Jazero Tana slúži nielen ako zdroj vody pre Modrý Níl, ale aj ako zásobáreň dreva naplaveného sem z Etiópskej vysočiny.
V uplynulých dňoch uverejnili svetové agentúry správu, že Etiópia začala odkláňať Modrý Níl z jeho pôvodného koryta v súvislosti s výstavbou múru novej priehrady. Tento krok vyvolal určité obavy v susednom Sudáne, ako aj v Egypte, pretože voda tejto rieky je už tisícročia zdrojom hospodárskej prosperity oboch znepokojených krajín, ale súčasne aj príčinou ich vzájomných sporov. Zároveň sa na sociálnej sieti objavili úvahy, nakoľko toto rozhodnutie postihne slávne vodopády Tis Abaj (Dymiaci Níl), ktoré patria medzi etiópske atrakcie svetového významu.
Správa a následné obavy ma zaujali aj pre to, že v minulosti som mal možnosť navštíviť túto časť Etiópie a po prečítaní správ a obáv som dospel k názoru, že negatívne hodnotenia sa zakladajú na fakte, že na etiópskom toku Modrého Nílu existujú dve priehrady a problémy vplývajúce z následkov tej staršej sa prisudzujú novej, rozostavenej.
Najskôr niekoľko faktov. Modrý Níl vyteká z jazera Tana pri meste Bahar Dar a jeho pokojné vody vytvárajú po asi tridsiatich kilometroch na veľkom geologickom zlome spomínané vodopády široké 400 a vysoké 45 metrov. Samozrejme, že vodopády sú najmohutnejšie počas obdobia dažďov, ktoré je v Etiópii od júna do septembra. Modrý Níl potom pokračuje v úzkom a hlbokom kaňone dlhom až 400 kilometrov.
Spomínané obavy súvisia s faktom, že od roku 2003 sa množstvo vody v tejto časti Modrého Nílu mení aj pričinením hydroelektrární Tis Abaj 1 a 2, ktoré odvádzajú časť rieky do umelého koryta tesne pred vodopádmi a využívajú na výrobu elektriny prirodzený výškový rozdiel na geologickom zlome. Nebol to príliš šťastný nápad, lebo tým sa množstvo vody vo vodopádoch výrazne zredukovalo najmä v období sucha, čo znižuje turistickú atraktívnosť tejto časti krajiny. Keďže som vodopády navštívil na začiatku obdobia dažďov, možno povedať, že snímky s veľkým množstvom vody v nich patria už definitívne minulosti.
Zaujímavé je, že Modrý Níl vyteká z jazera Tana smerom na juh, ale postupne veľkým oblúkom mení svoj smer, až nakoniec tečie na sever a pri sudánskom hlavnom meste Chartúm sa spája s Bielym Nílom. Patrí sa pripomenúť, že až 85 % vody Nílu priteká do Egypta z Etiópskej vysočiny. Prináša so sebou aj množstvo úrodnej pôdy, ktorá potom v čase záplav končila ako naplavenina na poliach, zvyšovala ich úrodnosť a prispela tak k vzniku jednej z najstarších svetových civilizácií. Egyptská Asuánska priehrada ukončila tento tradičný spôsob zavlažovania a zúrodňovania polí.
Nová etiópska priehrada, o ktorej sa hovorí teraz, vzniká na konci kaňonu neďaleko sudánskych hraníc a po dokončení v roku 2017 bude najväčším vodným dielom na africkom kontinente a trinástou najväčšou priehradou sveta. Preto jej vláda v Addis Abebe dala optimistické pomenovanie Priehrada veľkej etiópskej obnovy.
Protesty proti stavbe priehrady sa zakladajú na zmluve z roku 1959, podľa ktorej má Egypt nárok na takmer 70 % vôd Nílu. Zvyšok si, v podstate podľa zdedených koloniálnych praktík, prisvojil Sudán. Na Etiópiu, ktorá je hlavným zdrojom tejto životodarnej vlahy, sa v zmluve akosi pozabudlo. Preto vláda v Addis Abebe považuje túto zmluvu za nespravodlivú a domáha sa jej revízie.
V súvislosti s novou priehradou je zaujímavé to, že s myšlienkou vybudovať ju, prišli experti z USA, navrhol ju Číňan, stavbu realizuje talianska spoločnosť a financuje ju Etiópia výlučne z vlastných zdrojov. Celkové náklady sa odhadujú na takmer päť miliárd dolárov a po dokončení budú jej turbíny produkovať 6 000 megawattov elektrickej energie. Etiópia v snahe utíšiť protesty tvrdí, že elektrina poslúži aj okolitým krajinám. Okrem toho zadržiavaná voda pomôže zavlažiť až 500 tisíc hektárov novej poľnohospodárskej pôdy.
Priehradný múr bude zároveň slúžiť aj ako nový most. Spomínaný kaňon rieky dlhý 400 kilometrov tvorí v podstate ťažko prekonateľnú prírodnú prekážku. Donedávna tu existoval iba jediný kamenný most, aj to na hornom toku neďaleko vodopádov. Pochádza zo 16. storočia a vybudovali ho portugalskí jezuiti, ktorí mali vtedy záujem povzniesť túto časť Afriky vyznávajúcu staré koptské kresťanstvo. Nová priehrada teda umožní priblížiť túto izolovanú a zaostalú časť krajiny k ostatnému svetu.
Foto: Autor
Neďaleko mesta Bahar Dar je Modrý Níl ešte tichá, pomalá rieka.
Vodopády Tis Abaj (Dymiaci Níl) patria medzi hlavnú turistickú atrakciu Etiópie.
Túto snímku zaraďujem sem len ako dôkaz, že som tam naozaj bol.
Na tejto snímke vidieť, ako sa mení výška hladiny rieky v závislosti
od ročného obdobia a množstva zrážok.
Portugalský most zo 16 storočia bol dlhý čas jedinou dopravnou tepnou
spájajúcou oba brehy Modrého Nílu v kaňone poniže vodopádov.
Prírodná kúpeľňa v Etiópii: Krajina síce zabezpečuje až 85 percent vôd Nílu,
ale jej obyvateľstvo sa často musí uskromniť s malým množstvom vody
v miestnom jarku.
