Máme „to“ za sebou. My Petržalčania sme v stredu 14. augusta oslávili stovku. Presnejšie, sté výročie od pripojenia územia dnešnej mestskej časti Bratislavy-Petržalky k vtedajšiemu Československu. Nebolo to jednoduché, tak ako nebolo ľahké vytvoriť politicko-správnu jednotku nazývanú Slovensko. Obdobie od konca októbra 1918 do 4. júna 1920 bolo pre Slovákov, Čechov, Maďarov, Nemcov a ďalších inojazyčníkov povedané slovami Z. Baumana „tekuté“. Maďari sa nechceli vzdať ani piade Maďarska (po našom Uhorska). Od proklamovania Česko Slovenska 28. 10. 1918 v Prahe a vyhlásenia vôle po slovenskej štátnosti v rámci Česko-Slovenska Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918 bolo nasledujúcich 582 dní (do 4. júna 1920) naplnených každodenným politickým, hospodárskym a najmä ozbrojeným zápasom o Slovensko. O jeho zrod, bytie a trvanie. Tak sa začal vcelku úspešný slovenský príbeh trvajúci už viac ako sto rokov.
Petržalka pridala svoju územnú tehličku Republike pred 100 rokmi. Ako bolo v tom čase zvykom … ozbrojenou cestou. Maďari sa nevzdávali „svojho“ bez boja. Svojho ako svojho. Uhorsko bolo vždy aj naše, slovenské. Až sa s tým stotožnia Maďari, bude naša vzájomnosť úspešná a budúcnosť šťastná. Vráťme sa k Petržalke. Oslavoval som po dvoch líniách. Prvá bola osobná. Nejaký ten čas svoju petržalskú identitu a potešenie z nej hlásam aj prostredníctvom miestneho odboru Matice slovenskej v Petržalke. Vyústilo to do tzv. petržalského matičného roka, súbor pripomienok významných udalostí a dní v dejinách a živote Petržalky. Medzi ne zaraďujeme aj 14. august 1919.
Tohoročný jubilejný sme začali deň predtým – 13. augusta 2019 položením venca s trikolórou na hrob Vavra Šrobára na Ondrejskom cintoríne. Okrem toho, že bol hlavným a bezprostredným iniciátorom pripojenia Petržalky, sme si zároveň pripomenuli jeho 152. narodeniny, ktoré pripadajú na 9. augusta. (Niekedy sa spomína, že akcia Petržalka bol darček k jeho narodeninám.)
Slávny deň Petržalky pripomenul rozhovor s historikom Kačírkom v stredajších ranných správach RTVS, ktorý zároveň pozval na telekomunikačnú pláž na Tyršovom nábreží, kde sa miestne oslavy konali. My sme sa predobedom vybrali pred Filozofickú fakultu UK na Gondovej ulici. Pred 100 rokmi sídlil v nej minister Vavro Šrobár. Utajený prechod našich vojakov pod mostovou konštrukciou sa mu udial takmer pod nosom. Na neosobnú pamätnú tabuľu na budove (už som o nej párkrát písal) sme položili kvet s trikolórou na počesť Vavra Šrobára.
V stredu podvečer vyvrcholila naša matičná oslavná línia stretnutím pri trianonskom pomníku na Tyršovom nábreží, pretože pripomienka zrodu slovenskej Petržalky na jej území doteraz neexistuje. Aj napriek našej snahe. Krátko sme pripomenuli dôvod a zdôraznili, že je to už siedme stretnutie matičiarov a iných priateľov Petržalky. Tu sa stretávame aj pri príležitosti podpisu Trianonu – 4. júna. Dúfam, že budúcoročné sté výročie sa naša matičná hrsť stratí v mori účastníkov celoštátnych osláv zápisu Slovenska na politickú mapu sveta. Dnes sa pomník Trianonu stráca v tôni odpadového hospodárstva letnej pláže.
Po našej malej slávnosti (pribudla stužka na pomníku) sme sa presunuli necelých sto metrov, kde na tzv. Magio pláži organizoval Miestny úrod Petržalka oslavy storočnice.
Pútače na zástavkách MHD už pár dní pozývali verejnosť osláviť okrúhle petržalské jubileum. Pridali sme sa. V šiatrových kultúrnych priestoroch sa uskutočnila beseda s Ľubošom Kačírkom k výročiu Petržalky. Účastníkov privítal aj starosta Petržalky Ján Hrčka. Konča diskusného prístrešku pripravila Miestna knižnica panelovú výstavu k petržalskému slávnemu dňu, po ktorej osobne sprevádzal už spomínaný Ľ. Kačírek. A jeho meno ešte raz. Ako autora knihy „100. výročie pripojenia Petržalky k Československu“, ktorú vydala Petržalka. Potešila ma už aj pri prvom letmom listovaní.
Miestny úrad Petržalka a jej predstavitelia vytvorili oslavou 100. výročia (česko)slovenskej Petržalky dobrý základ pre budovanie modernej petržalskej identity. Vlastenectvo nie je zatuchnutý zápach minulosti. Je to zdravý vzduch našich čias. Dokonca závan udržateľnej budúcnosti.
