V súčasnosti zvyknú politici ľudí strašiť dôsledkami vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie. Môžu byť rôzne, všetko závisí od toho, ako sa Veľká Británia bude správať k ostatných členským krajinám Európskej únie. O dôsledkoch Brexitu hovoríme s ekonómom z Ekonomického ústavu SAV Viliamom Páleníkom.
RNDr. Viliam Páleník, PhD., h.doc.
Pri hlasovaní o vystúpení Európskej únie je dôležité to, že za bola len tesne nadpolovičná väčšina a navyše s veľkými regionálnymi rozdielmi. Politici vo Veľkej Británii musia brať na zreteľ záujmy oboch skupín voličov. Myslím si a dúfam že Veľká Británia sa stane členom európskeho hospodárskeho priestoru, podobne ako Nórsko, alebo niečoho čomu sa to veľmi podobá. V takej situácii by zostali výhody spoločného ekonomického priestoru, ale Veľká Británia by vystúpila z Európskej únie. Vtedy by vystúpenie Veľkej Británie nemalo dramatický dopad na ekonomiku Európskej únie. Doterajší vývoj ukazuje, že Veľká Británia nevystúpi okamžite a rýchle. Hovorí sa, že keď vystúpi Veľká Británia z Európskej únie, v rámci nej vymizne protiváha Nemecka a Francúzska. Tento priestor by mali obsadiť postkomunistické krajiny. Majú svoje podobné záujmy a silu ako Veľká Británia.
Budú môcť Slováci ďalej pracovať vo Veľkej Británii?
V krajine pracuje z celej Európskej únie asi 2 milióny ľudí. Na druhej strane, britskí občania pracujú v iných krajinách Európskej únie. Tak ako sa bude Veľká Británia správať k zamestnancom z iných krajín, tak by sa EÚ mala správať k britským zamestnancom. Nemôžeme sa pozerať na slovenských zamestnancov vo Veľkej Británii izolovane. Našich zamestnancov nemôžu odtiaľ rýchlo „vyhnať“, lebo to isté môžu očakávať na druhej strane.
Aký priamy či nepriamy vplyv bude mať vystúpenie Veľkej Británie na slovenskú ekonomiku?
Rozlíšiť treba krátkodobý a dlhodobý vplyv. Krátkodobý vplyv už odznel. Bol to pokles cien na burzách. Ceny sa vrátili na predchádzajúcu úroveň. Zdá sa, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie ku koncu roku 2020. To znamená, že strednodobý finančný rámec 2014 – 2020 sa nemusí meniť. Z hľadiska aktuálnych eurofondov to nebude mať na Slovensko žiaden vplyv.
V roku 2020 Slovensko nebude mať štrukturálne fondy v rámci politiky súdržnosti. Čo sa v tejto súvislosti stane s verejnými financiami?
V EÚ nie sú len štrukturálne fondy v rámci politiky súdržnosti. Sú aj iné výdavky Európskej únie, ktoré nie sú závislé od politiky súdržnosti. Vo verejných financiách Európskej únie sú nielen výdavky, ale aj príjmy. Po výstupe Veľkej Británie z Európskej únie sa téma príjmov Európskej únie dostáva výraznejšie na stôl. Bude musieť vzniknúť nový systém. Zmizne aj takzvaný britský rabat. Každá krajina prispieva do rozpočtu Európskej únie úmerne svojej ekonomickej sile. Veľká Británia od svojho vstupu mala na príspevok zľavu (rabat). Následne sa objavili korekcie, alebo ak chceme zľavy, na príspevky iných vyspelých krajín. Momentálne je systém rabatov a korekcií veľmi zložitý. Ďalším problémom je to, že Veľká Británia je čistým platcom do rozpočtu Európskej únie. Platí do neho viac, ako z neho dostáva. Ak by však krajina zostala v európskom hospodárskom priestore, mala by vytvoriť britské fondy, teda niečo podobné ako nórske fondy. Európska politika súdržnosti by mohla počítať s týmito fondmi podobne ako v doterajšom rozpočte. Hoci bude výdavkov pre politiku súdržnosti menej, budú iné výdavky Európskej únie ako napríklad na vedu, výskum, inovácie, ale budú aj rôzne investičné schémy. Výhodou Európskej únie by nemali byť len peniaze, a teda výdavky, ale aj najmä spoločný trh, ktorý by sme mali využívať.
Čo navrhujete vy ako výskumník do rozpočtu Európskej únie?
V rámci pripravovanej reformy vlastných zdrojov EÚ navrhujem zavedenie tzv. karbónového poplatku či dane. Každý výrobok, ktorý by bol predaný na konečnú spotrebu, by bol zaťažený poplatkom úmerným emisiám CO2, ktoré vznikli počas celého procesu jeho výroby, tzv. karbónovou stopou. Kompenzáciou by bolo adekvátne zníženie zdanenia práce. Dosiahlo by sa tým oživenie zamestnanosti a hospodárskeho rastu Európskej úrovne a znížili by sa globálne emisie CO2.
