Dňa 1. januára 2015 vstúpila do platnosti Zmluva o Eurázijskej ekonomickej únii , ktorú 29. mája 2014 podpísali v Astane prezidenti Bieloruska, Kazachstanu a Ruskej federácie (plné znenie pozri: http://www.consultant.ru/document/cons_doc_law_163855/).
Zrodil sa tak nový integračný, ekonomický a geopolitický fenomén (!): Eurázijská ekonomická únia – EEÚ (Евразийский экономический союз – The Eurasian Economic Union). Teda nová a autoritatívna medzinárodná organizácia regionálnej ekonomickej integrácie, majúca medzinárodnú právnu subjektivitu, ktorá mení a zmení svet.
K zakladajúcej trojici sa dňa 2. januára 2015 pripojilo Arménsko, takže EEÚ dnes tvoria štyri postsovietske krajiny, ktoré v máji 2015 doplní ešte Kirgizsko, samozrejme, ak Biškek splní všetky podmienky vstupu a parlamenty, už členských krajín EEÚ, sa kladne postavia k ratifikačnému procesu. Stále aktuálna je aj informácia, že koncom roku 2015 sa začnú rozhovory o možnom vstupe do EEÚ Tadžikistanu.
Projekt EEÚ nevznikol náhodne a na prázdnom mieste. S prvým podobným návrhom, teda s konceptom „Eurázijskej únie“, prišiel prezident Kazachstanu Nursultan Abiševič Nazarbajev už v roku 1994 (len tri roky po tom, čo prestal existovať Sovietsky zväz). Vo svojej známej prednáške na pôde prestížnej Moskovskej univerzity Michaila Vasilieviča Lomonosova (Московский государственный университет имени М. В. Ломоносова –MGU) načrtol, ako by sa mali formovať predovšetkým ekonomicko-integračné väzby v eurázijskej časti sveta a využil svoju osobnú pasionaritu, opierajú sa pritom o modernizované učenie Leva Nikolajeviča Gumiľova. Ten upozornil a dokázal, že v určitých dejinných úsekoch dochádza k náhlym energetickým erupciám nových spoločensko-kultúrnych formácií, ktoré pod vplyvom medzietnických a medzikultúrnych kontaktov získavajú povahu mocnosti. Ako sa raz vyjadril Otto von Bismarck: „… neexistuje počínanie, za ktoré by nebol nikto zodpovedný…“ No a za počínanie v eurázijskom priestore sa cítia zodpovední práve tí, ktorí vznik projektu EEÚ iniciovali a dotiahli do finále.
Tento koncept eurázijskej integrácie hneď získal podporu aj v samotnom Rusku s predpokladom, že pôjde o reálny nástroj eurázijskej integrácie v postsovietskom priestore a čase, ktorý bude – a ako ukazuje rok 2015 – na dlhé roky predurčovať strategický smer rozvoja tohto civilizačno-náboženského okruhu.
Po tejto vízii z roku 1994 sa myšlienky začali zhmotňovať v októbri 2000, keď došlo k dohode a prezidenti Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu a Ruskej federácie kývli a dali súhlas k budúcemu vzniku medzinárodnej organizácie: Eurázijské ekonomické spoločenstvo – EurAzEs (Евразийское экономическое сообщество (ЕврАзЭС), Eurasian Economic Community).
V Zmluve bola založená koncepcia tesnej a efektívnej obchodno-ekonomickej spolupráce na dosiahnutie cieľov, ktoré sú fixované v Zmluve o colnej únii a v Zmluve o jednotnom ekonomickom priestore. V decembri 2003 získalo Eurázijské ekonomické spoločenstvo štatút pozorovateľa pri VZ OSN.
Cieľom jeho činnosti bolo formulovanie jednotnej zahranično-ekonomickej politiky, tarifov, cien a ostatných inštrumentov vplývajúcich na jednotný trh. Zvyšovanie obchodného obratu medzi členskými krajinami, integrácia vo finančnej sfére a unifikácia colných a daňových právnych predpisov.
Vyvrcholením prípravných prác na uvedenie do života EEÚ bol summit EurAzEs 10. 10. 2014 v Minsku, kde sa rozhodlo u formálnom ukončení činnosti EurAzEs-u, s tým, že vákuum od 01. 01. 2015 zaplní práve EEÚ.
Prvým „novým“ členom EEÚ sa stalo Arménsko. Preto sa aj po dni fungovania novej štruktúry menil pomer príjmu z colných poplatkov od dovozu tovaru na územie EEÚ. Prerozdelenie je nasledujúce: 1,13% Arménsko, 4,65% (pôvodne 4,7%) Bielorusko, 7,25% Kazachstan (7,3%) a Ruská federácia 86,97% (88%). Pritom arménsky biznis hlási – „…otvorili sa nám neohraničené možnosti (ak zoberieme do úvahy rozmery ekonomík)….“
Na Slovensku sú mnohí, ktorí sú ihneď pripravení porovnávať, resp. hodnotiť projekt EEÚ s Európskou úniou. Nie je tomu však ani náznakom.
Ak je EÚ úniou predovšetkým stredne veľkých a malých krajín (Slovensko nevynímajúc) rôzneho historického pozadia, náboženského profilu a občianskej štruktúry, tak naopak EEÚ je, a to treba vedieť, menej vybalansovaná. Rusko je (vo všetkých parametroch) dominantné (cca 86% zo spoločného HDP, resp. 84% populácie, pričom Kazachstan má pomer 8% a 10%…, v prípade ostatných dvoch subjektov je to ešte menej). Ak však bude EEÚ fungovať podľa projektu, tak je potom ekonomicky demokratickejšou štruktúrou, než realita EÚ!
