Malý Slavín 2019

Pred pár dňami ste si našli na tejto stránke pozvánku na 27. ročník Pochodu na Malý Slavín v lese nad Račou k pomníku dvoch červenoarmejcov (Ivana Gorjonova a Nikolaja Finuškina) padlých pri oslobodzovaní Bratislavy roku 1945, ktorý sa konal v sobotu 25. mája 2019. Dvadsaťsedem ročníkov predstavuje už úctyhodnú tradíciu. Úcty zasluhujú aj organizátori: Klub Nového slova, Oblastný výbor SZPB Bratislava, Klub bratislavských antifašistov pri strane Smer-SD, Inštitút ASA (analýzy, stratégie, alternatívy) a Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku. A naposledy, ale v prvom rade poďakovanie patrí všetkým účastníkom spomienky, ktorí merali cestu či už vlastnými nohami alebo využili iný spôsob prepravy. Niektorých z účastníkov kvári už nielen zdravie, ale aj počet prežitých rokov.

Foto: Jozef Schwarz

Antifašizmus patrí medzi nosné piliere existencie dnešnej Slovenskej republiky. Nasvedčuje tomu jeden z piatich štátnych sviatkov: 29. august 1944 – výročie Slovenského národného povstania. Vtedy sa slovenský národ (so zbraňou v ruke) jednoznačne rozhodol postaviť svoju budúcnosť na demokratických, antifašistických tradíciách. Všetky štátne sviatky sú dni pracovného pokoja. Slovenská republika uzákonila aj ďalších 10 dní pracovného pokoja. Osem z nich sú náboženské (ako Vianoce, Veľká noc a pod.) a dva svetské. Sviatok práce – 1. máj a 8. máj (1945) – Deň víťazstva nad fašizmom. Neviem, prečo aj tieto dva dni nie sú štátnymi sviatkami, ale klasicky povedané, na Slovensku je to tak. Deň víťazstva nad fašizmom je predmetom oficiálnych pripomienok na najvyšších úrovniach. Bohužiaľ v ostatných rokoch sa niektorí vrcholoví činitelia a poniektorí „tvorcovia“ verejnej mienky snažia znehodnotiť až zneuctiť zásadný a výrazný podiel osloboditeľských vojsk, najmä Červenej armády. Rusofóbia dokorenená antikomunizmom dochádza k „odborným“ záverom, že nás oslobodili Ukrajinci (veď naším územím postupovali na západ až tri ukrajinské fronty!), alebo, že to nebolo oslobodenie ale nová okupácia. Potom podobne vyznejú aj oficiálne oslavy. Nepripomíname oslobodenie, ale ukončenie vojny, neskláňame sa pred hrdinami, ktorí položili život aj za našu slobodu, ale pred obeťami vojny. Všetci tak nerozmýšľajú! Aj preto sa schádzame pri pomníčku dvoch červenoarmejcov v malokarpatských lesoch. Chceme tak vyjadriť, že nám nie je ľahostajný ani jeden z tých, čo padli pri oslobodzovaní našej vlasti. Neformálne chceme vyjadriť nielen nesúhlas s prepisovaním našich dejín, ale aj aktívny odpor proti všetkým tým, ktorí aj dnes bez bázne a hany a bez úcty k miliónom mŕtvych v druhej svetovej vojne, niekedy nenápadne, niekedy okato, oživujú myšlienky a politiku ideológie nacizmu a fašizmu. Politiku nenávisti človeka voči človeku.

Foto: Jozef Schwarz

Tieto motívy viedli aj k tohtoročnému pochodu k pomníku červenoarmejcov na Malom Slavíne a pietnej spomienke v podobe položenia kvetov. Po odznení ruskej hymny a hymny SR predseda Klubu Nového slova Jozef Lysý požiadal o príhovory. Milan Ftáčnik (foto 1) vo vystúpení jasne pomenoval všetko to, čo nás priviedlo na tieto miesta a prečo nemôžeme ani po uplynutí trištvrte storočia od vojny zostať ľahostajní k tomu, čo sa deje dnes. Ľudsky a úprimne sa prihovoril veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Leonidovič Fedotov (2). Zaujal ma tiež príhovor veľvyslanca Bieloruskej republiky Igora Alexandroviča Leščeňu (3). Martin Krno v dvojjedinej role (SZPB, KNS) pripomenul vývoj „akcie Malý Slavín“ a jej súvislosti (4). Dôležité je pripomenúť, že kvety okrem ruského a bieloruského veľvyslanca položil aj chargé d’affaires veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike pán WANG Ji – vyslov Wang Ťi – (5). A došli aj zástupcovia bratislavskej Kancelárie veľvyslanectva Kazachstanu (6). Po skončení pietnej spomienky stretnutie na Malom Slavíne pokračovalo avizovaným posedením pri vatre a občerstvením.

Foto: Artur Bekmatov

Tento rok v auguste uplynie trištvrte storočia od Slovenského národného povstania a o rok v máji si také isté jubileum pripomenieme odo dňa víťazstva nad fašizmom. To by mala byť výzva pre každého z nás premietnuť do každodenného života slávu Slavínov. Presvedčivá oslava ľudskosti a jej trvalá prítomnosť v živote spoločnosti a nielen tej slovenskej azda zaručí, že v budúcnosti nebudú vznikať akékoľvek nové Slavíny len preto, že sa nevieme poučiť z antifašistických tradícií.

1. Foto: Jozef Schwarz