Otázky postavenia žien sa v súčasnosti dostávajú do centra pozornosti nielen vlády a ostatných štátnych orgánov, ale aj médií. Príležitostí na prehodnotenie riešení problémov žien a odstránenia ich diskriminácie vo všetkých oblastiach života spoločnosti je niekoľko. V júni minulého roku bolo 21. Osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN o plnení záverov Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v Káhire (1994) a zhodnotilo implementáciu jej Akčného programu. Kapitola dotýkajúca sa žien bola veľmi široká – od reprodukčného zdravia žien až po dosiahnutie rovnosti a rovnoprávnosti mužov a žien.
Začiatkom júna roku 2000 sa bude v New Yorku konať Osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN pod názvom: „Ženy 2000: Rovnoprávnosť mužov a žien, pokrok a mier v 21. storočí“, na ktorom sa bude hodnotiť implementácia Akčného programu 4. svetovej konferencie o ženách v Pekingu (1995). Od decembra minulého roku sa uskutočnili takéto hodnotenia na subregionálnej konferencii krajín strednej a východnej Európy, ako aj na regionálnej konferencii OSN pre Európu. Rovnakú konferenciu zorganizovala aj Európska únia a mnohé ďalšie medzinárodné organizácie i politické zoskupenia, medzi inými aj Socialistická internacionála. Ukázalo sa, že pre jeho úspešné napĺňanie je nevyhnutné zúžiť priority, lebo príliš široko stanovené úlohy Akčného programu môžu byť bariérou. Tieto priority sa zrejme budú týkať ženy v ekonomike, v politickom živote a v rozhodovacích pozíciách, inštitucionálneho zabezpečenia rovnosti príležitostí a násilia na ženách, zamerané na vojnové a postkonfliktné oblasti.
Koncom júna roku 2000 sa koná Osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v Ženeve, ktoré sa bude venovať hodnoteniu implementácie výsledkov Svetového summitu o sociálnom rozvoji a následných iniciatív z Kodane (1995). Záväzok 3 žiada dosiahnutie plnej zamestnanosti a umožnenie všetkým mužom i ženám bezpečné, udržateľné živobytie prostredníctvom produktívneho zamestnania a práce, ktoré si slobodne vyberú. Naša republika v súčasnosti pripravuje odpočet plnenia záväzkov tohto Akčného programu, rovnako, ako to urobila u oboch predchádzajúcich.
Čo tomu predchádzalo Téma ženy bola vnesená do agendy Organizácie spojených národov v roku 1975, ktorý bol ustanovený za Medzinárodný rok ženy. V Desaťročí žien (1975 – 1995) sa úsilie OSN zameralo na preskúmanie postavenia žien a ich zainteresovanie do rozhodovania na všetkých úrovniach života spoločnosti. V roku 1976 prijalo Valné zhromaždenie OSN Dohovor o eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý začal platiť v roku 1981, čím sa medzinárodne definovala ich rovnoprávnosť. V roku 1985 Svetová konferencia pre kontrolu a hodnotenie výsledkov Desaťročia žien Spojených národov: Rovnosť, rozvoj a mier prijala stratégiu do budúcnosti za účelom dosiahnutia pokroku v postavení žien.
Ako reakcia na 4. Svetovú konferenciu o ženách (Peking 1995) sa u nás v marci 1996 zriadil Koordinačný výbor pre problematiku žien (KVPŽ). Tento poradný, koordinačný a iniciatívny orgán presadzuje záujmy a potreby žien. Jeho členmi sa stali zástupcovia ministerstiev, Národnej rady SR, štátnej správy, výskumných inštitúcií, mimovládnych organizácií žien, odborov, cirkví a odborníkov zaoberajúcich sa problematikou žien a i. Jeden zo záverov 4. Svetovej konferencie o ženách bol záväzok členských štátov OSN, aby vypracovali národné akčné plány o rešpektovaní špecifického postavenia žien a majú určiť krátko i dlhodobé ciele riešenia. V Slovenskej republike bol Národný akčný plán pre ženy schválený uznesením vlády SR č. 650/1997 zo 16.9.1997. Na obdobie 10 rokov sa v ňom určili tieto priority :
-
Realizovať v praxi v právnom systéme zakotvené rovnoprávne postavenie ženy v rodine, v zamestnaní a spoločnosti.
-
Vytvárať priestor pre osobnú voľbu rozvojových životných stratégií žien v rodine, v zamestnaní a v spoločnosti.
-
Vytvárať podmienky pre odstránenie ekonomických znevýhodnení, ktoré môžu viesť k hmotnej núdzi žien.
-
Formovať verejnú mienku k rešpektovaniu rovnoprávnosti žien a mužov.
-
Vytvárať podmienky pre ochranu a posilnenie zdravia žien.
-
Vytvárať podmienky pre elimináciu násilia na ženách.
