Po Českej chce šéf Erste Bank Andreas Treichl získať aj Slovenskú sporiteľňu. Tento zámer však môže bankového generála doviesť do nemalých problémov. Celé to totiž pôsobí ako pokus o novodobé usporiadanie starej c. k. monarchie. Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko by mali znova patriť k Rakúsku. Samozrejme, nie v politickom zmysle slova.
Šéf Erste Bank Andreas Treichl sa usiluje o znovuzrodenie rakúsko-uhorskej monarchie na finančnej báze: chcel by totiž získať najväčšie banky všetkých jej bývalých piatich krajín, pričom jeho cieľom je dosiahnuť 25-percentný podiel na trhu každej z nich.
František Jozef by sa potešil Otázne je, či sa budú tešiť aj akcionári Erste Bank. Bojisko Andreasa Treichla je totiž riskantné. Začiatkom roka kúpila Erste Bank za tučných 7,3 mld. rakúskych šilingov väčšinový podiel v najväčšej českej banke, Českej sporiteľni. Na rade je druhý krok. Ešte v tomto roku sa má uskutočniť privatizácia jej takpovediac sesterskej banky, Slovenskej sporiteľne. Ak chce Treichl dosiahnuť vodcovstvo na slovenskom trhu, musí poriadne zaťať. Je presvedčený, že „Slovenská sporiteľňa nám musí patriť“. Šachový ťah, na ktorý sa konkurencia pozerá so zmiešanými pocitmi. „Na to, aby sa mohli na Slovensku využiť skúsenosti z Česka, ležia privatizované subjekty príliš blízko seba,“ pochybuje o správnosti kroku predseda Raiffeisen Zentralbank (RZB), Walter Rothensteiner. Adrian Pilz, analytik firmy Fox-Pitt-Kelton, dopĺňa: „Hovoríme tu o akvizícii, ktorá ďaleko presahuje dimenziu doterajšej činnosti Erste Bank.“ Buď sa Treichlovi podarí naplniť jeho víziu, alebo ho to položí spolu s bankou.
Chudobná nevesta „Otázka je, či si na seba neberie priveľa,“ rovnako pochybuje analytik RZB, Alfred Steininger, „pretože Erste Bank sa to nemusí vyplatiť. Obidve sporiteľne, Česká aj Slovenská, sa musia dôkladne sanovať.“
Každá zo spomínaných bánk – teda na Slovensku aj v Česku – potrebuje nový manažment, vyškolených pracovníkov a rizikový manažment podľa západného štandardu. Okrem kapitálových dotácií v niekoľkomiliardovom objeme si to vyžiada aj nevyhnutné ľudské zdroje. Teda dve veci, ktoré Treichl po privatizácii Českej sporiteľne nemá k dispozícii. Napriek tomu chce spomínaný krok presadiť.
Najneskôr do začiatku januára budúceho roka má byť predaj Slovenskej sporiteľne ukončený, čo je smola pre Treichla, pretože podľa jemu blízkych kruhov dúfal, že privatizácia sa o niečo predĺži. Bola by totiž presne tou oddychovou prestávkou, ktorú by potreboval. Medzinárodný riaditeľ Bank Austria Creditanstalt, Alarich Fenyves hovorí: „Slovenský bankový sektor sa nachádza ešte v horšom stave ako český.“
Nový tím Hoci Treichl – rovnako ako v prípade Českej sporiteľne – dostane zo strany slovenskej vlády prísľub o zlepšení zlého úverového portfólia Slovenskej sporiteľne, problém nevyškoleného personálu, ktorý je zodpovedný za poskytovanie zlých úverov, zostáva. Samotná Erste Bank má chýbajúce kapacity, a práve preto sa jej zamestnanci nemôžu vymeniť z jedného dňa na druhý. Steininger: „Všetky manažmentové kapacity, ktoré sme mali k dispozícii, sú spojené s Českou sporiteľňou.“ „Preto sa namiesto výmien musíme pokúsiť priviesť ľudí na cestu západného štandardu,“ hovorí Otto Ilchmann, vedúci oddelenia Erste Bank pre strednú a východnú Európu.
Ako sa však ukazuje v Česku, nie je to také jednoduché. Predseda predstavenstva Českej sporiteľne, americký bankár Jack Stack, ktorého na túto pozíciu obsadil práve Treichl, už otvorene kritizoval nekompetentnosť svojich spolupracovníkov. Steininger: „Na vyškolenie pracovníkov treba čas. Ten však Treichl nemá.“
Prázdno v pokladni Okrem chýbajúcich ľudských zdrojov má Erste Bank vyčerpané aj tie finančné. „Kapitálové krytie Erste Bank je momentálne veľmi skromné,“ hovorí analytik Pilz. V prípade Českej sporiteľne je ešte stále čo sanovať. Ilchmann: „Práve začíname s upratovaním.“ Pri privatizácii Slovenskej sporiteľne hrozí v už aj tak poloprázdnej pokladni ešte väčšia diera.
Pri financovaní by mohla byť problémom už kúpna cena. Podľa vnútorných zdrojov banky je účtovná hodnota Slovenskej sporiteľne zhruba 5,5 mld. Sk, teda okolo 1,8 mld. šilingov. Za Českú sporiteľňu musel Treichl zaplatiť zhruba 1,5-násobok jej účtovnej ceny. V prípade Slovenskej by to bolo okolo 2,7 mld. šilingov, ktoré by Treichl musel vyložiť na stôl okamžite po prevzatí podielu.
Nevybavené domáce úlohy To však nie je všetko. Odhliadnuc od svojej cisársko-kráľovskej ofenzívy má Treichl aj iné starosti. Šéf Erste Bank má zámer investovať v čo najkratšom čase okolo 400 miliónov šilingov do vybudovania internet-bankingu.
Na Balkáne ho tiež čaká nejaká práca – spolu s Josefom Kasslerom, šéfom štajerskej sporiteľne, uvažuje šéf Erste Bank o aktivitách v Chorvátsku, pokiaľ možno ešte v tomto roku. Tri banky, v ktorých majú Erste a Štajerská spolu 75 percent, sa zlúčia. Cieľ akcie: ďalšia expanzia na chorvátskom bankovom trhu pod novým názvom. Bjelovarska banka, Čakovecka banka a Trgovacka banka so spolu zhruba 30 pobočkami a bilančnou sumou šesť miliárd šilingov, budú od budúceho roka existovať pod názvom Erste&Steiermärkische Bank. „Zahraničné banky majú u domáceho obyvateľstva jednoducho väčšiu dôveru,“ odôvodňuje tento krok Kassler, „a práve to pri našej expanzii na chorvátskom trhu potrebujeme.“
Naskytá sa otázka, prečo chce Treichl uskutočniť svoj ťah na získanie východnej Európy bezpodmienečne sám. Jeho domáci súpútníci považujú riešenie „osamelého bežca“ za priveľmi nebezpečné. RAZ má za sebou skupinu Raiffeisen a rozmýšľa nad strategickým partnerstvom s dvoma európskymi spriatelenými bankami, Rabo a DG Bank.
Bank Austria bude tiež čoskoro na jednej lodi s veľkým partnerom a jej kurz bude namierený na strednú Európu. Horúci favorit: nemecká Hypo-Vereinsbank. Len Treichlovi sa stratégia osamelého bojovníka páči: „Čo chceme, dokážeme najlepšie dosiahnuť sami,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie. Postoj, ktorý ho môže stáť hlavu.
Preložené a spracované podľa rakúskeho mesačníka Trend
