Bol to pre nás šok, hoci v tej dobe bolo šokujúce takmer všetko, čo sa dialo okolo nás. V druhý vianočný deň roku 1989, počas Vianoc, ktoré v duchu vtedajšej štátnej politiky nemali existovať, sme sa z televízie a rozhlasu dozvedeli, že diktátorský pár Nicolae a Elena Ceaušescovci boli v meste Tirgovište zvláštnym vojenským tribunálom odsúdení na smrť a okamžite aj popravení. Záber dvoch rozostrieľaných tiel obehol celý svet a vyvolal lavínu rozporuplných reakcií.
Poprava prezidentského páru sa v tých dňoch vysvetľovala z bezpečnostných dôvodov (Ceaušescovi prívrženci ešte kládli odpor), predstavovala a medializovala sa ako vrcholný úspech krvavej revolúcie, ako víťazstvo celého ľudu. Málokto vtedy tušil, že po desiatich rokoch sa Ceaušescove portréty opäť zjavia v uliciach miest a v jeho rodnom meste Scornicešti mu dokonca dajú postaviť múzeum…
Koncom osemdesiatych rokov autokratický režim „karpatského génia“ potláčal aj posledné prvky ľudskej slobody a dôstojnosti. Ekonomika, ktorej rozvoj od polovice sedemdesiatych rokov konštantne klesal, sa surovo odzrkadľovala v životnej úrovni spoločnosti. Ceaušescova predstava, že Rumunsko sa ako prvý štát na svete zbaví zahraničnej zadĺženosti, a potom ako prvý zavedie komunistický systém, mala podobu exportov majoritnej časti potravinovej produkcie. Čo sa vyviezlo (mnohokrát za dumpingové ceny), chýbalo doma, a tak všadeprítomná oficiálna vládna propaganda o tom, že v Rumunsku sa nikdy nežilo lepšie, ostro kontrastovala s každodennou realitou: s prídelovými kupónmi na chlieb (300 gramov denne na 1 obyvateľa) a s nekonečnými radmi pred prázdnymi obchodmi. Do idealizovanej predstavy komunistickej vlády o „dobrom živote ich národa“ nezapadali ani nevykúrené paneláky, nedostatok pohonných hmôt, iba dvojhodinové vysielanie televízie a najmä všemožná korupcia a tovarový „podpultizmus“. Tieňová ekonomika bujnela priamo pod nosmi straníckych kazateľov.
Ceaušescov duch
Presne po desiatich rokoch od pamätných decembrových udalostí uštedruje realita Rumunom facku. Pred desaťročím boli dôvody na radosť. Prevládalo optimistické očakávanie zmien, ktoré mali nastať. Dnes je však v Rumunsku málo dôvodov na radosť. Aj napriek vydobytej slobode a demokracii. Vianoce už nikto nezakazuje, avšak aj dnes je mnoho rodín, ktoré si nedovolia nielen darčeky, ale ani stromček. Na rozdiel od minulého režimu dnes dostať kúpiť všetko, avšak niet za čo. A akoby jeho veličenstvo čas chcel ironicky pripomenúť úbohému človiečikovi jeho malosť, v uliciach Bukurešti a ostatných rumunských miest sa opäť zjavujú Ceaušescove portréty. Tentokrát nie s názvami „vrah“ a „diktátor“, ale sprevádzané heslami „Vráť sa!“ alebo „Potrebujeme ťa!“ A čo je najsmutnejšie, takéto heslá zazneli aj v Temešvári, najkozmopolitnejšom rumunskom meste, kde pred desiatimi rokmi začal boj o slobodu a návrat ľudských práv. Podľa prieskumov verejnej mienky, zverejnených 18. decembra, až 61 percent opýtaných potvrdilo, že sa im žilo lepšie za Ceaušescovej éry a 22% respondentov dokonca Ceaušesca označilo za najväčšieho vodcu Rumunska za uplynulých sto rokov. Pravdaže, sú aj opačné názory, lebo ďalších 22% opýtaných si myslí, že bývalý neobmedzený vládca je najväčším zločincom v histórii Rumunska. Dnes je však alarmujúce to, že celých 70% respondentov si myslí, že krajina sa uberá zlým smerom a ako v októbri uviedol denník National, vyše polovica populácie (64%) potvrdzuje, že za komunistov im bolo lepšie a mali vyššiu životnú úroveň.
Potreba reforiem
Nakoniec, potvrdzujú to aj oficiálne ekonomické indikátory. Ako uviedlo vo svojej správe ministerstvo financií, rumunská ekonomika tohto roku zaznamenala pokles o 4,8%. Miera inflácie namiesto očakávaných 25% dosiahla 45 až 50% a miera nezamestnanosti prekročila hranicu 10% (vyše milióna ľudí). OSN v súvislosti s Rumunskom oznámila, že šírenie chudoby v tejto krajine je „alarmujúce“. V roku 1998 žilo pod hranicou chudoby 34% Rumunov, čo je vyše 7,6 miliónov ľudí. Obratom k lepšiemu má byť nová rekonštruovaná vláda na čele s dlhoročným guvernérom rumunskej centrálnej banky Mugurom Isarescom. Ekonóm a bývalý diplomat, ktorého si vážia doma aj v zahraničí, po tom, ako sa ujal premiérskej funkcie pred dvoma týždňami, nie zbytočne zdôraznil svoju nestraníckosť. Dobre vie, že doterajšie vlády nemali čas na potrebné reformy aj vďaka vnútrostraníckym a politickým žabomyším vojnám. A tie chce Isarescu dosiahnuť za každú cenu. Prioritou jeho vládneho programu s cieľom uľahčiť integráciu krajiny do EÚ je urýchlenie reforiem, oživenie ekonomiky, aby budúci rok bol rokom rastu (nárast HDP aspoň o 1,3%), zníženie inflácie na 25-30 %, zastavenie poklesu výroby, urýchlenie privatizácie, reštrukturalizácia veľkých a stratových štátnych podnikov a zlepšenie fungovania trhového hospodárstva vôbec. Isarescu je vo svojom odbore profesionál a nemá rád polovičaté veci. Ak sa mu však nepodarí uviesť do praxe ambiciózne plány, je možné, že tieňová ekonomika bude naďalej silnieť na úkor štátnej pokladnice, že na cintoríne Ghencea v Bukurešti pri Ceaušescovom hrobe budú pribúdať sviečky a kvety, a Rumuni neprestanú hovoriť, že dobre už bolo.
Autor (1969) je redaktor Hospodárskeho denníka
