Noc ženy

Všetko, čo som v živote urobila, som urobila kvôli mužom. Teraz je vám jasné, že som žena, a píšem pre muža. A máte úplnú pravdu. Spĺňam všetky predpoklady. Spĺňam všetky stereotypy. Píšem sama, v byte, ktorý som si prenajala. Ešte nikdy som sama nepila. Tobôž nie sama doma. Hoci vo filmoch je to časté. Na filmovom plátne často vidíme, ako opustená žena príde domov, vyzuje si topánky, má na pančuške dieru. Príde k chladničke a vyberie fľašu bieleho vína. Vezme pohár a naleje si. Potom, ešte stojac, niekedy dokonca ešte v kabáte, sa napije. Zhlboka, akoby sa nadýchla. Pije, akoby dlho kráčala v horúčave a mala smäd. Potom položí pohár. Viditeľne sa jej uľavilo. V skutočnosti som sa toho dlho bála. Takéto ženy nekončia dobre. Ocitli sa na šikmej ploche. Ocitli sa je výstižné slovo, lebo na šikmej ploche sa dá len ocitnúť. Šikmú plochu si nikto nevyberie. Z katalógu rôznych životov si žiadna z tých žien nevybrala práve takýto. Ale ocitla sa v ňom. Na to myslí, keď dopije to víno. Tak. Pomyslí si, že tak. Že teraz sa to stalo. Ocitla sa na šikmej ploche. Pije sama v prázdnom byte. Preto som nikdy nechcela sama piť. A už vôbec nie doma. Šikmej ploche sa treba vyhýbať. Ako sa len dá. Lenže teraz som tu. Na svojej šikmej ploche. V kaši. Prišla som domov a mala som v chladničke pol fľaše bieleho vína. Alkohol som si nikdy nekupovala. Len cielene. Keď mal niekto prísť na návštevu, kúpila som isté množstvo alkoholu. Raz na dovolenke aj malú fľašu absintu. Veľmi mi zalichotilo, keď sa ma predavačke spýtala, či mám už osemnásť rokov. Neplnoletým totiž nesmú predať alkohol. Zasmiala som sa a povedala, že mám takmer tridsať. Aj ona sa zasmiala a povedala, že vyzerám fantasticky. Potešila som sa a zároveň som si povedala, že to je jedno. Je jedno, na koľko rokov vyzerám, keď mám takmer tridsať. Hovorím, že spĺňam všetky stereotypy. Som tridsaťročná osamelá žena, ktorá po prvýkrát sama doma pije biele víno. Ktorej zalichotí, keď ju považujú za neplnoletú. A ktorej zároveň napadne, že to je jedno. Lebo nech vyzerá ako chce, aj tak má čoskoro tridsať. A aj tak nebude chodiť s dvadsaťpäťročnými. A všetci tridsaťdvaroční, s ktorými by chodila, majú už priateľky. Dokonca ani frajerky nie, ale priateľky. Partnerky, ktoré majú deti. Toto je ženské písanie. Takže mám doma pol fľaše bieleho vína. Mám doma víno, ktoré mi priniesol môj milenec. Musím sa priznať, že dlho váham nad vhodným slovom. Neviem, ako sa týmto mužom hovorí. Týmto mužom v životoch žien. V životoch osamelých tridsaťročných žien. Tých menej smutných. Tých úspešnejších, ktoré ešte v životoch nejakých mužov majú. Nebyť tohto muža, nemala by som doma ani tú polfľašu bieleho vína. Sú aj tridsaťročné ženy, ktoré nemajú v živote nijakého muža. Tak mi to niekedy hovoria, keď sa sťažujem. Hovoria mi, že mám aspoň niekoho. Hovoria mi, že aspoň mám niekoho, kto ku mne občas príde s fľašou bieleho vína. Pitie vína je v tom prípade už súčasťou predohry. To je aj dôvod, prečo mi pol fľaše ostalo. Nejde predsa o to, aby sme sa spolu opili. Ide o to, aby sme si sadli do mojej obývačky a naliali si do pohárov biele víno. Každý sedíme na jednej polovici gauča. Kladieme poháre k ústam a rozprávame sa. Hrá hudba. Poháre nekladieme k ústam s veľkou frekvenciou. Lebo v takej situácii nejde o víno. Ale o ústa. Po chvíli si zobujem čižmy. Nohy v pančuškách bez diery si položím do mužovho lona. Vo chvíli, keď je jasné, že si to môžem dovoliť. Kladiem