„Jednoznačne zastávam názor, že scientiometrické a bibliometrické požiadavky, resp. kritériá, tak ako sú nastavené (pre pedagogické, humanitárne a spoločenské a behaviorálne vedy), nie sú a nemôžu byť prínosom pre vedu, jej rozvoj, pre rozvoj samotných škôl a aj pedagógov. Nehovoriac o tom, že niektoré výstupy môžu byť posudzované značne subjektívne, napr. kritérium – učebnica a jej zásadný význam. Kto vlastne a podľa čoho bude posudzovať onen „zásadný význam“?!“
Erich Petlák: Kvalitatívne, nielen kvantitatívne prístupy. Vybrané myšlienky o vysokej škole alebo zamyslenie nad vybranými oblasťami
„Je teda najvyšší čas, aby sme vo verejnej debate znova rehabilitovali sociálnu spravodlivosť ako veľkú, možno zásadnú tému, ktorej vyriešenie predurčí úspešnosť našej spoločnosti. Spoločnosť, ktorá je založená len na formálne deklarovanej politickej slobode, slobode podnikania či slobode prejavu, avšak bez elementárnej sociálnej spravodlivosti, nemôže byť dlhodobo úspešná.“
Roman Michelko: Étos novembra alebo Sloboda kontra spravodlivosť?
„Treba spomenúť, že z mimoparlamentných strán sa dostala na popredné miesto Slovenská národná strana. V komunálnych voľbách má 841 vlastných poslancov, 279 koaličných, 41 vlastných starostov a 110 koaličných, čím predbehla politické strany Most-Híd, SDKÚ-DS, SAS, NOVA i Sieť.“
Ľudovít Števko: Hry na nezávislosť
„Sociálno-ekonomická situácia Ukrajiny sa zhoršuje, prehlbuje sa kríza a hrozí bankrot štátu. Vízie o rýchlej európskej či atlantickej integrácii sa rozplynuli. Bola síce schválená dohoda o asociácii k EÚ, ale čo to znamená, možno ilustrovať na príklade Turecka, s ktorým ju uzavreli ešte v roku 1964 Európske spoločenstvá. Prijatie Turecka do EÚ však nie je v dohľadne a čoraz viac sa objavujú názory, že k nemu asi vôbec nedôjde.“
František Škvrnda: Globálne súvislosti občianskej vojny na Ukrajine
„So zmyslom a tónom jedinečného diela Timravy nezhoduje sa napríklad hlučná súlož Sama a Júlie na ženskom záchode, záľaha vulgarizmov toho najhrubšieho zrna, facky, kopance, vyzliekanie do trenírok, pády na šmykľavej podlahe, prekračovanie opitého muža, zakrvavený parket na bále a ešte všeličo iné. Tvorcov možno poteší bujarý, takrečeno až vďačný a obdivný smiech v hľadisku. … Ale pochybujem, že poteší aj diváka, ktorý Timravu a jej dielo aspoň sčasti pozná.“
Milan Polák: Voľne, až priveľmi voľne na motívy Timravy
„Naša literatúra si musela na prvého skutočného detektíva ešte niekoľko desaťročí počkať. Presne do roku 1925, keď v trnavskom vydavateľstve Gustáva Adolfa Beža vyšli dve ani nie päťdesiatstranové tenučké brožúrky. … V oboch vystupuje ako neúnavný bojovník proti zločinu sympatický detektív Ivan Hron. Muž štíhlej postavy, racionálny, pohotový, a keď ho zvesť o zločine zastihne v akejkoľvek chvíli, bez otáľania sa vyberie riešiť prípad a hľadať páchateľa.“
Ivan Szabó: Náš prvý literárny detektív. Slovenský spisovateľ, vydavateľ, kníhtlačiar, politik Gustáv Bežo
„Predovšetkým musíme brať do úvahy skutočnosť, že lexikálny subsystém súčasnej slovenčiny je naďalej vystavený tlaku už nielen češtiny, ale aj, ba najmä – po prevrate – „imperiálnej“ angličtiny (pričom slovenčina nie je zďaleka jediným jazykom vystaveným tomuto permanentnému a stupňujúcemu sa tlaku)…“
Ján Kerďo: Jazyková ne/kultúra v súčasnej slovenčine
(Literárny týždenník 41 – 42/2014 – OBSAH)
