(Kvôli lepšiemu vysvetleniu kontextu sú odpovede Mikuláša Dzurindu doplnené autorskými poznámkami.)
Dnes (3. 2. 2012, v čase konania mítingu SDKÚ-DS v Púchove – pozn. red.) ľudia na celom Slovensku opäť protestujú kvôli kauze Gorila. Pre vás a ďalšie osoby, mená ktorých sa objavujú v spise, žiadajú dokonca väzenie za vlastizradu. Kde sa vy osobne vidíte o rok? V base? V politike?
Najpoctivejšia odpoveď bude pravdivá a pravda je to, že neviem. O tom, kde sa budem o rok pohybovať, rozhodnú voliči 10. marca. Najväčší vplyv na moje rozhodnutie bude mať rozhodnutie voličov.
Ako sa im chystáte vysvetliť kauzu Gorila?
Príďte na náš míting – poviem im. Vypočujte si moju najbližšiu tlačovú konferenciu, prehrajte si moju prvú, ktorú som robil ešte 8. januára. Hovorením pravdy, pani. Hovorením pravdy.
Slečna. Čo je pravda, pán Dzurinda?
Že ani ja, ani SDKÚ-DS s tým absolútne nič nemáme. Mám ruky čisté a ani necítim potrebu očistiť svoje meno. Okolnosti ma len tento týždeň prinútili ten dokument zobrať do ruky a… žasnem. Žasnem. Ako niektorí ľudia nechcú veriť pravde a nechcú pravdu vidieť. Chápem, že mojou povinnosťou je týmto ľuďom, ktorí nechcú pravdu vidieť, pomôcť – aby videli a verili. Je úplne jasné, že Ladislav Pittner si robil svoju prácu. Je úplne jasné, že som do tohto údajného šetrenia nielenže nezasahoval, ale ani zasahovať nemohol. Podľa Gorily sa hovorí, že to odpočúvanie bolo povolené súdom až do 18. novembra 2006. Podotýkam, že voľby boli 17. júna a nová vláda z nich vzišla 4. júla 2006. Oznamujem vám, že novým šéfom SIS sa stal pán Magala 27. júla. A upozorňujem vás na ďalší údaj z Gorily – že k vypnutiu odpočúvania malo dôjsť pár dní na to – 4. augusta 2006. Je to ako jedna a jedna. Kto mal voľné ruky a kto voľné ruky nemal, voči komu politická moc zasahovala. Odpočúvanie, ktoré bolo sudcom povolené až do 18. novembra, bolo zrušené 4. augusta. Teda opakujem – nielenže som do vyšetrovania nezasahoval, ale všetky informácie údajnej Gorily hovoria o tom, že štátne inštitúcie v čase, keď som bol predsedom vlády, konali tak, ako konať mali. Povedal som to verejne už veľakrát – o províziách smerom k SDKÚ-DS nemôže byť ani reči. Sú veci, ktoré viem vylúčiť, sú veci, ktoré neviem. To, že strana, ktorej som lídrom, nevzala ani cent, ani halier provízie je vec, ktorú môžem jednoducho vylúčiť. Tretia vec je – choďte na internet a pozrite sa, aké protikorupčné zákony sme prijímali počas obdobia mojich prvých dvoch vlád. Zrušili sme anonymné vklady v bankách, zrušili sme akcie na doručiteľa – Česi ich ešte dodnes majú. Zaviedli sme zákon o slobodnom prístupe k informáciám, umožnili sme, aby zasadania súdnych rád boli verejné, aby rozhodnutia generálneho prokurátora museli byť oznámené verejnosti. Rozhodli sme o tom, že zmluvy so štátom budú účinné až zverejnením na internete. Toto všetko svedčí o tom, že som vždy bojoval proti korupcii, za zvýšenie transparentnosti. Nehovoriac o tom, že výpalníkov-mafiánov sme najviac naháňali v období mojich prvých dvoch vlád. Dnes tie nové politické „celebrity”, ktoré sa vynorili, neurobili ani zlomok z toho, o čom som pred chvíľou hovoril. Pravda je taká, že ja a SDKÚ s tým nemáme nič spoločné a že presný opak je pravdou. Tlčú do mňa, lebo som vždy najviac z činných politikov bojoval proti mafiám, proti výpalníkom, proti korupčníkom, proti organizátorom trestnej činnosti.
Takže vy ste najčistejší…? (úsmev)
To ste povedali vy.
Vyplynulo mi to z toho.
Keď to takto hodnotíte, nebudem namietať.
