Do tretice všetko najlepšie. Tak komentovala šéfka SNS Anna Malíková situáciu vzápätí po tom, ako s lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom uzavrela v považsko-bystrickej radnici dohodu o spolupráci oboch opozičných strán.
Na niekoľkoriadkovom texte nie je nič zvláštne. Hovorí sa v ňom o spoločnom postupe parlamentných klubov, spolupráci členských základní, či o konzultáciách predstaviteľov HZDS a SNS v dvojmesačných cykloch. Rozruch skôr vyvolala komplikovaná príprava dokumentu, dvojnásobné preloženie jeho parafovania, polemika o tom, či by zmluvu nemali radšej podpísať iba ústrední tajomníci… Po dlhšom čase sa poodkryla skutočnosť, že nielen národniari, ale ani mečiarovci nemajú na všetko totožné názory.
Pravo bok! Poslankyňa NR SR Oľga Keltošová označila dohodu vzhľadom na úsilie hnutia o začlenenie do štandardných medzinárodných politických zoskupení za kontraproduktívnu. Bola začas veľvyslankyňou, chodí na rokovania Rady Európy a tak vie, čo hovorí. Rovnaký názor zdieľa podpredseda HZDS Vojtech Tkáč, i jeho mladší kolega Rudolf Žiak a ďalší sa ozvali, no potom odmietavý postoj prehodnotili. To umožnilo Mečiarovi, aby na brífingu v Považskej Bystrici ironicky podotkol, že „proti podpisu boli všetci dvaja členovia HZDS“.
Žilinský primátor Ján Slota sa zase obáva, že sa pod Malíkovej vedením SNS ocitla na ceste pohltenia väčším HZDS. Podľa oboch signatárov však zmluva nestiera rozdiely medzi programami a rešpektuje samostatnosť oboch strán. Ako ukázala ich spoločná vládna koalícia, okrem vstupu Slovenska do NATO sa ich programové zámery a praktická politika veľmi nelíšia. Dokonca v nacionalistických výpadoch podaktorí poslanci za HZDS predstihovali opozičných partnerov. Už pred niekoľkými rokmi Mečiar zavelil: Pravo bok! Blížiaci sa snem zavŕši transformáciu hnutia na stranu ľudového typu a má schváliť podanie prihlášky do Európskej demokratickej únie, ktorá združuje pravicové konzervatívne subjekty. V tomto politickom priestore sa cíti aj SNS. Napokon obe strany vydávajú tie isté tri piliere – kresťanský, národný a sociálny – za základ svojej aktivity.
Vodcovský princíp HZDS sa približuje k SNS i po organizačnej stránke. Jeho vedenie pripravuje delegátom marcového snemu bonbónik – nové stanovy, ktoré, ako priznala bývalá ministerka práce a sociálnych vecí, môžu zmeniť hnutie na tzv. predsednícku stranu. Podľa návrhu právo nominovať na posty podpredsedov a ostatných členov politického grémia, dokonca aj kandidátov na poslancov bude patriť predsedovi HZDS. Málokto pochybuje, koho do tejto funkcie opäť zvolia. Podobný vodcovský princíp si presadil Slota, keď sa dostal pred šiestimi rokmi na čelo SNS. Malíková sa tohto manipulačného nástroja, pochopiteľne, nevzdala. Nedemokratická je i klauzula o tzv. poškodzovaní strany, keď ktosi verejne prejaví iný názor ako vedenie alebo komunikuje s „politickým protivníkom“.
Ako si Mečiar predstavuje transformáciu HZDS a prístupu k iným partnerom, ukázal na spomínanej tlačovej konferencii. Počas niekoľkých minút stihol zosmiešniť nielen Keltošovú a Tkáča, ale urazil aj predsedu SDĽ Jozefa Migaša a lídra Smeru Roberta Fica. Prvého označil za nezodpovednú osobu, druhého takmer za schizofrenika. Vraj navonok vystupuje ako opozičník, no v snemovni hlasuje ako vládna koalícia. Pričom zrejme z vlastnej skúsenosti dodal, že najhoršie je to, keď ľudí sklame ten, komu najviac dôverovali. Ak si chce šéf HZDS už teraz poštvať proti sebe potenciálneho spojenca, sotva si nájde popri SNS tretieho do partie mariášu. Potom je naozaj otázne, prečo chce vyvolať predčasné voľby, keď nemôže počítať, že by s národniarmi získal väčšinu poslaneckých mandátov.
Kto cerí zuby Mečiar nazval pripravovanú novelu základného zákona štátu za ústavnoprávny paškvil. Mimochodom, tri dni predtým jeden zo spoluautorov súčasnej ústavy, dlhoročný predseda NR SR za HZDS Ivan Gašparovič v televíznej relácii Sito pripustil rovnaké, či príbuzné stanoviská k väčšine navrhovaných zmien. Expremiér za „nedoukov“ označil nielen koaličných poslancov, ale i vedeckých a pedagogických pracovníkov z odboru ústavného práva, či legislatívnych expertov z viacerých ústredných inštitúcií, ktorých pripomienky Hrušovského komisia zapracovala do návrhu.
Nie sú pravdivé ani tvrdenia „o hraní sa na demokraciu“, lebo členov komisie mohli nominovať všetky parlamentné subjekty, navyše v novembri 1999 sa na seminári, venovanom tejto problematike, zúčastnil aj poslanec za HZDS Peter Brňák. O to čudnejšie vyznieva iniciatíva prezidenta Rudolfa Schustera na zvolanie okrúhleho stola o reforme ústavy, keď Migaš ako predseda snemovne už obdobné podujatie zvolal na 7. marca. Politická scéna na Slovensku sa naďalej komplikuje. Tento gordický uzol však sotva pretne 18. marca snem HZDS, hoci Keltošová vyzýva novinárov k trpezlivosti, lebo sa možno dočkáme prekvapenia. Mečiarove hnutie sa rúti doprava, či si to protagonisti centristicko-ľavicovej orientácie HZDS želajú alebo nie.
