Kultúra non grata

Televízne obrazovky, rovnako české ako slovenské, ktoré od nich preberali materiál o CzechTec, podali o tejto „hudobnej párty bez sponzorov a vstupeniek“ falošný obraz. V podstate ním prispeli k trvalému pestovaniu mýtu, že opakujúca sa akcia, ktorej anonymný usporiadateľ zvoláva účastníkov na poslednú chvíľu internetom, je zábava slobodných mladých ľudí, kam si prídu tínedžeri raz ročne vyhodiť z kopýtka, realizovať sa pri elektronickej hudbe s psychedelickými efektmi. A keby nebolo brutálneho zásahu štátnej moci, vyzbrojenej ťažkou technikou proti bezbrannému davu, o pár prebdených dní a nocí by sa mladí pobrali v pokoji domov. Televízie, dokonca aj verejnoprávne, majú zjavne dôvod k takejto interpretácii, pretože zábavky ako CzekTec a SlovTec zapadajú do ich súčasnej koncepcie zábavnej a oddychovej „kultúry voľného času“ vrátane všetkých lukratívnych šou, ktorá zaplavuje obrazovky nič neznamenajúcim prázdnom. Dotyčné párty sem logicky zapadajú. V súvislosti s neprimerane tvrdým zásahom českej polície a následným spolitizovaním príbehu pri Mlýnci na Tachovsku sa však mlčalo o podstatnom: Tento príbeh, pri ktorom sa porušuje zákon o ochrane prírody, lesný zákon, a zatiaľ zákonom nepostihnuteľné šírenie akustického smogu, ktorý zamoruje okolité sídla a porušuje tak ľudské práva ich obyvateľov, sa opakovane odohráva v Česku s evidentnou snahou preniesť ho na Slovensko. Anonymní usporiadatelia sa snažia rozšíriť svoj vplyv najmä na bývalé socialistické krajiny, ktorých zákonodarstvo nestíha ísť s dobou. Už v našich končinách si plánovali cestu do Bulharska. Návštevníci z Francúzska sem chodia radi, lebo u nich doma možno podľa zákona zhabať usporiadateľom priveľmi hlučnú aparatúru. Mládež z Veľkej Británie to sem ťahá, pretože na ostrovoch platí od roku 2004 zákon, umožňujúci rozohnať technopárty už v zárodku. Navyše si mnohí účastníci už overili, že naši občania nie sú dosť razantní, aby si dokázali ubrániť svoje práva. Vedia, že u nás si môžno uplatňovať svojské poňatie slobody, aj keď tým porušujú ľudské práva iných. No sloboda rozdrobená na omrvinky, je nesloboda. Po technopárty zostanú hory odpadkov a sklených črepov, ktoré prežijú agresívnych rozbíjačov fliaš (pivová fľaša sa nerozbije pádom do trávy) ako dokument pre budúcich archeológov. Vraj to zaorú. Iba mi vŕta v hlave, či skutočne ide o „kultúru“ bez sponzorov a zadarmo. Lebo aj keby tu nikdy nikoho nepristihli pri trestnom čine predávania „dávok“, na vypestovanie závislosti na drogu celkom postačí len taká malá vzájomná priateľská výpomoc počas jednej párty.