Najväčšie lži o irackej vojne

Na smutné, druhé výročie hanebného prepadnutia Iraku by mnohí politici najradšej zabudli. O to viac im však treba pripomínať všetky klamstvá a nezmysly, ktorými nás vtedy kŕmili. Možnože sa naše deti budú na nich už iba smiať. Kiežby. Pre nás sú však varovným mementom, že lož je naďalej pracovnou metódou politiky, a úlohou médií je odhaliť ju už v zárodku – kým nenapácha také škody ako na Blízkom Východe. – Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia a predstavuje priame ohrozenie našich občanov a našich priateľov a spojencov. Tým si môžete byť úplne istí. (George W. Bush, 28. 10. 2002) – Irak má možnosť použiť zbrane hromadného ničenia do 45 minút. (Tony Blair, 7. 3. 2003) – Husajn je človek, ktorý nás neznáša práve preto, že máme radi slobodu. Dráždi ho to. Pozrite, oni to neznášajú. To je chlap, ktorý má spojenie s tou pokútnou teroristickou sieťou, s al-Kájdou. (George W. Bush, 31. 10. 2002) – Irak je plný útočných biologických a chemických zbraní a Saddám ich naďalej vyrába. (Tony Blair, 25. 2. 2003) – Všimnite si veľký výfukový kanál. Tadiaľto vychádza plameň z motora. Zariadenie je jednoznačne určené na strely s dlhým doletom schopné preletieť 1 200 kilometrov. (Colin Powell, 5. 2. 2003) – A toto je môj tretí, kľúčový dôkaz. Iračania doposiaľ nikdy neposkytli informácie o žiadnej z biologických zbraní, o ktorých vieme, že ich majú. Toto je dôkaz, nie domnienka. Toto je pravda. Všetko je dôkladne zdokumentované. (Colin Powell, 5. 2. 2003) – Dovoľte mi podeliť sa s vami o tom, čo sme sa dozvedeli od očitých svedkov. Máme k dispozícii informácie z prvej ruky, popisujúce továrne na výrobu biologických zbraní na kolesách a na koľajniciach. (Colin Powell, 5. 2. 2003) – Tu vidíte, ako raketová brigáda rozmiestňuje odpaľovacie zariadenia a bojové hlavice obsahujúce biologické bojové látky mimo Bagdadu. Väčšina odpaľovacích zariadení a hlavíc bola ukrytá v hustom palmovom poraste. Podľa nášho opatrného odhadu má Irak zásobu 100 až 500 ton chemických bojových látok. Toto množstvo stačí na naplnenie 16 000 bojových rakiet. (Colin Powell, 5. 2. 2003) – Saddám Husajn je chlapík, ktorému sa nadovšetko páči cvičiť teroristov, aby mohli zaútočiť na jeho najhoršieho nepriateľa a nezanechali pritom žiadne odtlačky prstov. Taká je povaha toho muža. Vieme, že má spojenie s al-Kájdou, na to zoberte jed. Ten chlapík je hrozbou pre svet. (George W. Bush, 3. 11. 2002) – Áno, neboli nájdené žiadne zbrane hromadného ničenia. Zlé však bolo to, že on mal možnosť ich vyrobiť. A ja som vojnový prezident a myslím na vojnu. (George W. Bush, 9. 2. 2004) Kto si však myslí, že takéto perly ducha dokážu vyprodukovať len americkí a britskí politici, je na veľkom omyle. V tomto sme aj my naozaj svetoví. Nasledujúce výroky zazneli na mimoriadnej schôdzi NR SR 6. februára 2003, ktorá rozhodla o vyslaní našich vojakov do Iraku. Ako vidno, niektorí slovenskí politici by potrebovali doučovanie vo výrokovej logike. – Civilizovaný svet je dnes ohrozený tým, že režim Saddáma Husajna vlastní zbrane hromadného ničenia. Svoju argumentáciu skúsim zhrnúť do jednoduchého sylogizmu. Hlavnou premisou tohto sylogizmu je tvrdenie: Diktátorský režim vlastní zbrane hromadného ničenia. Vedľajšou premisou sylogizmu je tvrdenie: Diktátorský režim v Iraku podporuje teroristické skupiny a spolupracuje s nimi. Záver sylogizmu je: Diktátorský režim v Iraku vážne ohrozuje bezpečnosť civilizovaného sveta. Sylogizmus je pravdivý, ak sú správne obidve jeho premisy a ak záver logicky z týchto dvoch premís vyplýva. Myslím, že v tomto prípade, aj po včerajšom vystúpení ministra zahraničných vecí Spojených štátov Colina Powella, je tento fakt nespochybniteľný. (Daniel Lipšic, podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti) – Vaše rozhodovanie o niekoľko chvíľ bude o potrebe čeliť hrozbe zbraní hromadného ničenia… Bude to rozhodovanie o tom, či sme schopní prispieť k obrane života na našej planéte. (Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR) – Naším spoločným poslaním je dnes odstrániť hrozbu zbraní hromadného ničenia, predstavovanú irackým režimom. (Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR) – Počul som, že sme vojnychtiví. Nie je to pravda. Nechceme konflikt, odmietame utrpenie, nerozdúchavame vojnu, chceme mier a stabilitu. (Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR) – Existujú jasné dôkazy, že Irak ešte stále disponuje aj prostriedkami na ohrozenie bezpečnosti regiónu… Naďalej vyvíja a vyrába zbrane hromadného ničenia bez akejkoľvek kontroly medzinárodného spoločenstva. (Béla Bugár, podpredseda NR SR) – Nehľadáme legalistické výhovorky. Pre väčšiu právnu istotu pri činnosti našej jednotky navrhujeme, aby za výklad toho, či akt Bezpečnostnej rady OSN zakladá mandát pre vojenské akcie, niesla zodpovednosť vláda Slovenskej republiky. (Ivan Šimko, vtedajší minister obrany SR) – Irak je celosvetovou hrozbou. Tu hovoríme o vojne preventívnej, spravodlivej. O tom nikto nepochybuje! (Eduard Kukan, minister zahraničných vecí SR) Žiaľ, neboli to len politici, ktorí lživo presviedčali občanov SR, že Irak stále vlastní zbrane hromadného ničenia a ohrozuje nimi celý svet. Boli to aj viacerí „zahraničnopolitickí experti“, ktorí rozširovali podobné nezmysly. Pre túto dobu a spoločnosť je príznačné, že nikto z uvedených pánov sa za svoje prinajmenšom chybné úvahy neospravedlnil, a napriek tomu ich názory berú médiá naďalej vážne. Jednoducho: ideme ďalej, akoby sa nič nestalo. Ako potom môžeme chcieť morálku od politikov, keď nejestvuje ani v odbornej sfére? Ako čerešničku na torte som na záver pripravil jeden výrok slovenského premiéra adresovaný našim vojakom vyslaným do zahraničnej misie: „Som hrdý na to, že po boku najmocnejšej armády sveta pomáhate vytvárať novú Európu. Oči celej planéty sa upierajú na vás: ste súčasťou širokej medzinárodnej koalície, ktorá bráni hodnoty západnej civilizácie pred východným terorizmom.“ Toľko slovenský premiér a jeho bežný výrok. Problém je len v tom, že ten premiér sa volal Vojtech Tuka a toto vyhlásenie je citované z Gardistu, 6. júla 1941, keď slovenská armáda pochodovala po boku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz. Donald Rumsfeld a Mikuláš Dzurinda by sa (možno) čudovali. Nám ostatným to azda pripomenie, že metódy vojnovej propagandy sú teoreticky rozpracované už dvesto rokov. Autor je vysokoškolský učiteľ