Nestor manažmentu Peter F. Drucker (narodený v roku 1909) predvídal trendy týkajúce sa vedomostí a vznik tohto typu ekonomiky ešte v päťdesiatych rokoch a prezentoval ich vo svojej knihe Vek diskontinuity. „Základným ekonomickým zdrojom – doslova výrobným prostriedkom – už nebudú prírodné zdroje, ba ani kapitál, ale ani práca v zmysle výroby a prepravy hmotných statkov, ale budú to vedomosti (angl. knowledges).“
Zatiaľ čo tradičná ekonomika je dodnes založená na zdrojoch, ktoré vytvárali bohatstvo v historických etapách, teda na pôde, hmotnom majetku a kapitále, nová ekonomika formujúca sa koncom 20. storočia zakladá svoj rozvoj na informáciách a ľudskom kapitále. Zdrojom bohatstva sa stávajú vedomosti a celá škála ich produktívneho riadenia. Produktivita pôdy, hmotných statkov, ba aj kapitálu prudko zaostáva za produktivitou vedomostí, ktorých nositeľom sú znovuobjavené aktíva – ľudia, ich tvorivosť a motivácia.
Futurológ Alvin Toffler nazval tento proces civilizačným posunom od druhej, industriálnej civilizačnej vlny k tretej, informačnej. Dnes už možno reálne pozorovať, že vďaka rozvoju informačných technológií v globálnom meradle naozaj dochádza k obrovskému nárastu bohatstva firiem, ktoré vyvinuli a dodávajú na trh informačné technológie čoraz novších generácií. Tie svojím softwarovým programovaním a neustále dokonalejšími službami spracovania, prenosu, tvorby, používania a skladovania informácií potvrdili predpovede a priviedli svojich tvorcov i užívateľov k úrovni surovinových, či priemyselných a finančných magnátov 19. a 20. storočia.
Protiklad k industriálnej spoločnosti Napriek tomu však Peter F. Drucker tvrdí, že ekonomika vedomostí sa stále nachádza ešte len vo fáze zrodu. Tak, ako sa museli v 19. storočí splniť vedecké a technické predpoklady na rozvoj priemyselnej ekonomiky v 20. storočí, dnes prebieha proces technologickej a organizačnej prípravy na rozvoj ekonomiky vedomostí. Musíme, samozrejme, pripustiť, že opäť raz technika a technológie predbehli možnosti praxe. Technicky a fyzicky sme už schopní používať ekonomiku vedomostí, ale spoločensky a psychicky ešte chvíľu potrvá, kým sa uplatnia jej ďalšie princípy definované P. Druckerom a plejádou vedcov z oblasti manažmentu. V roku 1993 vydal P. Drucker dielo Postkapitalistická spoločnosť, v ktorom už definuje ekonomiku vedomostí, objasňuje súvislosti medzi vzdelaným ľudským zdrojom, produktivitou, ekonomickým vývojom, spoločenským vývojom a politickým systémom globálnej spoločnosti. Tézy ekonomiky vedomostí potom zdokonaľuje v každom svojom ďalšom diele, takže svojou teóriou Drucker prispel k tomu, že autori manažmentu zdokonaľujú svoje pohľady na manažment vychádzajúc práve z jeho teórie (SLOVO, č. 43 a 44-45/1999, esej využívajúca práve Zborník Nový obraz budúcnosti zozbieraný R. Gibsonom v roku 1997 od 19 významných svetových autorov manažmentu).
V ekonomike vedomostí sa najdôležitejšou stáva produktivita kvalifikovanej práce pracovníka – odborníka, ktorý je vybavený vedomosťami a vie ich tvorivo využívať. Dnes sa odborník pracujúci s vedomosťami obklopuje technológiou, čo je protiklad k industriálnej spoločnosti, keď boli stroje obklopované pracovníkmi. V tomto procese hrá dominantnú úlohu vzdelávanie v zmysle neustáleho učenia sa novým skutočnostiam, teda ide o celoživotné vzdelávanie a každá organizácia tu preberá úlohu učiacej sa organizácie (definovali ju Peter Senge a Christopher Mabey).
Človek ako účtovnícke aktívum Manažéri sú čím ďalej, tým viac zodpovední za svoje ľudské zdroje a za uplatnenie ich vedomostí. Podľa P. Druckera „vzniknú kvalifikovaní odborníci (tzv. knowledge managers), ktorí dokážu rozmiestňovať poznatky a vedomosti v organizácii tak, aby boli maximálne produktívne využité“. Výkonnosť, produktivita a ziskovosť organizácie budú závisieť od „dobre zladeného orchestra so sólistami“, ktorí budú (podľa nestora marketingu Philipa Kotlera) na úplne konkurenčnom trhu podávať maximálne a ojedinelé výkony.
Väčšina pracovníkov však asi nedosiahne virtuozitu kvalifikovaných špecialistov a tí budú pracovať podľa aplikácií a udržiavať výkonnosť v procese produkcie. Tieto obslužné profesie (Drucker ich nazval „service workers“) budú musieť mať motiváciu a byť dobre vedené ako tím, v ktorom má každý svoju úlohu, šancu a nájde svoje uspokojenie. Takto sa vedomosti stávajú jedinečným zdrojom rastu, pretože okrem iného sa reprodukujú bez vyčerpania zásob a ich hlavným hmotným základom je živý človek a jeho motivácia. Ak človek odovzdá svoje vedomosti jednému, alebo aj stovke ľudí odrazu, nevyčerpá si ich tak, že by ich už viac nemohol použiť pre seba. Naopak, komunikáciou s ďalšími ľuďmi, získaním ich názorov a poznatkov, sa sám obohatí a ich poznatky môže použiť pre vlastnú potrebu. To je napokon základný princíp andragogiky, vzdelávania dospelých. Motiváciou k práci, produktivite a tvorivosti sa teda viac ako peniaze budú stávať potreby, ktoré už v pyramíde potrieb definoval Maslow, resp. existujú definované v Alderferových a Herzbergových analýzach. A tento celý komplex vplyvov pravdepodobne spustí revolúciu v ekonomike, kde financie pravdepodobne nezostanú tou dominantnou výmennou hodnotou medzi ľuďmi. Účtovníctvo bude zrejme musieť akceptovať tieto dnes nezúčtovateľné aktíva (vedomosti, ľudí ako investície, motivačné potreby) a ľudia budú v účtovných knihách vedení ako investičná položka.
Dôraz na kvalifikované a motivované ľudské zdroje Riadenie vedomostí, teda knowledge management, sa dnes „zhmotňuje“ ako technologický informačný proces a je len prirodzené, že mu dominujú firmy z oblasti informačných technológií. Skôr či neskôr narazí technologický proces na hranice svojich možností – na jeho oživenie a naplnenie bude potrebné vychovať kvalifikovaný a motivovaný ľudský zdroj a vzdelávanie, podobne ako predtým ťažba surovín, obrábanie pôdy či kapitálové obchodovanie nadobudne charakter dominantnej ziskotvornej činnosti v organizáciách. V celosvetovom meradle práve prebieha proces prechodu od fixne definovanej firmy k učiacej sa organizácii, kde najvýznamnejšou technológiou bude technológia získania a používania vedomostí.
Knowledge management ako proces riadenia výkonnosti vedomosťami je „technologickou skratkou“ k ekonomike vedomostí aj pre tie organizácie, ktoré zaostali v technologickom prezbrojení v informačných technológiách – a preto je výzvou pre Slovensko.
Autor (1955) je publicista a ekonóm, autor vzdelávacieho programu Knowledge management in Slovakia