-
Vytvárať podmienky pre rozvoj osobnosti a pracovné uplatnenie žien s menšími rozvojovými šancami (ako napr. ženy žijúce na vidieku, ženy rómskeho etnika, nezamestnané ženy, ženy nedostatočne pripravené na svoju materskú rolu, ženy so zdravotným postihnutím).
-
Podporovať činnosť organizácií zameraných na podporu a rozvoj žien na národnej i medzinárodnej úrovni.
KVPŽ pripravil tiež Východiskovú správu k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorá bola obhajovaná na pôde OSN a odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien by mali byť zapracované do budúcej hodnotiacej správy za SR. V súčasnosti sa Koordinačný výbor pre problematiku žien novo konštituuje (pod vedením Petra Magvašiho) a zíde sa na svojom rokovaní 17. marca. Národné centrum pre rovnoprávnosť žien a mužov vzniklo v roku 1997 na základe Dohody medzi vládou SR a Rozvojovým programom OSN (UNDP) ako informačné, dokumentačné a koordinačné centrum pre problematiku rovnoprávnosti mužov a žien.
Čo od nás očakáva Európska únia? Európska komisia sa vo svojej Bielej knihe – Hospodársky rast, konkurenčná schopnosť a zamestnanosť zaviazala dbať na to, aby dimenzia rovnosti príležitosti bola zapracovaná prierezovo a stala sa vodiacou líniou aktivít Európskej únie (EU). Hlavnými cieľmi Štvrtého strednodobého akčného programu Spoločenstva o rovnakých príležitostiach pre mužov a ženy (na obdobie od 1.1. 1996 do 31.12. 2000) je:
-
presadzovať integráciu rozmeru rovnakých príležitostí do všetkých aktivít
-
mobilizovať všetkých účastníkov spoločenského života n presadzovať rovnosť príležitostí v oblasti vzdelávania a na trhu práce
-
zlaďovať pracovný a rodinný život mužov a žien
-
presadzovať rovnosť pohlaví v rozhodovaní n vytvoriť podmienky pre lepšie uplatňovanie práv
Zúčastniť sa na uvedenom programe bolo možné len po zaplatení „vstupenky“, teda finančného príspevku. Vláda naň, i napriek jeho niekoľkonásobnému zníženiu, nenašla peniaze, a tak sme na Slovensku prišli o podstatne väčšie „peniaze“, o prístup k zdrojom na jednotlivé programy, do ktorých by sme sa boli mohli zapojiť, podobne ako napr. Česká republika. Od roku 2001 by mal byť vyhlásený V. strednodobý akčný program Spoločenstva. V ňom by mali byť „zastrešené“ politiky Spoločenstva, zamerané hlavne na vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a štrukturálne politiky, smerujúce na garantovanie rovnakých príležitostí. Budú stavané na piatich strategických cieľoch: rovnosť v ekonomickom živote, rovnaká participácie a zastúpenie v rozhodovaní, rovnosť v sociálnom živote, zmena rolí a stereotypov a rovnosť v občianskom živote. Na ich dosiahnutie budú programy využívať legislatívu, vytváranie spoločných sietí (networking), používanie štrukturálnych fondov a kampaní na zvýšenie povedomia a výmenu skúseností medzi členskými krajinami. Verme, že terajšia vláda dokáže nájsť zdroje na vstup do tohto programu, hoci údajne už nebudú poskytované žiadne zľavy asociovaným krajinám. Získať možno rozhodne viac, ako do toho budeme musieť vložiť.
Dôležitými dokumentmi v súvislosti so vstupom SR do európskych štruktúr sú Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis communautaire. Ich prostredníctvom bude princíp rovnosti príležitostí implementovaný do legislatívy a praxe v Slovenskej republike.
Fakty o situácii žien na Slovensku K 31.12. 1998 malo Slovensko 5 393 382 obyvateľov, z toho ženy tvorili 51,4 % a muži 48,6 %. V rámci produktívnej časti populácie sú ženy v menšine (48,1 %), v poproduktívnom (dôchodkovom) je ich väčšina (65,5 %). Tento rozdiel je spôsobený jednak nižším vekom žien, potrebným na odchod do dôchodku, ale tiež samotným biologickým vekom, pretože ženy sa dožívajú vyššieho veku a tak postupne dochádza k feminizácii staroby. Ekonomicky aktívnych je 65,8 % mužov a 48,1 % žien z celkového počtu obyvateľov. Z celkového počtu pracujúcich v hospodárstve tvoria ženy 41,6 %. Ženy sú častejšie zamestnané vo verejnom sektore (54,3 %), ako v súkromnom (34,6 %). Často sú zamestnané v odvetviach ľahkého priemyslu, obchodu, v reštauračných službách, no najmä v školstve, zdravotníctve a v sociálnom zabezpečení, ktoré sa označujú ako feminizované. Nie je tajomstvom, že ide o odvetvia s najnižším platovým ohodnotením. Pohybujú sa na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve, či dokonca pod ňou.
