Nové rodové problémy v Číne

Zhrnutie: Čínske socialistické hospodárske reformy sa vzdali egalitárneho princípu a akceptujú rozdiely v príjmoch, ktoré vznikli trhovou konkurenciou a súkromným vlastníctvom. Zároveň vznikli rodové rozdiely. Tento príspevok sa zaoberá rodovými rozdielmi len z hľadiska problémov rovnakých príležitostí pre mužov a ženy, ako aj kauzáciou a metódami, ktorými by sa tieto problémy dali riešiť. Všeobecne povedané, problém rodových rozdielov existuje nielen v rodine, ale aj v spoločnosti. Ide napríklad o mzdové rozdiely, prístup k dobrému pracovnému miestu či verejnej funkcii, pričom tieto dve oblasti sú prepojené, takže ide o komplexný problém. Prvotná príčina rodových rozdielov je prirodzená a ovplyvňuje vzťah medzi mužmi a ženami najprv v rodine, a potom v spoločnosti. Spoločenské rodové rozdiely následne ovplyvňujú zmýšľanie ľudí o rozdieloch v schopnostiach mužov a žien, čo zas vedie k nerovnakým príležitostiam pre ženy a mužov. Vytvára sa tak začarovaný kruh: postupným vývojom sa rodové rozdiely stali problémom sociálnej kultúry, ktorá zas nevyhnutne prehĺbila rodové rozdiely v spoločnosti. Sociálne rodové rozdiely sú tak na jednej strane výsledkom prirodzených rodových rozdielov a na druhej strane výsledkom prehĺbených prirodzených rodových rozdielov. Položme si teda otázku, ako predísť tomu, aby sa prirodzené rodové rozdiely transformovali do sociálnych rodových rozdielov, a najmä, ako predísť tomu, aby prirodzené rodové rozdiely vyústili do sociálnych rodových rozdielov z hľadiska rovnakých príležitostí pre mužov a ženy v socialistickom trhovom hospodárstve. 1. Všeobecné pozadie rodových podmienok v Číne pred rokom 1949 a po ňom Nerovnosti medzi mužmi a ženami v Číne pretrvávajú viac než 2000 rokov a postavenie žien v rodine i v spoločnosti je oveľa nižšie ako postavenie mužov. Tento druh závažných rodových rozdielov nemožno vysvetliť len prirodzenými rodovými rozdielmi. V skutočnosti išlo o typický jav silne prehĺbených prirodzených rodových rozdielov. Tento fenomén možno pochopiť len na všeobecnom pozadí čínskych dejín, ktoré sú silne poznačené tradičnou čínskou ideológiou, ktorá ženy v porovnaní s mužmi považovala za menejcenné, a to už od narodenia. Táto dominantná ideológia so sebou priniesla ďalšie sociálne rozdiely, ako menšie šance na získanie vzdelania, resp. žiadne možnosti na získanie formálneho vzdelania pre ženy. Táto skutočnosť potom viedla k prehlbovaniu sociálnych rodových rozdielov. Okrem toho nižšie resp. žiadne vzdelanie žien spôsobilo, že ženy trpeli oveľa menším sebavedomím a sebadôverou ako muži, pričom z historického hľadiska boli sebavedomie a sebadôvera mužov aj tak veľmi nízke. V dôsledku feudálneho diktátorského systému a nedostatočnej sebarealizácie a nezávislosti žien takáto situácia pretrvávala až do začiatku 20. storočia. Až príchodom západnej buržoáznej ideológie do Číny na začiatku 20. storočia vypukla v roku 1911 revolúcia, ktorá prispela k zrúteniu tradičného feudálneho diktátorského systému. V rámci politického hnutia, ktoré vzniklo 4. mája 1919, ľudia začali požadovať rodovú rovnosť, slobodu a demokraciu. Postavenie žien sa následne zlepšilo, závažné rodové nerovnosti však trvali aj naďalej. Vzhľadom na to, že buržoázna revolúcia nebola v Číne príliš úspešná a ideológia feudalizmu zostala silná, väčšina žien sa stala obeťou rodových predsudkov. Namiesto integrácie do spoločnosti im bolo povolené zostať len doma, nehovoriac o nerovnakých príležitostiach v