Jednej z organizátoriek protestov Gorila stihli medzičasom prepichnúť pneumatiky na aute, v noci mávala výhražné telefonáty. Aký z toho máte pocit?
Ja o tom neviem. Vec organizovania tohto podujatia je vecou organizátorov. Žijeme v slobodnom svete, kde má každý právo vyjadriť svoj názor. Nevidím najmenší dôvod, aby som to hlbšie komentoval.
Mnohí vám i Ivanovi Miklošovi predpovedajú osud politických mŕtvol. Cítite sa ako politická mŕtvola?
To, čo ma dnes zaujíma najviac, je to, aby Slovensko prešlo ťažkým obdobím ako krajina, ako súčasť eurozóny, ako súčasť Európskej únie. Všetci moji spolustraníci veľmi dobre vedia, že dlhé roky presadzujem hodnotovú hierarchiu, kde na prvom mieste je štát, Slovensko a dnes aj Európska únia, na druhom mieste je naša strana a až na poslednom mieste som ja sám. Podobnú otázku ste mi už položili – ja som povedal, že sa tým nezaoberám, pretože viem, že o tom, čo bude, rozhodujúcim spôsobom rozhodnú občania Slovenskej republiky v najbližších parlamentných voľbách 10. marca 2012.
V stredu 1. februára, „tesne“ pred začiatkom druhého kola celoslovenských protestov Gorila vláda s výnimkou ministrov strany SaS schválila zmluvu o založení trvalého eurovalu – tú mal riešiť až nový „tím“, ktorý vzíde z marcových volieb. Vy ste však stále súčasťou tej vlády, ktorej bola vyslovená nedôvera, vlády, ktorá podľa SaS na podobný krok nemala mandát a porušila ním Ústavu SR. Spávate dobre?
Už som sa zľakol, že je to váš názor. Pokiaľ to tvrdí SaS, je to v najlepšom poriadku. Lebo SaS tvrdí dokonca aj to, že iní povalili vládu, nie oni. A ak niekto takto deformovane vníma svet, tak potom sa môže dopustiť aj takejto nezmyselnej charakteristiky schvaľovania dôležitého nástroja na ochranu našich úspor. Nezaujíma ma, čo rozpráva Richard Sulík. Som si absolútne istý, že vo vláde aj v Národnej rade sa správame v súlade s ústavou. Tým som si istý.
Nemali mať občania Slovenska právo o trvalom eurovale rozhodnúť sami – v referende? Prečo ste boli proti?
Som si istý a som presvedčený, že takéto témy sú vysoko odborné, ich objektívne posúdenie si žiada nielen politický cit, politickú skúsenosť, ale aj odbornú erudíciu –preto by mali rozhodovať legitímne zvolení zástupcovia ľudí. Euroval chápem ako hradbu proti znivočeniu úspor občanov Slovenskej republiky. Naopak – každý, kto volá po referende, volá po tom, aby sme tento val zničili. Veď predsa každý vie, že u nás môže byť referendum platné iba vtedy, keď príde 50 percent občanov, ktorí majú právo voliť. Toto kvórum je prakticky nedosiahnuteľné. Okrem referenda o vstupe do EÚ, kde horko ťažko prišlo 52 percent občanov a to sme boli zjednotení zľava doprava, ani jedno referendum na Slovensku doposiaľ schválené nebolo.
Toto má byť hlavný argument?
Bol by som zvedavý, ako by ste mi popísali obsah a fungovanie trvalého eurovalu vy. Nechcem sa vás nejako dotknúť, ale bol by som veľmi zvedavý. To by chcelo neskutočnú vysvetľovaciu kampaň, ktorá si od publika vyžaduje aj primeranú vedomosť a vzdelanie. Preto nevidím žiadny problém v tom, aby takéto zásadné vysvetlenia prijímali poslanci.