V odmeňovaní mužov a žien pretrváva rozdiel v priemere asi o 22 % v neprospech žien. Tieto disproporcie sú pri porovnávaní miezd mužov a žien v rámci rovnakých vzdelanostných, vekových a ďalších kritérií. Vysvetľuje sa to rozdielnym pracovným zaradením (nižšie zastúpenie žien vo vedúcich funkciách), prácou v nadčasoch, nočných prevádzkach, ale tiež pretrvávajúcimi praktikami – vyšším ohodnocovaním mužov ako živiteľov rodín). Z toho sa potom odvíja aj nižší starobný dôchodok u žien a začína sa aj u nás hovoriť o feminizácii chudoby. V uvedenom nie je uvádzaná tzv. „neplatená práca“, ktorá vytvára nezanedbateľné hodnoty (hrubé odhady hovoria až o 40 %) a ktoré sú vytvárané prevažne ženami (aj popri zamestnaní vykonávajú väčšinu prác v domácnosti). Vzdelanostná úroveň slovenských žien je veľmi dobrá, porovnateľná so vzdelanostnou úrovňou mužov, avšak v poslednom období sa vynárajú obavy z jej možného poklesu, najmä pre čoraz častejšie sa objavujúcu diskrimináciu žien v pracovnom procese v súvislosti s ich materskou funkciou. Podiel žien z celkového počtu nezamestnaných je asi 47 %, pričom takmer 42 % z nich je takých, ktoré sú dlhodobo nezamestnané, teda viac ako rok.
Postavenie žien v spoločnosti V Národnej rade Slovenskej republiky je v súčasnosti 21 poslankýň, teda 14 %, vo vláde sú 2 ministerky (10%). V komunálnych voľbách v roku 1998 bolo zvolených 6 žien (4,4 % zo všetkých primátorov) a 17,5 % zo všetkých starostov tvoria ženy – starostky. Tento nízky podiel žien v politických funkciách je spôsobovaný jednak nízkym zastúpením žien na kandidačných listinách, ale aj ich zaradením na kandidátkach, na tzv. nevoliteľných pozíciách. Slovenská republika je so svojím zastúpením žien v politických funkciách približne v polovici z členských štátov Rady Európy. Krajiny, ktoré majú podstatne lepšie zastúpenie žien v minulosti použili tzv. kvótový systém. U nás je otázka kvót veľmi kontroverznou, avšak skúsenosti týchto štátov, ako aj odporúčania vychádzajúce z orgánov OSN či Rady Európy zavedenie kvót ako dočasného opatrenia na zabezpečenie rovnosti v politickom zastúpení žien jednoznačne odporúčajú.
Inštitúcie pre zabezpečenie rovnosti príležitostí žien a mužov Sekretariát Koordinačného výboru pre problematiku žien je začlenený do sekcie rodinnej politiky v rámci štruktúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Odbor rovnosti príležitostí vznikol 1.2. 1999, patrí do sekcie rodinnej politiky MPSVR. Podieľa sa na implementácii právneho systému EÚ do právneho systému SR, robí analýzu existujúcich medzinárodných dohovorov a dokumentov v oblasti rovnosti príležitostí a navrhuje ich ratifikáciu. Vypracúva Koncepciu rovnosti príležitostí, podieľa sa na návrhoch zákonov v tejto oblasti a v oblastiach s ňou súvisiacich i na eliminácii násilia páchaného na ženách a v rodine. Parlamentná komisia žien Výboru pre ľudské práva a národnosti NR SR vznikla v roku 1999 a prispieva k riešeniu postavenia a problematiky žien, detí, mládeže a rodiny v spoločnosti spolu s legislatívnou úpravou. Stanoviská komisie majú odporúčací charakter pre výbory NR SR v problematike o celkovom zlepšení postavenia žien a ich rovnoprávnych možností.
Výzvy pre budúcnosť Na poli rovnoprávnosti žien a mužov i zabezpečenia rovnosti príležitostí nás čaká nemálo úloh, k napĺňaniu ktorých nás smerujú Medzinárodné záväzky a záujem o vstup do Európskej únie. To najdôležitejšie spočíva v pochopení ich dôležitosti u všetkých občanov – mužov i žien a spoločná snaha napĺňať ich. Pre mňa osobne to znamená pracovať na odstránení akejkoľvek diskriminácie v pracovnom procese, na zvýšení počtu žien v politickom živote i v riadiacich postoch vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Znamená to tiež odhaľovať, pomenovávať a odstraňovať akékoľvek násilie páchané na ženách, v rodine i v spoločnosti, fyzické, psychické či inštitucionálne. Verím, že tieto témy nebudú len „ženskými témami“, ale zoberie si ich za svoje čoraz viac mužov, pretože rodová rovnosť je našou spoločnou úlohou.
Autorka (1958) je pracovníčkou Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR
