Nový Blízky východ

Preventívne útoky sú tou najničivejšou zbraňou, akú kedy upadajúce impérium vymyslelo. Sú povolením zabíjať a receptom na vraždu. Kato, najvznešenejší z rímskych občanov, navrhol pred viac ako dvetisíc rokmi podobnú zbraň proti Kartágu. „Delenda Carthago Est“ – Kartágo musí byť zničené. Vtedy prebiehali púnske vojny medzi Kartágom a Rímom. Historik Polybius, ktorý písal o tretej púnskej vojne a zničení Kartága, videl vinu jednoznačne v rímskom „smäde po dominancii“, ktorý ho priviedol na začatie vojny „bez zmysluplného dôvodu či príčiny“ a „v protiklade s akoukoľvek spravodlivosťou“. Howard Dean, ktorý komentoval doktrínu preventívnych útokov navrhnutú prezidentom Bushom, povedal: „Predloženie doktríny, podľa ktorej majú Spojené štáty kedykoľvek právo preventívne zaútočiť, vytvára riziko medzinárodného odporu.“ Podobnosť medzi dvoma prípadmi – Kartágom a Libanonom – je v skutočnosti podobnosťou medzi Rímom a USA. Ide o úsilie impéria prekresliť mapu regiónu, v ktorom chce nanútiť svoje pravidlá tým, že nebude rešpektovať ani najzákladnejšie humanitárne pravidlá. Nové mapy Šéfka americkej diplomacie Condolleezza Riceová na tlačovej konferencii 21. júla informovala svet, že Spojené štáty sa „usilujú o nový Blízky východ“. Výrok sa veľmi podobá slovám o „novej Európe“, ktoré povedal Rumsfeld pred vojnou v Iraku. Cieľom onej politiky bolo rozdeliť Európu na dve časti a tie postaviť proti sebe. V podstate to bol úspech. Merkelovej Nemecko je príkladom toho, že aj „stará Európa“ sa prispôsobuje politike tej novej – úplnej závislosti od USA. Jedinými zostávajúcimi ostrovmi „starej Európy“ sú tak Francúzsko a Španielsko. Presne v deň výrokov C. Riceovej obvinila francúzska ministerka obrany Michele Alliot-Marieová Spojené štáty, že blokujú úsilie OSN o dohodnutie prímeria medzi Hizballáhom a Izraelom. Pre francúzsku rádiostanicu RMC povedala, že Washington „nechce dospieť k takémuto riešeniu okamžite“. Zdala sa byť prekvapená, ale pravdepodobne zabudla na to, že v čase, keď sa Francúzsko postavilo proti vojne v Iraku, sa dokonca aj hranolky „french fries“ zmenili na „freedom fries“ a CNN vysielala obrázky amerických vojakov, ktorí zomreli počas druhej svetovej vojny, ako keby chcela pripomenúť Parížu, aby raz a navždy „zavrel hubu“ a bol Američanom naveky vďačný. Obaja predstavitelia, C. Riceová i D. Rumsfeld, naznačili existenciu nového svetového poriadku s novými mapami. Európa si stále menej verí, že dokáže hovoriť jednotným hlasom. Prípad Natwest je ďalším príkladom tohto vývoja. Traja Briti zapojení do podvodu, do ktorého boli zapletené len britské spoločnosti, boli vydaní do USA, aby tam boli postavení pred súd na základe medzinárodnej zmluvy, ktorú sa USA ani len neunúvali ratifikovať. Pokiaľ ide o Blízky východ, klasickým príkladom je zvrhnutie Saddáma Husajna. Spojeným štátom nestačí zničenie Iraku a Libanonu a ešte rýchlejšie ako Izrael zastrašujú Sýriu a Irán. Obom krajinám odkázali, že sú na rade, Izraelu zas, že má pokračovať. Na úkor civilistov sa tak v regióne rozširuje vojnová zóna s cieľom odstrániť posledné prekážky americkej hegemónie a nastoliť novú „Pax Americana“. Porušenie zásad V tomto prípade rozdiel spočíva v tom, že USA buď miešajú karty, alebo menia farby. Doteraz bolo zásadou americkej zahraničnej politiky nenechať Izrael konať v regióne priamo, bez obalu. Washington sa obával reakcie Arabov, ich neochoty spolupracovať. Chránil Izrael počas prvej vojny v Perzskom