Dokumenty pripomínajúce 40. výročie upálenie Jana Palacha, ohlasy na tento čin v Čechách a na Slovensku a pripomenutie založenie Charty ´77, ktorá vznikla ako opozičná petícia počas normalizácie v Československu sú témy dvoch nových výstav z dejín spoločného československého štátu v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
Výstava Jan Palach ´69, ktorú pripravila Filozofická fakulta Univerzity Karlovy v Prahe a Národní muzeum Praha spolu so Slovenským národným múzeom, Ústavom pre štúdium totalitných režimov, Archívom bezpečnostných zložiek, Slovenským filmovým ústavom, Českým centrom v Bratislave, mapuje jeho životný osud, jeho čin a následne ohlasy v politike, ale aj v umení. Zoznámiť sa na nej možno s Palachovými listami z obdobia tesne pred uskutočnením činu, lekárske správy, protokoly o výsluchu svedkov či správy, ktoré vypracovala ŠTB, keď sa usilovala odstrániť hrob Jana Palacha z pražských Olšanských cintorínov.
Prístupné budú aj s dokumenty ŠTB a ministerstva vnútra. Výstava prezentuje aj reakcie, ktoré Palachov čin vyvolal na Slovensku, najmä v Bratislave a jej súčasťou výstavy je aj film Tryzna z fondov Slovenského filmového ústavu a film Jan 69 (1969, J. Kallista, S. Milota) z Národního filmového ústavu Praha.
Výstava CHARTA a jej doba, doba a jej charta priblíži obdobie 70. rokov minulého storočia – obdobie normalizácie a tvrdého režimu. Na výstave návštevníci uvidia niektoré dokumenty spojené s činnosťou Charty ´77 (napríklad text Charty, ktorý V. Havlovi, P. Landovskému a L. Vaculíkovi zabavili 6. januára 1977), ukážky samizdatov, predmetov tlačovín spojených s Nadáciou Charty 77, ale i rekvizity spojené s bytovým divadlom Vlasty Chramostovej. Autenticita obdobia je zachytená na fotografiách Ivana Kyncla, ktoré patria medzi najlepšie a najvýstižnejšie doklady o Charte ´77 a disente z obdobia druhej polovice 70. rokov minulého storočia.
Na Slovensku je výstava doplnená o osobné predmety Miroslava Kusého, ktorý bol v roku 1977 jedným z troch signatárov Charty ´77, žiadajúcich, aby československá vláda dodržiavala ľudské práva, ako sa k tomu zaviazala. Výstava bola zaradená do kategórie Oficiálna sprievodná akcia českého predsedníctva v Rade Európskej únie a pripravilo ju Národní muzeum v Prahe spolu so Slovenským národným múzeom, Veľvyslanectvom ČR v SR a Zastúpením Európskej komisie v SR.
