Keď začiatkom decembra 2019 v Číne hospitalizovali prvého pacienta, nevedelo sa, či ide o chrípku alebo nový vírus. Čínski vedci zistili, že ide o coronavirus, ktorému dali meno COVID-19. Je zrejmé, že ani najväčší pesimista nerátal , že ohniskom nákazy v marci 2020 bude Európa a Čína už bude rátať straty spôsobené pandémiou. S takýmto vývojom mnohé štáty nepočítali a zostali zaskočené vrátane Európskej únie.
Situácia sa dramatický mení. Dnes hovoríme, že nakazených vírusom vo svete je viac ako 340 tisíc a denne zomiera viac ako tisíc ľudí. Dobrou správou je, že pribúda aj počet vyliečených. Zdá sa, že dramatickú situáciu najlepšie vyriešila Čína, kde sa situácia stabilizovala a počet nových ochorení klesá. Podľa odborníkov Čína tieto výsledky dosiahla aj vďaka systému, ktorý tam vládne a ako hovorí vynikajúci odborník profesor Krčméry, ktorý je u nás neopakovateľný.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Pandémia koronavírusu COVID-19 nemilosrdne preveruje Európske, svetové aj naše zdravotníctvo, vládu aj celý systém ochrany obyvateľstva. Slovensko v boji s vírusom mobilizovalo všetky dostupné prostriedky a prijalo nevyhnutné opatrenia, ktoré čiastočne obmedzujú slobodu občanov.
V minulosti pri podobných udalostiach aktívnu úlohu zohral Červený kríž so svojimi bezmála 70-tisícmi členov . V tomto období o zapojení členov sa výraznejšie nepíše, a to napriek tomu, že dobrovoľní členovia by určite našli miesto hlavne pri starostlivosti o starších občanov. Okrem toho je predpoklad, že sú dostatočne materiálne vybavení a majú skúsenosti. Výraznejšie sa neprejavil ani vždy aktívny tretí sektor (napr. výučba školákov v domácom prostredí).
Pri vyhlásení núdzového stavu sa dalo očakávať, že významne sa do boja proti pandémii zapojí Civilná obrana. Táto inštitúcia sa formovala v 30. rokoch 20 storočia, teda dávno pred februárom 1948 a nebola výmyslom komunistov. CO disponovala objektmi a zariadeniami medzi inými aj pre zdravotníctvo, materiálom na ochranu obyvateľstva atď. Od štrngania kľúčmi v novembri 1989 sa zmenili priority štátu. Neviditeľná ruka trhu zmenila názory medzi iným aj na CO. Pre vlády po nežnej revolúcii systém CO akoby stratil na význame a mnohé objekty skončili v rukách podnikateľov. Zo zákona NR č.42/1994 Zb. sa ustanovila Civilná ochrana, ktorá však nie je adekvátnou náhradou.
Problémom, ako viackrát konštatoval predseda odstupujúcej aj nastupujúcej vlády, a potvrdilo to rokovanie krízového štábu, bol nedostatok prostriedkov osobnej ochrany obyvateľstva. Osobná ochrana chýbala pracovníkom v nemocniciach, vo verejnom sektore a limitujúce sú zariadenia a vybavenie nemocníc. Ukazuje sa, že Štátne hmotné rezervy boli pre štát „nechceným dieťaťom, ako ukázal brífing predstaviteľov Štátnych hmotných rezerv. Chýbali finančné zdroje na nákup potrebných zásob a keďže ani súkromné lekárne neoplývali zásobami, iná situácia, v akej sa nachádza ochrana obyvateľstva v dobe pandémie, sa nedala očakávať. Ukázalo sa, že aj v dobe mieru a relatívneho pokoja musí štát disponovať zásobami, ktoré zabezpečia ochranu a výživu obyvateľstva a po skúsenostiach pri výbuchu v bytovom dome v Prešove aj dostatočnou technikou. Starší občania si pamätajú na katastrofálne povodne z júna 1965, keď sa pretrhla dunajská hrádza pri Patinciach, Kolárove a Číčove. Záplava zničila asi 3 910domov a ďalších 6 000 poškodila. Pod vodou zostalo 71 000 ha zaplavenej poľnohospodárskej pôdy, zamokrenej bolo 114 000 ha. Celkové škody boli vyčíslené na 3,5 miliardy korún. Katastrofu sa podarilo prekonať neopakovateľnou spolupatričnosťou a za obrovského nasadenia techniky a ľudí. Tisíce ľudí prišli o celý svoj majetok, napriek tomu štát sa dokázal aj s takouto katastrofou vyrovnať. Postavili sa nové domy, obnovila sa infraštruktúra a bokom nezostali ani poľnohospodári, ktorí dokázali obnoviť výrobu a zabezpečiť zásobovanie. Do akej miery by sme sa vedeli s takouto situáciou vyrovnať dnes, nechávam na posúdenie čitateľov. Jednoznačne sa ukazuje, že štát musí nielen disponovať rezervami, ale musí zabezpečovať ich obnovu a modernizáciu. Ľahkovážny prístup štátu k CO a štátnym hmotným rezervám sa neoplatil. Zachraňujú to pracovníci v zdravotníctve, vo verejných službách aj na úkor svojho zdravia. Hrdinami týchto dní sú aj poľnohospodári, ktorí denne musia zabezpečiť výživu pre dobytok, dodržať agrotechnické termíny , starať sa o krajinu, potravinári, aby denne zabezpečili čerstvé pečivo, chlieb za odmenu, spoločne s pracovníkmi obchodu, ktorá nedosahuje ani 80 % zo mzdy pracovníkov, ktorí sedia doma.
Ak Slovensko zvládne pandémiu koronavírusu bez veľkej ujmy, bude to dôvod, aby nová vláda v plnej miere využila draho zaplatené skúsenosti a prijala náležité opatrenia, ktoré zabezpečia, že podobná situácia sa nebude v takej miere opakovať. Budeme rátať škody, ktoré zatvorenie fabrík, obchodov atď. spôsobilo. Nároky si budú uplatňovať všetci, ktorým škoda vznikla. Je to prirodzené. Za menej prirodzené pokladám, aby škody štát hradil aj takmer 5 000 slovenským firmám, ktoré majú sídlo v daňových rajoch.
Spoliehať sa na EÚ v konkrétnych podmienkach jednotlivých štátov sa nedá, už aj z toho dôvodu, že EÚ viac presadzuje ekonomické podmienky a všetko, čo bráni voľnému obchodu a obmedzovaniu slobody.
Tak ako vražda J. Kuciaka a jeho priateľky zmenili pomery na Slovensku, tak aj pandémia koronavírusu zmení pomery vo svete , ktoré sa už nikdy nevrátia do starých koľají.
(Autor Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)