prístupe k zamestnaniu a podradnom postavení v rodine. Čína dosiahla rodovú rovnosť nie prostredníctvom špecifického politického hnutia, ale socialistickou revolúciou vedenou Komunistickou stranou Číny v roku 1949. Po roku 1949, a najmä po následnom socialistickom reformnom hnutí sa postavenie žien v rodine i v spoločnosti výrazne zmenilo. Keďže čínsky socialistický systém je riadený egalitárskym princípom, tento princíp riadi aj vzťah medzi mužmi a ženami. Odvtedy sa v oblasti rodovej rovnosti významne pokročilo, a to nielen preto, že ženy získali takmer rovnaký prístup k zamestnaniu ako muži, ale aj preto, že ženy môžu byť rovnako odmeňované za rovnaké množstvo práce. Ženy v Číne tak prvýkrát dostali možnosť začleniť sa do spoločnosti, či už v mestskom alebo vidieckom prostredí, a väčšina žien namiesto toho, aby zostala doma ako ženy v domácnosti, pracuje, a významne sa zlepšilo aj spoločenské postavenie žien. V tomto bode je potrebné vysvetliť, že problém prístupu k zamestnaniu sa dosť líši od problému prístupu k určitému druhu zamestnania. Aj v stave rovnakých príležitostí pre mužov a ženy existujú určité zamestnania, ktoré nemôžu vykonávať ženy, resp. ktoré nie sú vhodné pre ženy, a to nie preto, že by na ne neboli spôsobilé, ale pre prirodzené rozdiely. Ide napríklad o niektoré ťažšie práce, ktoré si vyžadujú silné telo. Existujú tiež zamestnania, ku ktorým sa ženy nedostanú, pretože si napríklad vyžadujú vysokú vzdelanostnú úroveň a rozsiahlejšiu prax, čo v krátkom čase nie je možné dosiahnuť. Nejde tu teda o rodovú nerovnosť alebo rodové predsudky či historické kultúrne pozostatky. Potrvá určitý čas, kým sa zlepšia základné podmienky, aj keď príčina vedúca k takejto situácii je zložitá. V každom prípade však nerovnosti medzi mužmi a ženami v niektorých oblastiach ešte stále pretrvávajú. 2. Rovnaké príležitosti pre mužov a ženy v Číne čelia socialistickým ekonomickým reformám Po tom, ako boli v Číne v roku 1978 spustené socialistické hospodárske reformy, rovnostársky princíp postupne nahrádzali príjmové rozdiely a príliš rovnostárske odmeňovanie je nahrádzané odmeňovaním podľa výkonu. Keď je odmeňovanie spojené s ľudským úsilím, nevyhnutne spôsobuje príjmové rozdiely, pretože schopnosti ľudí sa dosť líšia. A „odovzdávanie príjmu“ je postupne nahrádzané zdaňovaním. Pod „odovzdávaním príjmu“ sa rozumie to, že čím viac firmy zarobia, tým viac odovzdajú, kým pri zdaňovaní si podniky okrem pevne stanovenej dane môžu v rukách ponechať dodatočné príjmy. Týmto spôsobom sú nielen záujmy jednotlivcov, ale aj záujmy podnikov prepojené s ich úsilím. Jednotlivci sú motivovaní, aby vynaložili čo najviac úsilia v prospech vyššieho zárobku. Vyšším zárobkom sú rovnako motivované aj podniky. Tento druh rozdielov však nie je až taký veľký. Po zavedení trhového systému v roku 1993 sa príjmové rozdiely ďalej prehlbovali, a to nielen preto, že trhová konkurencia má tendencie produkovať víťazov a porazených, ale aj preto, lebo trhový systém automaticky vytvára súkromné vlastníctvo a veľké príjmové rozdiely sú tak nevyhnutne spôsobené existenciou takéhoto druhu vlastníctva. Jednotlivci a podniky – štátne i súkromné – sú tlačené trhovou súťažou. Procesom transformácie starého systému plánovaného hospodárstva na nový trhový systém sa prehlbujú nielen príjmové rozdiely jednotlivcov, ale aj podnikov v dôsledku trhovej súťaže. Takáto ekonomická situácia má vplyv na rodovú rovnosť a na rovnaké príležitosti pre mužov a ženy najmä z dvoch hľadísk. Ak na