…
Faktom je, že polícia zadržala skupinu reštaurátorov. Od nich sa dozvedela, že na toto všetko im vlastne dal súhlas riaditeľ biskupského úradu Hrtús. Ten sa odvolal na biskupa Baláža, ktorý zasa tvrdil, že o ničom nevie. Policajti zadržali peniaze, ktoré sú uložené v depozite, ako aj originál obrazu. No a úloha Švajčiara je z tohto pohľadu zanedbateľná.
Išlo teda o agenta SIS?
Nikdy som nepopieral, že išlo o aktivitu v tomto smere. SIS je podľa zákona oprávnená pracovať s agentmi.
Vysvetlite, prečo sa prípad teda nedostal pred súd…
Objasňovanie trvalo bezmála šesť mesiacov. Polícia sama obvinila okrem iných i Hrtúsa. Neskôr obvinenie zrušila z jediného dôvodu. Pol roka sa viedol spor medzi odborníkmi , či je triptych na zozname kultúrnych pamiatok. Napokon sa zistilo, že sa nedostal administratívnym nedopatrením do centrálneho zoznamu. Za dôležité však považujem, že úlohou SIS v takomto prípade bolo zamedziť obchodovaniu s cennosťami.
Takže z hľadiska postihu táto konkrétna akcia minula cieľ. Pracovala SIS aj na úspešnejších prípadoch z hľadiska odhalenia páchateľov? Nielen na obchodovaní s pamiatkami, ale napríklad drogami, zbraňami, v boji proti mafiám a podobne. Nezdá sa, že by si tajná služba zatiaľ dokázala poradiť s podsvetím…
Bolo mnoho súčinnostných aktivít podobného charakteru s políciou, pri ktorých sa podarilo zadržať desiatky osôb v súvislosti s obchodovaním s drogami, ale aj zbraňami a výbušninami, konkrétne na východnom Slovensku. Funkcionári polície SIS za pomoc verejne poďakovali.
Vzájomná animozita medzi vami a exprezidentom Michalom Kováčom vyvrcholila únosom jeho syna do cudziny. Prípad sa vyšetrovateľom nepodarilo objasniť hneď z viacerých dôvodov. Peter Vačok sa nedávno opätovne pred členmi ústavnoprávneho výboru NR SR vyjadril, že ste neboli ochotný zbaviť mlčanlivosti tých príslušníkov, ktorí boli v súvislosti s únosom zadržaní. V tomto smere sa podobne vyjadril aj bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo. Túto „nespoluprácu“ teraz vyšetrovatelia kvalifikovali ako trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa. Opýtam sa priamo: Riadili ste osobne akciu počas únosu, dali ste na ňu príkaz?
Vaša otázka nasvedčuje, že ste podľahli verejnej štvanici, ktorá sa začala voči mne. Ja hovorím, že k únosu nedošlo, celé to bolo nahraté Michalom Kováčom ml. za hrubej asistencie jeho otca. Malo to slúžiť na to, aby sa z darebáka, ktorý ukradol milióny, urobil martýr. Dôkazná podstata voči mne, ani mojím spolupracovníkom je nulitná. Jednoznačne v tejto súvislosti popieram autenticitu údajných telefonátov s Hudekom, či Martinkom, ktoré odvysielalo Rádio Twist. Nahrávky sú skladané.
Expertízy potvrdili, že nahrávky sú autentické s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou…
To máte pravdu, že sa o tom hovorilo v súvislosti, že ide o môj hlas.
Podľa redaktora Karola Lovaša z Rádia Twist, keď vám druhú nahrávku prehral, mali ste prekvapene povedať: „Aha, to som ja!“ Mohlo by to byť určité svedectvo…
Keď mi to Lovaš prehral, opýtal som sa: Toto mám byť ja?
Popierate teda verziu Karola Lovaša?
Pani redaktorka, to nie je koretná otázka… Čudujem sa, že by v tom prípade nebol šiel Lovaš svedčiť. Nie je to teda pravda. Tvrdím, že ide o kompilát. Podobný, ako vyrobila vlani Markíza s Mečiarom. Nie je totiž problém vyrobiť takú nahrávku v akomkoľvek profesionálnom štúdiu, dokonca i policajnom.
Medializovali sa dohady, že druhým aktérom rozhovoru bol Karol Martinka. Ako bol do kauzy únosu angažovaný?