Hovoríte, že by si to žiadalo masívnu vysvetľovaciu kampaň. Má to zároveň znamenať, že téma eurovalu na Slovensku nebola s ľuďmi dostatočne odkomunikovaná? Je totiž všeobecne známe, že Slováci vďaka „snaživosti” médií naozaj netušia, o čom trvalý euroval je a tému neustále zastiera isté „tajomno“…
Táto téma sa politizuje. Chodievam na gymnáziá, na vysoké školy, na mítingy – pri každej príležitosti to prirovnávam k poistke vlastného bývania, vlastnej chalupy. Nikto z nás neplatí rád poistné. A, samozrejme, nikto si neželá, aby mu tá chalupa zhorela. Ale čo, keď sa to stane? Dnes, keď ľudia chcú len trošku porozumieť tomu, čo sa deje, tak vidia, že problém nemá iba Grécko, ale aj krajiny ako Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Slovinsko a ďalšie. A že to už nie je iba problém Grécka, ale problém spoločenstva, ktoré platí spoločnou menou. Euro je naša mena. Potrebujeme euro ochrániť a zachrániť, aby sme ochránili úspory našich vkladov. A tu sa dá niekde pochopiť, že takéto „poistné“ je nevyhnutné. Euroval, či už predchádzajúci – teda dočasný, alebo trvalý, je svojím spôsobom takouto poistkou, ako som spomínal. Takto to ja vysvetľujem. Myslím si, že takto sa to pochopiť dá.
Prečo sa o trvalom eurovale hovorí ako o dobre premyslenej pyramídovej hre, ako o „nástroji“, ktorý bude peniaze neobmedzene „cucať“ z neustále sa zadlžujúceho Slovenska smerom „hore“? O trvalom eurovale napríklad vieme, že môže byť pákovým efektom neobmedzene navyšovaný, ako aj to, že o jeho navyšovaní bude rozhodovať Rada guvernérov, ktorá už k takémuto kroku nebude potrebovať ani súhlas národných parlamentov. Žeby práve preto tieto „konšpirácie“ o „pyramíde“?
Ja si myslím, že tomu tak nie je. Ja si myslím, že toto hovorí len pán (Richard Sulík – pozn. red.), ktorého ste zmienili vo svojej prvej otázke. Tieto interpretácie považujem za lož, za nepravdu. Ja som vám ponúkol inú metaforu. Metaforu poistného. Ja dôverujem tejto metafore.
Ivan Mikloš sa v roku 2005 zúčastnil zasadnutia „tajnej“ skupiny „top elít“ Bilderberg. Dnes už vieme, že na schôdzkach Bilderbergu, ktoré sa konajú v utajení a mimo záujmu médií, sa rozhoduje o ďalšom vývoji vo svete, dohadujú sa obchody a stratégie na globálnej úrovni, hovorí sa aj o plánovaní vojenských konfliktov. A vieme napríklad aj to, že „duchovným“ otcom Bilderbergu je sám americký bankár David Rockefeller, ktorý sa stretnutia každoročne zúčastňuje (nechýbal ani na minuloročnom, júnovom zasadnutí Bilderbergu v švajčiarskom St. Moritzi – pozn. red). Kto v slovenskej politike – okrem SDKÚ a Ivana Mikloša – má také dobré vzťahy s najstaršími americkými bankárskymi rodmi a svetovými „elitami“? Kto je na tom ešte tak dobre, že sa mu dostalo cti zúčastniť sa na VIP zasadnutiach Bilderbergu?
Nehnevajte sa, ale táto otázka mi pripadá neskutočne smiešne.
Prečo neskutočne smiešne?
Pretože sú otázky z reálneho života a sú otázky, ktoré majú charakter science fiction.
Bilderberg je science fiction?
Ja o tom neviem vôbec nič.
Neviete o tom, že Ivan Mikloš bol v roku 2005 na zasadnutí Bilderbergu v Mníchove? Takou zásadnou informáciou by ste mali disponovať…
……………….(Mikuláš Dzurinda sa dlho smeje). To je moja odpoveď. Že ste ma úprimne rozosmiali. (12. marca 2008 je Ivan Mikloš „online” na spravodajskom serveri www.aktualne.sk. Na čitateľskú otázku „Mohli by ste priblížiť Vaše dojmy z konferencie Bilderberg 2005?“ odpovedá slovami: „Top stretnutie top biznis lídrov Európy a sveta. Veľmi dobrá neformálna diskusia.“ 14. júna 2011 uverejňuje správu o stretnutí skupiny Bilderberg vo Švajčiarsku portál Topky.sk. Spomína aj účasť Ivana Mikloša na jej zasadnutí v roku 2005 a pátra po tom, či sa jej minister financií zúčastní aj v roku 2011. „Pán minister mal plné ruky práce, keďže sme cez víkend organizovali prvý rezortný deň otvorených dverí, na ktorom sme privítali zhruba tisícku občanov,“ reagoval na otázku redakcie Topky.sk jeho hovorca Martin Jaroš. Podľa riaditeľov tlačových odborov sa na rokovaní skupiny Bilderberg v roku 2011 nezúčastnil ani Mikuláš Dzurinda, či Iveta Radičová, uzatvárajú Topky.sk. V anglickej verzii internetovej encyklopédie Wikipedia sa o slovenskom ministrovi financií o.i. píše: „Ivan Mikloš je tiež známy účasťou na výročnom zasadnutí skupiny Bilderberg v roku 2005.“ – pozn. red.)