jednej strane ženy i muži vyčerpajú svoje úsilie v trhovej súťaži, ženy nedokážu venovať toľko svojho času práci ako muži, pretože potrebujú venovať viac času rodine, napríklad po pôrode alebo pri starostlivosti o deti vôbec. Aj keď je v Číne povolené mať len jedno dieťa, ženy musia vo všeobecnosti vynaložiť viac času ako muži na práce v domácnosti. Na druhej strane ideológia tradičných rodových predsudkov sa v ľudských mysliach ešte stále udržiava. Vo všeobecnosti prevláda názor, že ženy majú menšie schopnosti ako muži. Preto, ak sú podniky tlačené trhovou súťažou, uprednostnia pri zamestnávaní skôr mužov ako ženy. Preto majú ženy sťažený prístup k zamestnaniu. V záujme toho musia niekedy akceptovať nižší zárobok ako muži, aj keď vykonali rovnaké množstvo a rovnaký druh práce. Nerovnaké príležitosti pre mužov a ženy preto viedli k ďalším rozdielom v zárobkoch oboch pohlaví. Môžeme potom povedať, že rozdielne platy majú do určitej miery svoju príčinu v rozdielnych príležitostiach a že v dôsledku menších príležitostí musia ženy akceptovať nižší plat, než by akceptovali za normálnych okolností. Okrem prirodzených rozdielov a tradičných rodových predsudkov, ktoré majú silný vplyv na myslenie firiem, sa pri výbere zvyčajne uprednostňujú muži pred ženami a tlak na trhu práce sprevádzajúci trhové hospodárstvo príležitosti žien zhoršil ešte viac. V dôsledku toho niektorí predstavitelia na Konferencii ľudových delegácií v roku 2001 dokonca navrhli, aby sa ženy opäť vrátili do domácností a pracovné pozície prenechali mužom. Nie je ťažké predpokladať, čo by takýto návrh spôsobil: ohromné rodové rozdiely vedúce k sociálnym problémom a úplnej sociálnej nerovnosti. Naozaj spôsobilo trhové hospodárstvo prehlbovanie rodových rozdielov? Je tu aj iný pohľad. V príspevku Sektorálne rodové rozdiely v príjmoch a diskriminácia v transformujúcom sa čínskom hospodárstve sa uvádza, že namiesto prehlbovania rodových rozdielov trhové hospodárstvo skôr potiera rodové rozdiely, pretože trhové hospodárstvo núti zamestnancov zamestnávať schopných jednotlivcov, bez ohľadu na to, či ide o mužov alebo ženy. Popri probléme, ako sa môže osoba stať schopným jednotlivcom, ide aj o komplexný sociálny rodový problém, keďže dosiahnuť rovnaký stupeň vzdelania ako muži je pre ženy obtiažnejšie. Ďalší problém je, čo presne znamená výraz „schopný jednotlivec“? Ak znamená len vedomosti a schopnosti, potom pri výbere z dvoch schopných jednotlivcov – muža a ženy – zamestnávatelia uprednostia radšej muža. Až keď neexistuje iný muž rovnako schopný ako ženy, zamestnávatelia uprednostnia ženu. Šance žien v porovnaní s mužmi sú preto menšie. Teda len na základe úsudku, že trhové hospodárstvo núti zamestnávateľov zamestnať schopných jednotlivcov – bez ohľadu na to, či ide o mužov alebo ženy – sa nedá povedať, že v trhovom hospodárstve možno zabezpečiť rovnaké rodové príležitosti. Je to ešte stále otvorená otázka. Aby sme túto otázku zodpovedali, musíme najprv analyzovať jednotlivé rozdiely – prirodzené rozdiely a sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami. 3. Čo sú to rodové rozdiely? Skutočnosť, že trhové hospodárstvo núti zamestnávateľov zamestnať schopných jednotlivcov bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo muža, nepredstavuje žiaden problém. Z tohto hľadiska by sme jednoducho mohli skonštatovať, že schopný muž alebo schopná žena budú mať rovnaké možnosti získať prácu. Keďže však medzi ženami a mužmi sú určité rozdiely, rovnako schopní jednotlivci, či už ženy alebo muži, by mali predstavovať len nesociálne rozdiely. Na tie však nevyhnutne vplývajú prirodzené rozdiely v trhovom systéme: rovnako schopní jednotlivci nepredstavujú pre zamestnávateľa rovnaké výhody, pričom zamestnávateľ v trhovom systéme chce dosiahnuť čo najväčší zisk. Pred tým, než odpovieme na vyššie uvedenú otázku, treba analyzovať jednotlivé rodové rozdiely. Po prvé, aj keď všetky ostatné podmienky sú rovnaké, žena potrebuje navyše čas na porodenie dieťaťa, pričom podnik musí počas tejto doby vyplácať mzdu. V porovnaní s mužmi je teda za účelom vykonania toho istého množstva práce potrebné vynaložiť viac finančných prostriedkov na ženy. Po druhé, aj keď sú všetky ostatné podmienky rovnaké, ženy sa vo všeobecnosti starajú o rodinu oveľa viac ako muži. Preto aj pri rovnakom pracovnom čase sa ženy nemôžu sústrediť na svoju prácu v rovnakej miere ako muži. Tento faktor však nemožno merať časom a nemožno ho ani použiť na ospravedlnenie rodových predsudkov, v skutočnosti však má vplyv na výber medzi ženou a mužom pri nástupe do zamestnania. Po tretie, ženy sú vo všeobecnosti z telesného hľadiska slabšie ako muži. Pre dobro ženy je nevyhnutné obmedziť niektoré špecifické práce, ktoré pre ženy nie sú vhodné. Niektorí si však myslia, že ženy sú slabšie aj z rozumového hľadiska, a ak aj žena a muž majú rovnaké vzdelanie, firmy radšej uprednostnia muža. Po štvrté, z hľadiska vzdelania ženy zvyčajne dosahujú nižšiu vzdelanostnú úroveň. Nevyhnutne to potom vedie k tomu, že pracovné pozície, ktoré si vyžadujú väčšie odborné zručnosti alebo viac vedomostí, sú vo všeobecnosti zastávané mužmi. Je teda jednoduché zhrnúť: Prvá nevýhoda žien sa týka len prirodzených rozdielov, ktoré nevyhnutne existujú. Druhá nevýhoda žien sa tiež týka prirodzených rozdielov, závisí však skôr od tradičnej kultúry a možno jej predísť len za určitých okolností. Tretia nevýhoda žien spočíva v prirodzených rozdieloch z toho hľadiska, že ženy sú po telesnej stránke slabšie ako muži, aj keď nejde o jednoznačnú nevýhodu. Keďže niektoré práce sú vhodnejšie pre mužov a niektoré zas vhodnejšie, resp. jedine vhodné pre ženy, v tomto bode existuje určitá rovnosť. Pokiaľ ide o názor, že ženy sú slabšie ako muži aj po rozumovej stránke, pred tým, než by sme mali vedecký dôkaz, môžeme vyhlásiť, že ide len o rodový predsudok. Štvrtá nevýhoda žien sa týka výlučne sociálnych rodových rozdielov, keďže ženy majú zvyčajne nižšie vzdelanie ako muži, pretože z pohľadu tradičného vnímania dievčatá nie sú až také dôležité ako chlapci a takýto názor ešte vždy pretrváva najmä vo vidieckych oblastiach. Na základe vyššie uvedených skutočností sa prvý a druhý bod týka len prirodzených rozdielov, v treťom bode ide o napoly prirodzené a napoly sociálne rozdiely a štvrtý bod hovorí len o sociálnych rozdieloch. Niektorým prirodzeným nerovnostiam nemožno u žien zabrániť, niektorým možno zabrániť za určitých okolností, a všetkým sociálnym rodovým rozdielom zas možno predísť za určitých okolností resp. za určitého spoločenského vývoja. Za niektorých okolností sa prirodzené rodové rozdiely transformujú do spoločenských rodových rozdielov, ktoré zas, naopak, prehlbujú prirodzené rodové rozdiely v spoločenskej podobe, ako je napríklad rodová dominancia v rodine či vo verejnej pozícii. Do určitej miery možeme tvrdiť, že rodové rozdiely v príjmoch sú spôsobené rodovými rozdielmi v príležitostiach, pretože ak by ženy mali viac príležitostí, neprijali by prácu, za ktorú by boli platené menej. 4. Prehlbuje či obmedzuje trhová súťaž nerovnaké príležitosti mužov a žien? Na základe predošlej analýzy môžeme zodpovedať otázku, či trhová súťaž prehlbuje alebo obmedzuje nerovnaké príležitosti mužov a žien. Odpoveď znie, že trhová súťaž má jednoznačnú tendenciu prehlbovať takéto nerovnosti, aj keď núti zamestnávateľov zamestnávať schopných jednotlivcov bez ohľadu na to, či ide o ženy alebo mužov. Vzhľadom na všetky nevýhody žien, ktoré sme vymenovali, možno ľahko zistiť, že pri výbere medzi mužom a ženou si zamestnávateľ skôr vyberie muža. Keďže trhové hospodárstvo je prirodzené racionálne hospodárstvo, je založené na pravidle zisku alebo straty. V Číne by sa mal teraz komplexne vybudovať nielen skutočný firemný systém, ale zároveň je nevyhnutné, aby mnohé inštitúcie boli riadené ako firmy. Mali by byť zodpovedné za vlastné finančné problémy a mali by riešiť problémy týkajúce sa miezd či odvádzania daní. Ak majú inštitúcie a firmy existovať pod tlakom trhovej súťaže pri dosahovaní ekonomickej efektívnosti a motivované čo najväčším ziskom, potom platí pravidlo – čím nižšie náklady na pracovnú silu, tým lepšie, a čím efektívnejšia výroba, tým lepšie. Podľa tohto princípu existuje niekoľko prípadov, v ktorých firma uprednostňuje zamestnávanie mužov. Po prvé, keď muži a ženy majú tú istú úroveň vzdelania, zamestnávatelia pravdepodobne uprednostia mužov, pretože si myslia, že muži sú schopnejší ako ženy. Možno ide len o kultúrny rodový predsudok. Po druhé, keď muži a ženy majú tú istú úroveň vzdelania a rovnaké schopnosti, zamestnávatelia si z hľadiska pracovných nákladov zvolia radšej mužov. Tu ide o prirodzený rodový rozdiel. Po tretie, keď muži a ženy majú rovnaké vzdelanie a rovnaké schopnosti a deti žien sú už odrastené, zamestnávatelia pravdepodobne uprednostnia mužov vzhľadom na odlišnú telesnú konštruciu mužov a žien, keďže ženy sú z telesného hľadiska slabšie ako muži. Aj tu ide o prirodzený rodový rozdiel. Teda aj keď nebudeme brať do úvahy sociálne rodové rozdiely, ktorým by sa dalo postupom času a zbavením sa rodových predsudkov predísť, musíme brať do úvahy prirodzené rodové rozdiely, ktorým sa nedá zabrániť bez ohľadu na dané okolnosti. To, čo sa dá urobiť, je zabrániť tomu, aby sa prirodzené rodové rozdiely transformovali na sociálne rodové rozdiely a ďalej sa prehlbovali v trhovom systéme. 5. Ako zabezpečiť rovnosť príležitostí pre mužov a ženy v socialistickom trhovom systéme Ako sme už uviedli, trhová súťaž má nevyhnutne sklony k prehlbovaniu rodových rozdielov, ktoré sme rozdelili na dva druhy. Sociálne rodové rozdiely by sa azda dali obmedziť rozvojom trhového systému, zabrániť sa však nedá prirodzeným rodovým rozdielom. Z tohto dôvodu treba k týmto dvom druhom rodových rozdielov pristupovať diferencovane. V prípade sociálnych rodových rozdielov: Po prvé, potrvá určitý čas, kým sa zvýši úroveň vzdelanosti žien zabezpečením dostatočných príležitostí na vzdelanie a kým zamestnávateľ trpiaci menšími rodovými predsudkami zabezpečí viac možností na vzdelávanie a školenia žien. Po druhé, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne žien je na jednej strane prostriedkom na zvyšovanie ich spôsobilostí a na druhej strane spôsobom na zvýšenie sebadôvery, sebavedomia a nezávislosti žien. Vzdelávacie programy organizované zamestnávateľmi by umožnili ženám prejaviť svoje schopnosti, čo by zas viedlo k odstraňovaniu rodových predsudkov. V porovnaní s mužmi totiž ženy majú veľmi malé možnosti