Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund – IMF) vznikol v roku 1944 na konferencii v Bretton Woods. Medzi 44 zakladajúcimi členmi bolo aj vtedajšie Československo, ktoré však v roku 1954 vystúpilo, no v roku 1990 bolo opäť prijaté a po ňom i následnícke štáty – ČR a SR. Medzi deklarované úlohy MMF patrí od jeho vzniku:
-
podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a byť strediskom pre konzultáciu a spoluprácu v medzinárodných menových problémoch,
-
uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu a tým prispievať k vysokej zamestnanosti, k udržaniu vysokého reálneho dôchodku a k rozvoju výrobných síl,
-
podporovať stabilitu mien, udržiavať dohodnuté devízové vzťahy medzi členmi a zabraňovať súťaživému znehodnocovaniu meny,
-
napomáhať pri zriaďovaní mnohostranného systému platieb pre bežné transakcie medzi členmi a pri odstraňovaní devízových obmezení brzdiacich rozvoj medzinárodného obchodu,
-
zaobstarávať členským štátom prostriedky na zlepšenie ich platobnej bilancie (požičiavať im deficitnú menu).
Fond je zložený zo Zboru guvernérov, z Výkonných riaditeľov, vedúceho riaditeľa a zamestnancov. Zbor guvernérov je formálne najvyšším orgánom MMF. Vytyčuje základný smer jeho činnosti, schvaľuje revíziu kvót jednotlivých členov, zmeny parity mien členov a správny rozpočet fondu. Prijíma nových členov a stanovuje podmienky ich prijatia, určuje rozdelenie čistého výnosu. Zbor guvernérov je zložený z guvernérov a ich námestníkov. Každý člen MMF má v Zbore jedného svojho guvernéra a námestníka, obvykle ministra financií alebo prezidenta ústrednej banky. Zbor guvernérov sa schádza na pravidelných ročných zasadaniach. Právoplatné uznesenie vyžaduje účasť väčšiny guvernérov s najmenej dvoma tretinami všetkých oprávnených hlasov. Štruktúra fondu a rozhodovanie jeho hlavných orgánov sa podobá viac vnútroštátnej akciovej spoločnosti než medzinárodnej organizácii. Na rozdiel od medzinárodných organizácií, v ktorých majú štáty bez ohľadu na svoju veľkosť po jednom hlase, členovia MMF majú rôzny počet hlasov podľa výšky finančného podielu. Každý člen má 250 hlasov a k tomu naviac jeden hlas za každých 100 000 dolárov na kvóte.
Za uskutočňovanie operácií zodpovedajú výkonní riaditelia. Členovia MMF s najväčšími kvótami menujú riaditeľov samostatne, ostatní členovia volia svojich zástupcov na dvojročné obdobie, pričom sa združujú obvykle do zemepisných skupín tak, aby zhromaždili potrebný počet hlasov. Výkonní riaditelia úradujúci nepretržite v hlavnej úradovni fondu sa schádzajú obvykle raz mesačne. Na uznesenie schôdze výkonných riaditeľov sa vyžaduje väčšina riaditeľov zastupujúcich najmenej polovicu všetkých oprávnených hlasov. Výkonní riaditelia volia vedúceho riaditeľa, ktorý vedie pod ich dohľadom bežné transakcie. Vedúci riaditeľ je predsedom výkonných riaditeľov, nemá však hlasovacie právo, s výnimkou rozhodovacieho hlasu v prípade rovnosti hlasov medzi výkonnými riaditeľmi. Zúčastňuje sa tiež na schôdzach Zboru guvernérov, avšak bez práva hlasu.
Svetová banka
Na medzinárodnej konferencii v Bretton Woods v júli 1944 vznikla spoločne s Medzinárodným menovým fondom aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (International Bank for Reconstruction and Development – IBRD). V roku 1958 sa začalo uvažovať o zriadení finančnej inštitúcie pridruženej k IBRD, ktorá by poskytovala rozvojovým krajinám investičné pôžičky za výhodnejších podmienok s možnosťou splácať úvery aj v iných valutách než v dolároch, prípadne aj vo vlastnej mene. Dohoda o vzniku Medzinárodnej asociácie pre rozvoj (International Development Association – IDA) vstúpila do platnosti v septembri 1960. Spomínané dve inštitúcie sa súhrnne označujú ako Svetová banka. Svetová banka si vytvorila aj ďalšie špecializované inštitúcie. Zatiaľčo IBRD poskytuje pôžičky stredne bohatým krajinám a IDA poskytuje bezúročné pôžičky najchudobnejším rozvojovým štátom, Medzinárodná finančná korporácia (IFC) poskytuje pôžičky a priamo investuje do súkromného sektoru. Ďalšími súčasťami skupiny Svetovej banky sú Multilaterálna agentúra pre investičné záruky (MIGA), podporujúca zahraničné investície do rozvojových krajín prostredníctvom záruk proti politickým rizikám a Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (ICSID) podporujúce investície tým, že poskytuje nástroje pre urovnanie a arbitráž sporov medzi vládami a zahraničnými investormi.
Zmyslom existencie Svetovej banky (SB) oficiálne je usilovať o zmierňovanie chudoby prostredníctvom podpory dlhodobo udržateľného ekonomického rastu. Vládam členských rozvojových krajín a krajín v ekonomickej transformácii SB poskytuje pôžičky, technickú pomoc a poradenské služby. Banka je medzinárodnou organizáciou, ktorá je vlastnená viac ako 180 členskými štátmi, ktorých podiel zhruba zodpovedá ich ekonomickej sile. Najväčším podielnikom sú Spojené štáty, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko. Najvyšším riadiacim orgánom banky je Rada guvernérov, ktorá sa schádza raz ročne na svojom jesennom výročnom zasadaní. Každá členská krajina je v SB zastúpená svojím vlastným guvernérom, ktorým je väčšinou minister financií. Výkonným orgánom je správna rada, nazývaná Radou výkonných riaditeľov, ktorú predstavujú zástupcovia jednotlivých štátov. Správna rada schvaľuje poskytovanie technickej pomoci, úverov, pôžičiek a záruk, no tiež strategické dokumenty, rozpočet, pravidlá a postupy SB. Členské krajiny sú v správnej rade rozdelené do 24 tzv. konštituencií, ktoré pri hlasovaní vystupujú ako jedna jednotka. V súčasnosti má osem krajín, vrátane piatich najväčších podielnikov banky, svoje vlastné konštituencie. Ostatných 173 členov sa spojilo do zostávajúcich 16 konštituencií. Hlasovacia sila každej konštituencie je odvodená od hlasovacích práv jej členov.
Banka poskytuje pôžičky s nižšími úrokovými mierami, než ponúkajú komerčné banky (stredne bohatým štátom) alebo dokonca bezúročne (najchudobnejším rozvojovým krajinám). Pôžičky majú dlhšiu splatnosť (až 40 rokov) než od komerčnej banky a naviac niekoľkoročný odklad prvej splátky (až 10 rokov). Pôžičky SB pomáhajú krajinám napr. zaistiť dodávky pitnej vody, budovať školy, zvyšovať produktivitu poľnohospodárstva, stavať a udržiavať cesty, železnice a prístavy, rozširovať zdravotnú starostlivosť, riešiť ekologické problémy a pod.