Čo vám hovorí slovné spojenie Nový svetový poriadok? (NWO – z angl. New World Order, pozn. red.) Hovorieval o ňom napríklad George Bush starší, podľa ktorého je NWO novým, spravodlivejším modelom usporiadania sveta. Iné, alternatívne informácie však hovoria o tom, že NWO je dlhodobo pripravovaným plánom na nastolenie svetovlády pod „taktovkou“ mocných, ktoré prinesie okliešťovanie a neskôr úplnú likvidáciu suverénnych národných štátov a nakoniec aj ľudských práv. Čo je Nový svetový poriadok v interpretácii Mikuláša Dzurindu?
Mikuláš Dzurinda tomuto pojmu nerozumie.
Nerozumie? Nemáte naštudovanú „filozofiu” a napozerané prejavy Georga Busha staršieho? Neviete, čo sa za týmto pojmom ukrýva?
Takto sformulovanej fikcii nerozumiem. Rozumiem, že sa mení svet. Môžeme sa podľa mňa pomerne kvalifikovane rozprávať o tom, čo sa odohráva v severnej Afrike, alebo v arabskom svete. Ak máte záujem, môžeme sa spolu porozprávať o vývoji na Blízkom východe. Ak máte záujem, môžeme sa porozprávať o vzťahu medzi Srbskom a kosovskou Prištinou, do ktorého aktívne vstupujem. Alebo o situácii v Bosne a Hercegovine. Môžeme sa rozprávať o čom chcete. O Iráne, o embargu.
O Novom svetovom poriadku sa rozprávať nemôžeme?
Čo to je za nezmysel?! Čo to je za nezmysel?! Máme OSN – Organizáciu Spojených národov, máme iné organizácie. Sme v NATO, v Európskej únii, v eurozóne. Svet sa mení. Ale čo je Nový spoločenský poriadok…
Nový svetový poriadok. Novus ordo seclorum – keď vám to mám preložiť… Stačilo by si pozorne poprezerať americkú jednodolárovku, určite by ste tam tento nápis objavili…
Navzdory tomuto šarmantnému prekladu tomu nerozumiem.
Veríte v Boha, pán Dzurinda? Čo pre vás Boh a vzťah s ním znamená? Kedy a za čo sa Mikuláš Dzurinda naposledy modlil?
Som praktizujúci veriaci človek, katolík. Viera mi pomáha, vedie ma k pokore. Pokora je dôležitá – aby sme rozumeli ľuďom, aby sme mysleli viac na spoločné dobro a širšie spoločenstvo, ako sami na seba. Je to jeden z kľúčových fundamentov, na ktorých stojí môj život. A to, k čomu som sa modlil, to už je moja výsostne intímna záležitosť.
Nemôžete prezradiť, za čo ste sa modlili? Za svetový mier? Za lásku? Pravdu, spravodlivosť? (úsmev)
Vaši čitatelia nepochybne porozumejú, keď som túto otázku označil ako tému výsostne intímnu. Vaši čitatelia porozumejú.
Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že by sme mali vystúpiť z NATO… NATO podľa kritikov nie je obranným paktom, ale paktom útočným, ktorý mocenské záujmy presadzuje vojenskou silou a má na svedomí ťažké vojnové zločiny. Čo vy NA TO?
Ja medzi takto zmýšľajúcich ľudí nepatrím.
V decembri 2011 ste v Bruseli so svojou americkou rezortnou kolegyňou Hillary Clintonovou podpísali spoločný akčný plán – v ňom sa naše krajiny zaviazali, že budú bojovať proti nelegálnemu nakladaniu s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi, budú spoločne odpovedať na nukleárny terorizmus, monitorovať nelegálne aktivity atď. Slovensko je mimochodom prvou krajinou EÚ a spojencom NATO, ktorá sa k dohode pripojila. Máte nejaké horúce novinky z „kuchyne“? Zaujímal by ma Irán a Sýria – podľa akého scenára sa to udeje tentoraz?
Ako to súvisí s tým, čo ste hovorili predtým?
Odpovedáte protiotázkou?
Áno, odpovedám protiotázkou, lebo…
Čo sa aj v súvislosti s podpisom paktu s Hillary Clintonovou udeje? Ako sa bude vyvíjať situácia v Iráne a v Sýrii podľa vášho názoru? Určite máte čerstvé „zákulisné“ informácie – ako to teda bude?
Nepriamo by sme súvislosti iste mohli nájsť. Prvá dohoda je prosto o tom, že svet prináša nové výzvy. A jednou z takýchto nových výziev je aj šírenie sa nebezpečenstva zneužitia jadrových materiálov na medzinárodný terorizmus, čo je, samozrejme, hrôza. A preto sa prijímajú pakty o tom, ako tomu čeliť v krajinách, kde sa atómové jadro používa na výrobu energie – a ako tomu čeliť tak, aby nemohlo byť ukradnuté a zneužité na výrobu jadrových zbraní. Hľadali by sme veľmi dlhý most, keby sme teraz chceli preskočiť do Iránu, ktorý sa snaží vyrobiť jadrovú zbraň. To už je realita, je to súčasťou tých zmien, ktorými dnes žijeme. Sýria je záležitosťou pohybu ľudí, ktorí chcú viac slobody, ktorí sa chcú viac podieľať na správe vecí verejných. Sýria je podobný príbeh ako arabská jar, kde by sme zrejme ťažko mohli hovoriť o túžbe po demokracii. Ale – myslím si, že môžeme pokojne hovoriť o tom, že na správe verejných vecí sa tam chce podieľať stále viac ľudí. To znamená – mohli by sme hovoriť o participatívnej politike. Toto je príbeh Sýrie. Ľudia už toho diktátu majú dosť. Chcú sa nadýchnuť a aj oni chcú hovoriť do verejných vecí. Irán je predsa len iná záležitosť – je to krajina, ktorá sa pasuje do regionálnej mocnosti, krajina, ktorá chce mať stále širší vplyv a je obrovskou hrozbou pre krajiny Perzského zálivu. Krajina, ktorá sa rozhodla pre zvýšenie tohto svojho vplyvu vyvinúť atómovú zbraň. Je to nedemokratický režim – Ahmadínedžád neraz povedal, že Izrael treba vymazať z mapy sveta! Vzhľadom na to, že je tam veľké množstvo militantných skupín aj politických strán sa domnievam, že svet sa nemôže nečinne prizerať tomuto vývoju až do doby, kedy Irán tú atómovú zbraň naozaj vyrobí.
Ste členom výboru ECFR (European Council on Foreign Relations) – Európskej rady pre zahraničné vzťahy…
ECFR? Bože, čo je to ECFR? To je orgán čoho? Nič mi to nehovorí. Netuším o čom hovoríte… (European Council on Foreign Relations (ECFR) je prvým nezávislým paneurópskym think-tankom, teda „nezávislým vedeckým ústavom“. V prípade think-tankov má ísť o „nezávislé“ inštitúcie, nepodliehajúce vládam, politickým stranám, či finančným skupinám – ich hlavnou úlohou je analýza a výskum politiky a spätné poskytovanie ideových východísk pre politické strany či verejný sektor – jej členovia úzko spolupracujú aj s médiami a poskytujú im „výklad“ dôležitého diania. ECFR nie je viazaná na nijakú z inštitúcií EÚ a okrem Mikuláša Dzurindu sú členmi jej výboru aj minister zahraničných vecí ČR Karel Schwarzenberg, bývalý poľský premiér a bývalý predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, bývalý generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer, či finančník George Soros. O ECFR informuje aj oficiálna stránka ministerstva zahraničných vecí, ktoré riadi Mikuláš Dzurinda – na pôde ECFR v roku 2010 diskutoval napríklad exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý je rovnako jej členom – pozn.red.)
„Matkou“ ECFR – Európskej rady pre zahraničné vzťahy, o ktorej neviete, že ste jej členom, je podľa logiky americká CFR (Council on Foreign Relations) – údajne najvplyvnejší svetový think-thank, špecializujúci sa na americkú zahraničnú politiku a medzinárodné záležitosti – akási „tieňová“ vláda USA. O CFR – Rade pre zahraničné vzťahy sa zároveň vie, že ju v časoch jej vzniku sponzorovali známe bankárske rody Rockefellerovcov a Rotschildovcov (Jej výkonným predsedom sa v roku 1979 stal práve David Rockefeller – pozn. red.)