zastávať v spoločnosti dôležitú úlohu. Po tretie, sociálne rodové rozdiely by sa mohli obmedziť vytváraním čoraz väčšieho priestoru pre ženy a preukazovanie ich schopností. Samozrejme, sociálne rodové rozdiely sú založené najmä na rodových predsudkov a súvisia s prirodzenými rodovými rozdielmi. Dlhodobé kultúrne tradície a historický vývoj spôsobujú, že uvedené rozdiely nie je možné odstrániť okamžite, rovnako ako sa nedá okamžite zmeniť pohľad zamestnávateľa na schopnosti žien. Pokiaľ ide o prirodzené rodové rozdiely, tie nedokážeme odstrániť, môžeme ich však obmedziť tým, že sa rôznymi metódami pokúsime zabrániť ich transformácii do sociálnych rodových rozdielov. V prvom rade ide o riešenie prirodzených rodových rozdielov tým, že slabé stránky žien sa rozložia medzi mužov a ženy a nerovnaké transakčné náklady sa tak prenesú z podnikov na spoločnosť. Jedným z prirodzených rozdielov medzi ženami a mužmi totiž je to, že ženy potrebujú navyše čas na rodenie detí. Aby sa predišlo zneužívaniu takejto situácie ako výhovorke podnikov alebo inštitúcií, aby nezamestnali ženy, vláda by mohla žiadať platenie špeciálnych daní všetkými občanmi, čím by uhrádzala mzdy žien v čase výpadku zo zamestnania namiesto podnikov, ktoré by tak predišli stratám. Podniky sa potom nebudú musieť obávať o zvýšené transakčné náklady na zamestnávanie žien. Po druhé, prirodzené rodové rozdiely možno riešiť osobitnými politikami, ako je napríklad špeciálna finančná podpora alebo nižšie dane pre podniky alebo inštitúcie, ktoré zamestnajú ženy. Po tretie, prirodzené rodové rozdiely vyplývajúce napríklad zo slabšej telesnej konštrukcie možno obmedziť napríklad rozširujúcou sa automatizáciu práce. Ak však medzi zamestnávateľmi prevláda názor, že ženy sú mentálne slabšie, ide o rodový predsudok, ktorý možno odstrániť len postupom času. Riešenie problémov nerovnakých príležitostí v trhovom hospodárstve však nie je len povinnosťou zamestnávateľa, ale je zodpovednosťou vládnej politiky a celej spoločnosti. 7. Záver Trhové hospodárstvo je prirodzene náchylné viesť k prehlbovaniu rodových rozdielov, a to aj v socialistickom trhovom hospodárstve. Trhová súťaž vedie zamestnávateľov k tomu, aby zamestnávali schopných jednotlivcov bez ohľadu na to, či sú to muži alebo ženy. Trhová súťaž však zároveň vedie zamestnávateľov k tomu, aby dosahovali čo najväčší zisk pri čo najnižších nákladoch, pričom zamestnávanie žien, aj keď s rovnakými schopnosťami, znamená vynakladať viac prostriedkov na transakcie ako v prípade mužov v dôsledku prirodzených rodových rozdielov. Zamestnávateľ preto radšej upredností pred ženami mužov. Trhové hospodárstvo preto nevytvára rovnaké príležitosti pre mužov a ženy automaticky. V záujme vytvárania a udržania rovnakých príležitostí pre mužov a ženy v socialistickom trhovom hospodárstve a predchádzania tomu, aby sa prirodzené rodové rozdiely transformovali do sociálnych rodových rozdielov a ďalej sa prehlbovali, je potrebné vytvoriť rozličné mechanizmy sociálnej finančnej podpory alebo určité daňové mechanizmy a spôsoby platenia sociálneho poistenia pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ženy. To znamená, že prirodzené rodové rozdiely musia byť korigované sociálnou politikou. Rodovú rovnosť možno v socialistickom trhovom hospodárstve dosiahnuť dvoma spôsobmi. Jedným je sociálna politika, ktorá reaguje na prirodzené rodové rozdiely, a druhým je feministické hnutie. Prvý uvedený spôsob je mierumilovnejší než druhý. Preložila: Judita Takáčová