Na prelome tisícročí sme si zrejme intenzívnejšie uvedomili, že človek žije v priestore a v historickom čase, ktorý sa nikdy nedá vrátiť. V tomto zmysle nemôže ujsť pred svojou minulosťou, žiť mimo nej, alebo – ako vravieval Karl Jaspers – „Neexistuje cesta mimo sveta, ide len cez svet, neexistuje cesta mimo histórie, existuje len cez ňu.“
Pritom človek žije aj mimo historického času – vo svojich túžbach a predstavách, má svoj duchovný a svetonázorový rozmer. Nakoniec to isté sa dá aplikovať na spoločnosť, štát, či svetové spoločenstvo. Ktorákoľvek civilizácia, ktorýkoľvek jedinec preukazujú svoju prítomnosť v spleti vzťahov pomocou svojej ústrednej myšlienky. „Bez idey,“ tvrdieval F. M. Dostojevskij „nemôže existovať ani jedinec, ani národ, ani ľudská civilizácia.“
Docent Jozef Lysý v knihe Kapitoly z dejín politického myslenia (Pedagogická fakulta UK Bratislava, 2000) predstavuje fundamentálny prierez idey sociálneho univerza zachyteného v prácach mysliteľov, vrátane komplexu základných predstáv o spoločnosti, indivíduu, občianskej spoločnosti, demokracii a štáte, či už sakrálnom alebo ateistickom. Ide o akýsi substrát najdôležitejších koncepcií, teórii a názorových prúdov, ktoré bolo schopné ľudstvo sformulovať od čias starovekého Blízkeho východu až po príbehy novodobej demokracie 20. storočia, vrátane teórie polyarchie R. A. Dahla, známej i zo stránok SLOVA.
Autor mapujúci jednotlivé historické obdobia nie je spútaný žiadnou schémou. Predkladá ich vo svetle špecifických názorových paradigiem, ktoré pridávajú jednotlivým míľnikom politického myslenia osobitú konfiguráciu a smerovanie. Možno povedať, že výberom tém a ich gradáciou dokazuje, že ich aspekty sú aktuálne aj dnes.
Je nevyhnutné podčiarknuť, že samotný politický svet je historický fenomén, ktorý vznikol a formoval sa súbežne s procesmi vytvárania občianskej spoločnosti. Pritom obsah pojmu politický sa v priebehu dejín čiastočne, niekedy dokonca radikálne menil. Adekvátne k tomu sa menili i postoje a vysvetľovanie fungovania (politického) sveta, jeho komponentov, poslania a funkcií. Pri čítaní 317 stránok knihy si asi netreba mýliť dejiny politických učení a myslenia, nahromadených politických vedomostí s politickou vedou v širšom slova zmysle, vrátane politickej filozofie, či politickej sociológie, aj keď medzi nimi existuje genetická väzba. Práca Jozefa Lysého je určite textom, o ktorý budú mať záujem najmä tí, čo sa zaujímajú o problémy politiky, o jej históriu, teóriu, ale i prax. Samotný výber – formálne s klasickou štrukturálnou schémou – sa dá chápať ako vklad autora do oblasti ďalšieho rozvoja politickej vedy na Slovensku.
Antický človek neodpovedal na naše otázky, ale hľadal odpovede na tie svoje, na otázky svojej doby. Jozef Lysý svojou knihou napomáha orientovať sa v priestore a v čase a nájsť si osobné odpovede.