CFR je jednou z elitných skupín štátnikov, oligarchov, aristokratov a mediálnych magnátov, ktorá podľa „zlých“ hlasov stojí v pozadí celosvetových konfliktov, chystaného globálneho finančného systému a svetovlády a hýbe nitkami celosvetového vývoja pod rúškom filantropickej a „analytickej“ činnosti. Medzi najznámejších členov CFR patrí Bill Gates, Henry Kissinger, Madeleine Albrightová, George Soros, či spomínaný David Rockefeller… Samé známe mená…
Ježišku…vy máte…Smiem sa opýtať, pre koho hovorím? Ako sa volá váš týždenník?
Púchovské noviny (úsmev).
A kto je majiteľom?
To sú tajné záležitosti (úsmev). Takže ako je to s tým elitným klubom CFR, ktorého „európskym“ členom ste aj vy? Neprezradíte nič?
Nič mi to nehovorí.
Zbygniew Brzezinski, poľsko-americký politológ, šedá eminencia americkej zahraničnej politiky na jednom z tradičných stretnutí CFR za „zatvorenými dverami“ varoval pred masívnym politickým prebudením ľudstva, ku ktorému vo svete už dlhšiu dobu dochádza. Vraj to pre elity – teda ľudí na špičke pyramídy, môže znamenať vážny problém. Aký problém mohol mať podľa vás Zbigniew Brzezinski na mysli? Vidíte v globálnom prebúdzaní sa ľudí problém aj vy? Nie je snáď dobré, ak ľudia začínajú otvárať oči a vidieť „za oponu“ diania?
Zbigniew Brzezinski, tak ako aj Madeleine Albright a ďalší ľudia, ktorých ste mi spomínali, sú mi veľmi blízki. Nechcem hovoriť, že sú to moji kamaráti, ale bol som napríklad v dome pána Brzezinského a veľakrát som sa s ním o politike rozprával. Ak je pravdou, ako ste parafrázovali jeho výrok, tak potom to, o čom hovoril, sa deje napríklad v arabskom svete. Veď sa tam pohla obrovská lavína! Je dosť možné, že sa pohla obrovská lavína aj v Rusku.
Pri takomto výklade by sme si ale trochu odporovali – v arabskom svete sa síce západom vítaná lavína „arabskej jari“ pohla, Brzezinski však povedal, že politické prebúdzanie sa ľudí môže znamenať PROBLÉM – a zrejme tým mal na mysli práve politické prebudenie más v USA a v Európe…
Ako viete, čo tým myslel a čo nemyslel?
A vy si myslíte čo?
Máte ešte otázku? Blíži sa šestnásta hodina… (začiatok mítingu SDKÚ – DS, pozn. red.)
Henry Kissinger – podľa všetkého ďalší váš kamarát, na „tajnom“ zasadnutí CFR vyhlásil zaujímavú vec – povedal, že pred mnohými rokmi bolo jednoduchšie ovládať milión ľudí, než ich milión zabiť. Ale že v dnešnej dobe je ľahšie milión ľudí zabiť, než milión ľudí ovládať. Čo za zaujímavé témy sa to na zasadnutiach CFR a najvplyvnejších svetových think-tankov rozoberajú?
Vzhľadom na to, že je 15:58 a že o 16:00 začína stretnutie s občanmi, že sa spolu rozprávame už pol hodiny a že je volebná kampaň pre parlamentné voľby 2012 si myslím, že takéto „vzrušujúce“ intelektuálne debaty by sme si mohli nechať povedzme na pekné letné obdobie. Potom sa k nim môžeme vrátiť. Ale fakt je ten, že dnes sa píše 3. február 2012, fakt je ten, že 10. marca máme predčasné parlamentné voľby a fakt je ten, že som vám veľmi konkrétne odpovedal najmä na tie otázky, ktorými dnes dýcha naša vlasť.
Je v dnešnej dobe podľa vás ťažké ľudí ovládať? Stotožňujete sa s tvrdením svojho kamaráta Henryho Kissingera?
Práve som sa vám chcel poďakovať za to, že ste ma počkali a že ste mi venovali takú významnú časť vášho dnešného dňa…
Takže neodpovieme…?
Odpovieme v lete.
Tak naozaj nič? CFR… Kissinger?
(Mikuláš Dzurinda sa žoviálne smeje a odchádza, napriek požiadavke o neskoršie doplnenie rozhovoru v ňom odmieta pokračovať – pozn. red.) Ďakujem, ďakujem veľmi pekne…
(Rozhovor vyšiel 14.februára v týždenníku Púchovské noviny 6/2012)
Snímky: Predvolebné plagáty SDKÚ-DS. Foto: Emil Polák
