Miera sebavedomia americkej diplomacie

Pri pozorovaní správania sa USA vo svete bije do očí sebaistota jeho najvyššieho predstaviteľa. Pre všetky neduhy má George W. Bush naporúdzi všeliek v podobe šírenia demokracie a slobody. V tom mu usilovne pomáha šéfka jeho diplomacie Condoleezza Riceová. Naposledy v Ázii. Táto odborníčka na medzinárodné vzťahy podnikla minulý mesiac turné po štátoch západnej Európy, aby v ňom svojim skeptickým poslucháčom predstavila avizované nové prúdy v americkej zahraničnej politike. Američania a Európania vyznávajú ako dediči judeokresťanských tradícií a nositelia komplexu západnej kultúry rovnaké alebo podobné hodnoty. To im umožňuje ľahšie si porozumieť, rýchlejšie nachádzať prijateľné riešenia sporov a nedorozumení. Ťažšie to má Bushovo zvestovateľstvo demokracie a slobody v mimoeurópskom zahraničí. Arabský a moslimský svet v ňom vidí do veľkej miery križiacke ťaženie hraničiace s mesianizmom. Aj preto je stovkám miliónov moslimov Bushovo poúčanie o slobode a nabádanie k demokratizačným reformám až nepríjemné. Pôsobí šablónovite, nátlakovo a propagandisticky zjednodušene. Vhodné možno ako nápis na kartónovú škatuľu pre cheeseburger, ale nie na serióznu debatu o orientácii tej-ktorej krajiny. Niet dôvodu neveriť väčšine Američanov, ktorí v najrôznejších funkciách zastupujú Spojené štáty vo svete, že úprimne chcú pomáhať krajinám, do ktorých prichádzajú, najmä ak nie sú krátkodobí finanční a burzoví špekulanti. Existuje nepreberné množstvo zaujímavých stránok života a nových trendov v USA a mnohé z nich sú na celom svete predmetom obdivu a napodobňovania. Nie však všetky ako celok. Amerika predstavovala po dlhé desaťročia v očiach mimoeurópskeho sveta akúsi symbolickú nádhernú blondínku, ktorá nemusela aktívne zvádzať, pretože si bola vedomá svojej atraktívnosti a cítila, ako veľmi po nej túžia. Len čo tá plavovlasá kráska začala svoje vnady a prednosti inzerovať, ba o nich presviedčať, záujem o ňu podstatne klesol. Aj staré klasické pravidlo reklamy hovorilo, že najkvalitnejší tovar netreba inzerovať, pretože sa predáva sám. Toto všetko a všeličo iné si uvedomovala americká šéfdiplomatka dr. Riceová, keď sa vyberala na týždňové turné po šiestich krajinách južnej a východnej Ázie. Rutinný agitačný repertoár o slobode a demokratizačných reformách, s akým vystupovala pred rokovacími partnermi v Európe a na Blízkom Východe, bolo treba pre vzdialené ázijské zeme upraviť. Ale ako, keď sú jedna od druhej také odlišné? India, Pakistan, Afganistan, Japonsko, Južná Kórea a – och božemôj – Čína? A hneď tri potenciálne ohniská jadrových konfliktov: India – Pakistan, Severná Kórea, a Čína –Taiwan – USA! Dr. Riceovej nie je neznáme, ako sa takmer tri miliardy obyvateľov južnej a východnej Ázie dívajú na 21. storočie a USA. V ich ponímaní sú Spojené štáty, ktorým patrilo XX. storočie, na odchode a 21. storočie patrí Ázii. Jedna miliarda Indov a takmer o tretinu ľudnatejšia Čína nemusia napínať svaly ani vystrkovať hrudník. Stačí sledovať ich hospodárske ukazovatele a perspektívy. Superveľmocenské vojenské postavenie USA má len dovtedy platnosť a hodnovernosť, dokým je postavené na dominantnej ekonomickej výkonnosti. Tá americká má podobu absolútnu, relatívnu a psychologickú. Všetky tri slabnú. Dr. Riceová preto mohla najbezstarostnejšie vystupovať z navyknutej mentorskej pozície v rozvrátenom Afganistane. USA, OSN, NATO a EÚ tam vlievajú miliardy dolárov na stabilizáciu pomerov a chcú vidieť výsledky! Pokroky v demokratizácii, úspechy v príprave parlamentných volieb, a nie bombové explózie, ktorými v Kandaháre „poctili“ Riceovej návštevu v Kábule skupiny údajne sa hlásiace k fundamentalistickému hnutiu Taliban predvlani vojensky rozprášenému. A driemajúci výbušný konflikt na indickom subkontinente? India s Pakistanom sa ho pokúšajú riešiť vo vlastnej réžii a vlastnými metódami, v ktorých namiesto pojmov „demokratizačné reformy“ figurujú tradičné hodnoty susedskej spoluzodpovednosti a spoločného mnohotisícročného kultúrneho dedičstva. A nakoniec to najdôležitejšie – Čína siahajúca na Taiwan. Siahať nemusí znamenať siahnuť, a už vôbec nie vojensky. Ak Biely dom znepokojuje, že Peking si uzákonil oprávnenie použiť proti Taiwanu silu, trápi sa zbytočne, ubezpečovali čínski predstavitelia dr. Riceovú. Čas je na strane matky Číny a stratený syn (Taiwan) sa vráti do jej náručia, podotýkajú. USA viaže k obrane ostrovného štátu zmluva, ktorú Washington nemôže bezdôvodne vypovedať. Dr. Riceová preto v Pekingu podčiarkla prioritný záujem o udržanie stability v regióne. Nenechala si však ujsť príležitosť pripomenúť Číne potrebu dodržiavania ľudských a náboženských práv. Poučila ju tiež o medzinárodnej zodpovednosti, ktorú Čína nesie ako hospodársky silnejúca regionálna ázijská veľmoc. Riceová sa v Číne správala suverénne a sebaisto. Zdalo sa, že viac poúčala a menej počúvala. Čínski hostitelia úctivo nabádali ku vzájomnému rešpektovaniu odlišností. Z ich pohľadu to bolo veľkorysé gesto, ktoré by Amerika nemala prehliadať. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

(Celkovo 5 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter