Príslušníci Československých légií boli z veľkej väčšiny vlastenci, ktorí sa pričinili o vznik Československej republiky a osvojili si ideály demokracie, humanizmu, lásky k vlasti a úcty k všeľudským hodnotám. Vychádzali z myšlienok, ktoré im vštepovali vedúci predstavitelia nášho prvého odboja – Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik, Edvard Beneš a ďalší vedúci činitelia českej i slovenskej národnosti. Legionári boli jedným z pilierov prvej Československej republiky a aj keď došlo medzi nimi aj k určitej názorovej diferenciácii od krajnej ľavice až po krajnú pravicu, väčšina z nich zostala uvedeným ideálom verná aj po rozpade Česko-Slovenska v marci 1939. Mnohí z nich sa v okupovaných Čechách a na Morave a na Slovensku zapojili do druhého odboja a v boji za slobodu a obnovenie Československa položili aj svoje životy. Len menšia časť legionárov zvolila druhú možnosť a zapojila sa do štruktúr Protektorátu Čechy a Morava alebo Slovenskej republiky. Na Slovensku to boli napríklad Ferdinand Čatloš alebo druhý slovenský premiér Štefan Tiso – obaja bývalí ruskí legionári. V Čechách bol najodpudivejším predstaviteľom kolaborácie s okupantským nemeckým režimom takisto bývalý ruský legionár a plukovník československej armády Emanuel Moravec (1893 – 1945).
Zdroj: ceskatelevize.cz
V Českej republike vznikol nedávno dvojdielny film „Anatomie zrady“, ktorý sa pokúsil podľa námetu a scenára Lucie a Josefa Konášovcov v réžii Bisera A. Arichteva priblížiť Moravcov príbeh, ale treba hneď poznamenať, že nie veľmi úspešne.
Filmovému spracovaniu osudov tohto arcikolaboranta s nacistami treba predovšetkým vyčítať pokus akéhosi „poľudšťovania“ nielen samotného Moravca, ale aj ďalších predstaviteľov tohto tragického obdobia v našich dejinách. U Moravca v tomto diele dochádza takmer k tomu, že sa jeho príklon k Nemcom vysvetľuje tým, že mu zakázali prednášať a publikovať články a prepustili ho z armády. Sám poukazuje na to, že nemá z čoho žiť a pritom má nielen tri deti, ale aj mladú milenku… Hmotná núdza je nepochybne silný motivačný faktor, ale samotná nemôže vysvetliť radikálnu zmenu Moravcových postojov a názorov. Podobne ako ďalší Česi a Slováci mal aj on viacero iných možností, keby zárodok zrady a kolaborácie nebol býval hlboko v jeho osobnosti. Ostatne o mnohom svedčí aj jeho podvod na prihláške do Čs. légií v Rusku, keď o sebe nepravdivo uvádza, že je strojný inžinier. Moravcov obraz v podaní Mariána Labudu mladšieho je veľmi skreslený a výber tohto predstaviteľa do uvedenej úlohy nebol šťastný. Moravec bol oveľa odpudivejšou kreatúrou, než ako ho stvárnil Labuda a k jeho nepresvedčivému výkonu prispela aj veľmi zlá nemecká výslovnosť herca. Tá pôsobí vo filme veľmi rušivo. Moravec ovládal nemčinu oveľa dokonalejšie a pri svojom každodennom kontakte s predstaviteľmi nemeckej okupačnej moci aj s Karlom Hermannom Frankom iste pochytil oveľa lepšiu výslovnosť, než akú nám predviedol Labuda. Ani citáty z Moravcových prejavov neboli vybrané veľmi príznačne a tento odsúdeniahodný protektorátny „minister školstva a národnej osvety“ má aj oveľa ostrejšie protičeské prejavy, najmä po vojenskej operácii, pri ktorej československí vojaci Jozef Gabčík a Jan Kubiš potrestali ďalšieho zločinca – Reinharda Heydricha. Podobne akosi mierne je stvárnený aj Frank a obsadenie Milana Kňažka do úlohy prezidenta Emila Háchu bol tak isto omyl. Kňažko už svojím samotným sympatickým občianskym zjavom, ktorý sa maskérom nepodarilo pretvoriť, sa ani zďaleka nepriblížil odpudivej podobe slabocha Háchu, odvolávajúcemu sa tak, ako sa to v takýchto prípadoch často deje, na teóriu „menšieho zla“ a namiesto odsúdenia a odporu budí skôr nezaslúžený súcit.
Naozaj nechcem tvorcom tohto, podľa mňa nepodareného a skresľujúceho obrazu kolaboranta Moravca nič podsúvať a obviňovať ich z úmyselného vylepšovania jeho obrazu aj celej protektorátnej doby, ale ja som po odvysielaní oboch dielov tejto „anatómie“ nadobudol silný dojem, že pitval medik v prvom semestri.