Opýtajte sa na to Ivora. Je to absolútna volovina. Nereferoval som mu nikdy nič, však bol riaditeľ banky.
Ešte ste mi neodpovedali, prečo ste nezbavili mlčanlivosti príslušníkov SIS, o čo vás žiadali vyšetrovatelia Šimunič a Vačok. Mohlo sa do prípadu vniesť viac svetla. Alebo nepovažujeje postup Vačoka za profesionálny?
Paragraf 23 zákona číslo 46 o SIS hovorí: Riaditeľ SIS má právo zbaviť povinnosti mlčanlivosti orgány, alebo agentov SIS na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní. Teda právo, nie povinnosť. Znamená to, že nemusí. Kým som nemal istotu, že príslušník SIS, alebo osoba spolupracujúca so SIS, sa dopustila nejakého trestného činu, tak som z princípu, ako je to obvyklé v rámci celej medzinárodnej spravodajskej obce, nezbavil príslušníkov SIS mlčanlivosti. Riaditeľ tajnej služby, aby zabránil únikom i trebárs cez policajné orgány, musí chrániť identitu svojich ľudí. A to nejde iba o spomínanú kauzu. Zachoval som sa tak aj v iných prípadoch.
Nepovažovali ste to teda za vhodné z hľadiska svojich záujmov…
Nie svojich záujmov. V troch prípadoch som obvinený za to, že som využil svoje právo, čo samo o sebe je veľmi vážne a dokumentuje úbohosť aj biedu slovenskej kriminalistiky. Tým, že ja, alebo občan XY je obviňovaný z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dokumentuje to skutočnosť, na základe čoho sa vedie vyšetrovanie – na základe využitia môjho práva.
Ak vám ako svojmu človeku veril V. Mečiar, že ste sa nepodieľali na únose M. Kováča ml., prečo potom v právomoci prezidenta vyhlásil amnestiu súvisiacu okrem ďalšieho i s týmto prípadom? Okrem toho vás poistil i prenechaním svojho poslaneckého mandátu…
Podliehate tým dosiaľ ničím nepodloženým informáciám o spáchaní únosu. Ja hovorím, že nebola amnestia vyhlásená v súvislosti s únosom, ale s oznámením o zavlečení. Tu sa teda vôbec nehovorí, že bol spáchaný únos, ale že bolo oznámené mladým Kováčom zavlečenie, pričom sa dodnes nevie, či ozaj išlo o zavlečenie, alebo to bolo fingované zavlečenie.
Takto postavená otázka uvedenej amnestie nedáva ale žiadny zmysel. Čo vy na to?
Michal Kováč udelil v nadväznosti k svojmu synovi celkom, myslím, deväť amnestií. Dal ju aj Oskarovi Fegyveresovi, teda príslušníkovi SIS, ktorému dal milión šilingov, aby ho potom ako ho dohodil, Vačokovi, poslal do zahraničia. M. Kováč teda udelil amnestiu v tej záverečnej fáze, keď sa schyľovalo k preukázaniu miliónového podvodu v kauze Technopol. A to s tým, aby mohli amnestovaní vycestovať do Nemecka. Nešiel tam ani jeden, okrem mladého Kováča.
Ak si teraz vezmeme Mečiarovu amnestiu, tak tá sa vyhlásila v záujme upokojenia vášní, aby sa tie kauzy, na ktoré sa amnestia vzťahovala, nestali predmetom politického boja pred voľbami. Mečiar teda nariadil zastaviť jednoducho konanie, pretože dennodenne sa o tom len vypisovalo a čert vie, kto mal pravdu. Myslím si, že to podľa zdôvodnenia bolo naprosto regulérne. Podobne tak aj s kauzou okolo referenda.
Mandátový a imunitný výbor vás, obrazne povedané, vydal plénu na rozhodnutie. Ako hľadíte na tento fakt? Viete si predstaviť, že vás zatknú a budete sedieť vo vyšetrovacej väzbe?
Minister vnútra Ladislav Pittner v prvý deň svojho účinkovania označil mňa a Gustáva Krajčiho za osoby, ktoré spáchali trestné činy. Odvtedy to on, ako politik, zopakoval mnohokrát. Policajtom zadal objednávku na to, že toto je osoba, ktorá je na odstrel. Zvolal špeciálnu skupinu, kde povolal nielen reaktivovaných príslušníkov polície, ale ešte aj jednotlivcov z okresov, ktorí sú ochotní na týchto svinstvách, ako to ja nazývam, participovať. Pittner ako politik, verejne avizoval, že budem obvinený, čím dal pokyn svojim podriadeným.
