Starému čínskemu filozofovi sa raz prisnilo, že je motýľom. Bezstarostne si lietal po lúke, sadal z kvetu na kvet, opájal sa sladkým nektárom. Potom sa zobudil a zrazu zneistel. Je filozofom, ktorému sa snívalo, že je motýľ? Alebo len motýľom, ktorému sa teraz prisnilo, že je filozof? Slovenská opozícia sa dožadovala, aby premiér Fico pri svojej zahraničnej ceste uštipol čínskeho obra. Bez debaty – nízko a účelovo.Veď keď tu mal jej najvyšší šéf na návšteve svojho amerického „priateľa“, údajne nášho dobrotivého spojenca, o väzenskom tábore na Guantanáme ani necekol. Pravica a ľudské práva? Škoda reči. Ale ľudské práva sú dvojaké. Keď niekomu krivdia, keď niekomu ubližujú, vtedy je to obeti jasné, aj keby právnický pojem ľudských práv nikdy nepočula. Tíšiť bolesť, naprávať krivdy je zase bez debaty základnou požiadavkou, pred ktorou stojí ľavica. Brať ľudské práva vážne. Veď patria k jej moderným koreňom: bratstvo, rovnosť – a sloboda. Žiadna ľudská spoločnosť ešte neprišla na to, ako neubližovať a nekrivdiť vôbec nikomu – nielen na papieri, ale ani v žitej realite. Niektoré spoločnosti majú k tomuto ideálu bližšie, mnohé oveľa ďalej. Práve vďaka tomu existujú ešte aj „ľudské práva“ vo svojej druhej podobe – v podobe politickej zbrane. Vymyslela ju koncom sedemdesiatych rokov americká Carterova administratíva a namierila proti Sovietskemu zväzu. Odvtedy sa úspešne využívajú takmer vždy, keď treba nájsť palicu na niekoho nepohodlného. Pravdaže, pod „ľudskými právami“ sa tu myslia výhradne práva politické. Lebo ak sa darí kapitalistickej elite držať sa stále pri moci, poskytnúť obyvateľstvu politické práva ju nič nestojí. Neohrozuje ju to. Horšie je to už s právami ekonomickými a sociálnymi. A práve na ne sa bežne odvoláva celá prudko sa rozvíjajúca východná Ázia. Čo tam po nejakej slobode a demokracii, nadhadzujú jej predstavitelia, my tu máme milióny a milióny ľudí, ktorých osudom je hrdlačenie a bieda. Najprv ich z toho treba dostať. A to sa dá, len ak niekto železnou rukou riadi vývoj. Rozpor medzi politickými slobodami a ekonomickou istotou bol kameňom úrazu po celé dvadsiate storočie. Ohľad na materiálne postavenie más viedol ľavicu mnohokrát k tomu, aby prižmurovala oči nad politickým útlakom. Práve do tých prižmúrených očí potom pravica hádzala piesok „práv a slobôd“. Musí sa tento spor opakovať aj v storočí dvadsiatom prvom? Ľavicová politika hodná tohto mena musí dostáť všetkým trom svojim koreňom – rovnosti, bratstvu, ale aj slobode. Nie preto, aby do nej nemohla búšiť pravica, hoci aj to je výhoda. Ale preto, že je to tak správne. Istej ľavicovej strane sa splnil sen a stala sa vládnou. Ale pozor. Aby sa nestalo, že vládnej strane sa len sníva, že je ľavicová. Obchod so zaujímavým partnerom by sa možno obhájiť dal, ak má prospieť tým, ktorí sú na tom u nás zle. Ale samo o sebe to nestačí. Slovensko je popri čínskom obrovi len bezvýznamným motýlikom. Ale aj mávnutie motýlích krídiel môže niekedy pomôcť zmeniť počasie na druhej strane zemegule.