mu lýtka na stehná a on berie moje prsty do rúk. Obalené v čiernej pančuške bez diery. Keď príde žena sama domov, má na pančuškách dieru. Žena, ktorá kladie nohy do milencovho lona, nemá na pančuškách dieru. Milenec sa jej hrá s prstami na nohách. V pančuškách. Popíjajú víno. Hrá hudba a rozprávajú sa. Keď hudba dohrá, žena vstane, aby vymenila cédéčko. On vstane tiež a objíme ju. Preto víno nedopijú. Ostane pol fľaše. Zvyšné víno uložia ráno do chladničky. Večer to už nestihnú. Ráno ho odložia do chladničky a spravia si kávu. Ona sa potom, po niekoľkých dňoch, vráti domov a s dierou na pančuške si naleje. Tak, pomyslí si. Som v riadnej kaši. Preto mám doma pol fľaše bieleho vína. Ináč si alkohol nekupujem. Aj toto víno priniesol môj milenec. Hľadám vhodné slovo, lebo neviem, ako sa hovorí týmto mužom v životoch osamelých tridsiatničiek. Tých, ktoré nejakého muža v živote ešte majú. Tých úspešnejších. Lebo sú aj také, ktoré nijakého muža v živote nemajú a víno si musia kúpiť samy na benzínovej pumpe. Večer, keď sú už potraviny zavreté. Hneď celú fľašu. Ja našťastie ani neviem, či na benzínovej pumpe predávajú alkohol. Zatiaľ, pomyslím si. Teraz je prestávka. V životoch tých úspešnejších tridsaťročných žien existujú totiž aj prestávky. Keď tridsaťročná žena dopije víno a pomyslí si, že takto teda nie. Okrem toho, že sama doma pije, ešte aj fajčí. Fajčenie spôsobuje starnutie pleti. Preto sa žena spamätá. Vyvetrá a pohár po dopitom víne odloží do umývadla. Vymyje popolník a vyvetrá. Umyje si zuby a tvár natrie hrubou vrstvou krému. Zhlboka sa nadýchne. Pozrie na displej mobilného telefónu. Štvrť na desať. O desiatej bude môcť ísť spať. Skôr sa spať nechodí. Okrem toho možno prehliadla esemesku. Súčasťou prestávky je aj to, že zavolám svojmu milencovi. Milencovi, ktorý nedvíha telefón. Prestávky sú však dôležité. Na začiatku šikmých plôch existujú ešte prestávky. Neskôr už nie. Tak, a je po prestávke. Prestávky sú začiatočnícka pasca. Žena, v ktorej živote ešte existujú prestávky, nevie, že sú to prestávky. Na začiatku každej prestávky si myslí, že je to definitívna zmena. Že si umyje zuby, vyvetrá a už nikdy viac. Víno dopila a nijaké nasledujúce víno nebude. Zacvičí si. Pozrie si televízny seriál. Zavolá kamarátke. Uvarí bylinkový čaj. Potom vyvetrá a umyje si zuby. Nakrémuje si tvár, lebo fajčenie spôsobuje vrásky. A teraz čo. Je bezradná. S nakrémovanou tvárou a umytými zubami presne tak ako predtým. Ani mobil medzitým nezazvonil. Takže je po prestávke. Skúsenejšie ženy už vedia, že prestávky sú len začiatočnícky klam. Po prestávke sa všetko začne opäť. Víno už nemám, ale zapáliť si ešte môžem. Život sa zo začiatku skladá z akcie a prestávok. Z dobrých a zlých období. Zlé obdobia sú len prestávky medzi dobrými obdobiami. Potom už nie. Potom je život už len ťah štetcom. Jednoliaty smútok. Hustá kaša. Kontinuálny zosun po šikmej ploche. So svojím súčasným milencom si veľmi prajem mať dieťa. Deti patria k ženskému písaniu. Niekedy sa milujeme a on si prezervatív nasadí až na poslednú chvíľu. Keď ho mám v ústach, cítim čoskoro chuť jeho semena. Dúfam, že niečo z neho sa dostane do môjho vnútra. Mali by sme krásne deti. Ale môj milenec vždy vie, čo robí. Siaha do vrecka texasiek pohodených pri posteli a vytiahne kondóm. Kondóm, ktorý má so sebou, lebo vie, že sa budeme milovať. Hoci pôvodne sme mali ísť len do kina, prezervatív má vo vrecku texasiek. Niekedy v