Minulá opozícia kritizovala kabinet Vladimíra Mečiara, že jeho ľudia zasahujú do vyšetrovania. Chcete teraz tvrdiť, že čosi podobné sa dnes opakuje?
Nie že zasahujú, oni to celé riadia, organizujú verejnú poľovačku na vopred určenú osobu. Preto je aj kvalita žiadostí vyšetrovateľov v súvislosti s mojou osobou taká, aká je. To sa môže udiať iba v našich podmienkach.
Pán Lexa, myslíte si, že L. Pittner má dosah aj na sudcov, ktorí by mali v konečnom dôsledku rozhodnúť o vašej väzbe, či dokonca vine, alebo nevine?
Sudca nedal žiaden súhlas na moje vzatie do väzby. Nevylučujem, že majú vytipovaného sudcu, ktorý takýto súhlas vydá. Možno to bude taký sudca, na ktorého sa obráti Čarnogurský.
Ak dnes opäť prehodnotíme výsledky parlamentných volieb, i to, že HZDS sa ocitlo mimo výkonnej moci, neľutujete, že ste počas bývalej vlády pôsobili na čele tajnej služby, voči ktorej má prevažná časť obyvateľstva odstup po skúsenostiach s bývalou ŠtB?
Neľutujem nič. V zásade Mečiarova garnitúra zabezpečila samostatnosť Slovenska. HZDS bolo po posledných voľbách zoskupenie, ktoré podporilo najväčšie percento voličov. Víťazstvo však nestačilo na také postavenie hnutia, ako by som si to ja predstavoval. Mečiar v podstate odviedol najväčšie percento práce. Osamostatnil Slovensko a vyhral tretie voľby za sebou. To, čo vzniklo teraz ako koalíciia, je podľa mňa zlepenec.
Osobne som rád, že som mohol prispieť k tomuto vývoju. Skôr sa bojím budúcnosti Slovenska. Totiž neviem, kde sa skončia politické procesy. Ako to bude o rok, dva?
Azda si treba vyčistiť stôl. Možno nadsadzujete…
Ale nie. Ja tvrdím, že dnes je to Krajči, Lexa, zajtra to bude azda Slota… A avizujú sa ďalší, Maxon, Baco. Zdá sa, že vývoj bude vzdialený od toho, čo Slovenská republika teraz potrebuje.
Radoví občania si myslia, že situáciu na Slovensku polarizujú politici…
Spoločnosť sa začala polarizovať už kedysi za čias federácie, keď sa začali presadzovať národné záujmy Slovákov proti prívržencom federácie. Rozdiely do nej vniesla napríklad aj privatizácia, ktorá od začiatku, ako ju začal realizovať Klaus, až dodnes, bola netransparentná. Veď len ako jeden príklad spomeniem, Kaník bol hlavný realizátor malej privatizácie. Holandské dražby vymyslel on. Vychádza teraz napovrch, že ani neplatil dane. To bolo za Mikloša. Privatizácia je však sama o sebe problém, keď sa hlásia viacerí a treba vybrať iba jedného. Tí ostatní sú potom nespokojní, čo prináša určitý vážny fenomén zasahujúci do polarity spoločnosti. Tú rozdelili aj vznikajúce vrstvy bohatších a sociálne slabých.
Mečiarova vláda podporila domácich vlastníkov podnikov. Nie vždy sa však osvedčili ako dobrí manažéri. Myslím tým na strojárske podniky, CEBO Holding a podobne…
To máte pravdu, ale sú aj podniky, ktoré prosperujú v domácich rukách dobre. Napríklad Slovnaft.
HZDS čaká snem, na ktorom sa očakáva určitá profilácia. Akú úlohu zohrá, podľa vás, v tomto procese Vladimír Mečiar, ktorý dobrovoľne ustúpil do pozadia v súvislosti s volebnými výsledkami?
Ja osobne si ho veľmi vážim. Považujem ho za jedinečnú osobnosť v rámci nielen hnutia ale aj slovenských dejín. Osobnostne je výrazne vpredu pred ostatnými politikmi. Ja sám som presvedčený, že ešte bude musieť prehovoriť. Nemá na Slovensku alternatívu.
S hosťom SLOVA sa zhovárala Zora Bálintová