zálive a dokázal ho udržať neutrálnym. Tentokrát však Spojené štáty vytvoril nového hráča schopného rozdeliť arabský svet – šiitov. Tým dali Izraelu po prvýkrát možnosť postupovať bez obalu. A nielen to. Washington aktívne pracuje na tom, aby Izrael dotlačil k dokončeniu práce, ktorú sám zatiaľ nedotiahol – prekreslenie mapy regiónu. Pri tom, ako Izrael bojuje proti terorizmu v Libanone a ako Američania prinášajú demokraciu do Iraku, možno ľahko predpovedať osud Sýrie a Iránu. Bolton, americký veľvyslanec pri OSN, 21. júla opakovane zdôraznil, že „nepriateľom je terorizmus – nielen organizácie ako Hamas a Hizballáh, ktoré unášajú izraelských občanov či odpaľujú rakety na izraelské územie, ale aj ich sponzori v Damašku a Teheráne.“ Je to ten istý človek, ktorý v roku 1994 v prejave pred liberálnou Svetovou federalistickou asociáciou deklaroval, že „neexistuje nič také ako Spojené národy“. Na podčiarknutie svojho argumentu dodal, že „ak by sekretariát OSN v New Yorku prišiel o desať poschodí, nič by sa nezmenilo“. Širší plán? Francúzska ministerka by teda nemala byť prekvapená z pozície USA. Byť impériom znamená zabudnúť na medzinárodné humanitárne pravidlá – z tohto dôvodu nemôže byť humanitárna katastrofa odohrávajúca sa v Libanone pre Spojené štáty ani len pochopiteľná. Hizballáh – to nie sú domy, mosty ani autobusy plné civilistov hľadajúcich úkryt. Izrael sa však zo skúsenosti USA v Iraku naučil, ako obchádzať pravidlá. Jediné, čo je potrebné, je spojiť niekoho či nejakú krajinu s terorizmom, a potom sa už môže postupovať „v rozpore s akoukoľvek spravodlivosťou“. Spojené štáty nepotrebovali OSN na to, aby vpadli do Iraku, prečo by ju teda tentoraz potreboval Izrael? Zákonom impéria je najprv zničiť, až potom premýšľať. Je teda otáne, či USA ešte vo svojom slovníku potrebujú slovo „diplomacia“. Od začiatku ničenia Libanonu pripomína Washington zvyšku sveta, že prácu treba dokončiť a skutočnými vinníkmi sú Sýria a Irán – pritom sa ani v najmenšom nepokúša začať s nimi diplomatické rokovania. Impérium ešte musí vybojovať mnoho vojen, doteraz sa mu však podarilo neutralizovať dva regióny – Európu a Blízky východ. Hrozivá a neistá budúcnosť Z tohto vyplývajú tri závery, očividné a hrozivé zároveň. Prvým je možnosť priameho využitia americkej vojenskej sily, či už priamo, ako v Iraku, alebo sprostredkovane cez Izrael, ako v Libanone. Ak čaká rovnaký osud Sýriu a Irán, potom to môže znamenať vytvorenie oslabeného, okypteného Blízkeho východu, v ktorom sa bude môcť Izrael cítiť bezpečnejšie a v ktorom budú môcť Spojené štáty vládnuť terorom. Je veľmi ťažké ignorovať ničenie Libanonu. Rovnako ťažké je ignorovať, že ničenie sa dialo prostredníctvom amerických lietadiel plne naložených americkými zbraňami, riadenými posádkami vycvičenými v USA a navádzanými radarmi vyrobenými v USA, počas vojny financovanej Spojenými štátmi a s medzinárodnou podporou USA. Ak chce niekto obviňovať Irán, že využíva Hizballáh, potom musí obviňovať aj USA z využívania Izraelu proti Libanonu, Sýrii a Iránu. Posledným záverom sú dosahy tejto vojny na mape. Mapa regiónu bola v poslednom čase prekresľovaná dvakrát – po páde Osmanskej ríše a potom opäť po druhej svetovej vojne. Spojené štáty čakali na príležitosť zmeniť ju opäť od pádu Sovietskeho zväzu. Zdá sa mi, že pre Blízky východ majú jasný plán – zem plná mlieka a medu. Teda plná ropy a prírodných zdrojov. Koniec koncov, je príjemné mať bezpečné zásoby ropy. Autor je publicista