peňaženke. Musí šmátrať vo vreckách texasiek a vytiahnuť ho. Ale má to nacvičené a nikdy to netrvá dlho. Nasadí si ho a potom sa milujeme. Kričí, keď má orgazmus. Neviem, či ešte niekedy bude kričať. Nedvíha telefón. Neviem, s kým kričí. Keď zavolá a ja viem, že čoskoro príde, zrazu vnímam, že stačí natiahnuť ruku z okna a môžem sa dotknúť trávy. Aj táto krehkosť patrí k ženskému písaniu. Dotýkať sa trávy, na ktorej je srieň. Dotýkať sa chladného povrchu ako mužského tela. Čakám na milenca a zamestnávajú ma myšlienky na to, či v byte necítiť cigaretový dym. Obsedantne vetrám. Otvorím dvere aj okná a vykloním sa. V prízemnom byte stačí natiahnuť ruku a pohladkať trávu ako studenú srsť mokrého psa. Ako niečo skrehnuté. Okná nechám pootvárané a idem do kúpeľne oholiť si nohy. Trasiem sa zimou, lebo v byte je prievan. Nechcem však, aby po cigaretovom dyme ostala v byte čo i len stopa. Ženy by nemali fajčiť. Nechcem páchnuť, a tak sa sprchujem. Mám husiu kožu, v malom byte je čoskoro zima. Vyjdem z kúpeľne. Mala som už pyžamu, ale na milenca nemôžem čakať v pyžame. Nechcem sa ani vyobliekať. Len nech nevie, že som naň čakala. Texasky a tričko. Nie čierne, ešte obyčajnejšie. Milenec príde, pobozká ma na pery. Vždy okamih zaváhania, kam sa pobozkáme. Na miesto, kde sa robia kútiky. Kde sa líce láme do pier. Milenec priniesol víno, ale povie, že je unavený. Že by si radšej dal čaj. Potom si ľahneme do postele a on zaspí. Milenec, ktorý sa so mnou nemiluje. Leží v posteli ako vtáčatko. Schúlim sa mu k bruchu a jeho ruku si položím na prsia. Inštinktívne ma v spánku hladká. V spánku sa držíme za ruku, hoci vo dne sa nebozkávame na pery. Som šťastná, lebo neležím v posteli sama. Chúlim sa k jeho horúcemu telu, ako keď si na pláži ľahnem na rozpálené kamenie. Nemôžem spať, lebo mi stŕpla šija. Ležím milencovi na ruke a premýšľam, či mu tiež nestŕpne. Otočím sa a jeho ruku si beriem zo sebou. Naťahujem si ju ponad rameno k prsiam a kladiem si ju tam. Spíme ako lyžičky, tak sa tomu hovorí. Úplne oblečení. Takto nikdy nebudeme mať spolu deti. Buď spí vedľa mňa oblečený, alebo má poruke prezervatív. Ráno si dáme kávu a odíde. Je po ďalšej prestávke. Čas strávený s milencom tvorí v mojom živote prestávku. Pred domom očistí predné sklo auta. V noci snežilo. Počujem, ako štartuje a viem, že práve odbočuje na hlavnú cestu. Vyberiem zo zásuvky cigaretu a zapálim si. Vypijem ďalšiu kávu. Tráva sa láme pod váhou zmrznutej rosy, ale ja si ju nevšímam. Krásu trávy vnímam len vtedy, keď je milenec na dohľad. Keď ho čakám, hoci aj dlho. Čakať vydržím, ale chcem vedieť, s kým kričí. Niekedy, keď odíde, musím poupratovať. Poháre po víne odniesť do kuchyne a z koberca pri posteli vziať použité prezervatívy. Večer, keď už takmer spí, sa spýtam, či ma má rád. Milencov sa nepatrí pýtať sa na lásku. Ale mňa nič iné nezaujíma. Mať rád je mäkšie slovo. V polospánku odpovedá, že áno. Túlim si jeho ruku k bruchu a opakujem si, že áno. Že sa nevyhovoril a povedal áno. Áno, má ma rád ako krupicovú kašu. Spí oblečený, vo vrecku texasiek má prezervatív, ktorý dnes večer ani nepoužil. Podvečer vybehnem do potravín a kúpim si víno. Musím ho otvoriť sama. Vŕtam vývrtkou do korku, ktorý sa drobí na omrvinky. Potom sa vzdám a zatlačím zátku do fľaše rúčkou zubnej kefky. Musím tlačiť z celej sily, ale zrazu som odhodlaná fľašu aj rozbiť. Zátka povolí a znečistí víno chuťou korku. Pijem, akoby som zhlboka dýchala horský vzduch.