Nezabúdajme, že v rámci EEÚ sa integrujú krajiny, ktoré majú v zásade unifikované technické, sanitárne a iné normy, kde sa občan ktoréhokoľvek štátu nemusí znervózňovať jazykovým problémom, kde sú bežné historické rodinné väzby a kde nie je problém súžitia civilizácií, kultúr a náboženstiev. To je presne to, čo v rámci EÚ zatiaľ chýba, či hmatateľne absentuje.
Podľa euroatlantických ideológov je členstvo v EÚ atraktívne z dôvodu, že ide o demokratické spoločenstvo, ktoré vraj rešpektuje právny štát. Tá istá skupina propagandistov, nehľadiac na to, že sa nachádzajú v slepej uličke bezbrehého liberalizmu, v opozite tvrdí, že EEÚ je konštruovaná na jednostrannom ekonomickom a politickom nátlaku z Moskvy.
To že EEÚ je vlastne len prirodzenou reakciou na nepremyslené kroky Bruselu a zmeny v Ázii a v Južnej Amerike, či nárast vplyvu neformálneho združenia BRICS, tiež ako prirodzený pohyb, pretože svet nie je v statickom spánku -– to málokto v Európe rád počúva. Prečo asi? Vyhovuje im jednostranný statický svet? Veď rozloha heterogénnej EÚ je 4.271,6 tis. km2 a ľudsky homogénnej EEÚ je „len“ 20.035,2 tis. km2, pričom pomer obyvateľov je 505,6 mil. : 172,9 mil., lenže 20% dokázaných svetových zásob plynu a 15% svetových zásob ropy je v priestore EEÚ, ktorý tisíckami kilometrov priamo susedí s Čínou. (zdroj: http://itar-tass.com/infographics/7767).
Veľmi dôležité je tiež citlivo sa stavať k faktu, že všetci zainteresovaní v projekte EEÚ hovoria o ekonomickej dimenzii integrácie. Táto devíza je doposiaľ nemenná. Spomeňme si pri tom, za čo sme na Slovensku hlasovali v referende v roku (pozn. jediné úspešné referendum na Slovensku, keď sa 92,46% zúčastnených vyjadrilo za vstup SR do EÚ. Pravda účasť bola 52,15% oprávnených voličov.) a čo je dnešná realita?! Čiže v dešifrovanom texte: podozrievať Moskvu, že jej ide o obnovenie Sovietskeho zväzu, je jednoduché, módne, mainstremové, len nie v kontakte s realitou. Napríklad, ak by sa aj v skorej dobe podarilo rozšíriť EEÚ o Kirgizsko (skôr áno) a Tadžikistan (asi áno, ale s otáznikmi), veď len tieto dve krajiny si zabezpečujú v rámci finančných prevodov pracujúcich migrantov v Rusku cca 30% svojho HDP, tak je integrovaných, alebo ak chcete reintegrovaných, len 30% obyvateľov a 40% ekonomického potenciálu bývalého ZSSR.
Skúsme spoločne akceptovať fakt, že ekonomická integrácia (a projekt EEÚ tým je) kdekoľvek na svete je pozitívnym javom, najmä ak má v sebe zakódované súbežné ekonomické výhody. Ďalšie ignorovanie zo strany EÚ projektu EEÚ sa javí neefektívne, nerozumné, nekoncepčné a neperspektívne, aj keď zrejme ešte chvíľu budú prevládať plytké politické emócie vo vzťahu k tým, ktorí si vybrali eurázijskú dimenziu ako prioritnú (je otázkou, či nehodilo napr. Slovensko ľahko svoje dejiny, svoje slovanstvo, svoje tradičné hodnoty či širšie svoje „ja“ a budúcnosť cez palubu v mene okrajovej a stále viac fiktívnej participácie na formovaní projektu EÚ).
Po tom, čo najmä vďaka politickému vajataniu M. S. Gorbačova Sovietsky zväz (pre mladších ZSSR) prestal v roku 1991 nepremyslene existovať, sa javí že po spiacom Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ), ktoré ale historicky splnilo svoju postsovietsku upokojujúcu misiu a stále existuje, či po americkom projekte pokusu o trucpodnik GUUAM (neskôr GUAM, pretože Uzbekistan z tejto platformy odstúpil po tom, čo Gruzínsko a Ukrajina (pozn. išlo o združenie Gruzínska, Ukrajiny, Uzbekistanu, Azerbajdžanu a Moldavska), neboli schopné ani náznakom naplniť fundamentálnu ideu naoktrojovaného spoločenstva. Jej podnázov názov bol: Organizácia pre demokraciu a ekonomický rozvoj, čo bolo a je v prípade zúčastnených krajín dosť problematický fakt) čas dozrel!
EEÚ sa javí ako moderný a perspektívne najúspešnejší integračný projekt, ktorý môže presiahnuť postsovietsky priestor. Preto by sme ho mali, aj na vedeckej úrovni, ale nielen na tejto, brať vážne! EEÚ je totiž, okrem iného, aj geopolitický fakt! Fakt, ktorý mnohým nevonia, tak im treba pripomenúť názor už tu raz skôr citovaného Otta von Bismarcka: „… uzatvárajte akékoľvek aliancie, začínajte vojny, no nikdy sa nedotýkajte Rusov…“
Písané pre časopis Siločiary, ktorý vydáva SES – NEZES, Slovenská ekonomická spoločnosť – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (Astana, január 2015).
Autor Doc. Mgr. Peter Juza, CSc., Ph.D. Fakulta sociálnych vied, UCaM v Trnave
Foto: Oficiálne logo EEÚ
