Mal som možnosť dlhé desaťročia sledovať dianie v Spojených štátoch nielen ako novinár, ale počas tri a pol ročného pobytu priamo v krajine aj to, ako svoju vrchnosť vnímajú bežní Američania. Postrehol som určitú hrdosť nad tým, že politici dokážu zachovávať politickú kultúru a tradície. Počas predvolebnej kampane viedli síce politici medzi sebou neľútostný názorový boj, ale akonáhle bolo po voľbách, porazený zagratuloval víťazovi. Ak mali protichodné názory, poškriepili sa, ale zároveň sa navzájom akceptovali.
Ilustračné foto: Wikimedia.org
Vyzerá to tak, že táto tradícia osvedčená od vzniku USA už neplatí. Istotne si spomínate, že po prezidentských voľbách v roku 2016 pokračoval politický boj naďalej, boli snahy spochybniť výsledky volieb a prezident nedostal tradičných sto dní „hájenia“ na rozbeh svojho úradu. Aj samotný Donald Trump vniesol do politiky čudné prvky nezodpovedajúce starým pravidlám a zásadám. Biely dom viedol ako nejakú stavebnú firmu, rozpory riešil tak, ako keď kedysi moderoval jednu televíznu šou: Máš padáka. A to, čo sa udialo počas tohtoročného tradičného prejavu pred obomi komorami Kongresu USA, naznačuje, že si musíme zvykať na nové tradície. Niektoré z nich sa už udomácnili aj v našom parlamente. Americký kongres má u nás priaznivo nakloneného Matoviča. Takáto politika vyzerá ako atmosféra v niekdajšom staničnom bufete štvrtej cenovej skupiny.
Uvediem zopár príkladov. Predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová nepoužila počas prezidentovho privítania zaužívanú zdvorilostnú formulku „je pre mňa nesmiernou cťou privítať…“ Prezident pokračoval v podobnom duchu a odmietol stisnúť ruku, ktorú mu Pelosiová podávala. A v takomto tóne sa niesol aj prejav. Prítomní republikáni si zrejme pomýlili sledovanie prezidentovho posolstva o stave Únie s predvolebným mítingom. Už po Trumpovom príchode začali skandovať „Ďalšie štyri roky!“ Pri každej príležitosti prerušovali jeho prejav búrlivým potleskom. Niektorí demokratickí zákonodarcovia dali najavo svoj nesúhlas tým, že odišli, mnoho sa dalo odčítať z tváre Nancy Pelosiovej sediacej za prezidentom, preto kamera zaznamenala všetky jej úškrny a nesúhlasné krútenie hlavou. Povedali viac ako dlhé komentáre.
Aj samotný prejav prezidenta naznačoval, že USA sa ocitli vo volebnom roku. Nebolo to triezve hodnotenie stavu krajiny, ale až prehnané velikášstvo a používanie neuveriteľne silných slov. Stačí uviesť samotný začiatok: „Dnes večer stojím pred vami, aby som sa podelil o neuveriteľné výsledky. Zamestnanosť je na vzostupe. Príjmy prudko rastú. Chudoba klesá a kriminalita tiež. Dôvera stúpa. A naša krajina prosperuje a je opäť vysoko rešpektovaná. Nepriatelia Ameriky sú na úteku. Americké bohatstvo je na vzostupe. A americká budúcnosť jasne žiari. Roky hospodárskeho úpadku, sú preč. Som vzrušený, že vám dnes môžem oznámiť, že naša ekonomika je tá najlepšia, aká kedy bola… Pre všetky tieto dôvody hovorím ľuďom našej veľkej krajiny a členom Kongresu nasledovné: naša Únia je silnejšia, ako kedykoľvek predtým.“ Nečudujem sa, že toto Trump vyslovil, ale skôr tomu, že mnoho Američanov mu aj verí.
V ďalšej časti prejavu sľúbil, že to bude americká zástava, ktorá ako prvá zaveje na Marse a že do desiatich rokov vláda zlikviduje AIDS. (Zapamätajte si ten dátum.) Chválil sa „dlhým, vysokým a pevným plotom“, ktorý vyrastá na hranici s Mexikom ako hrádza pred prílivom imigrantov a mal by vraj byť dokončený začiatkom budúceho roka. Hovoril takto iba pár dní po tom, čo sa časť toho „pevného“ plota zrútila iba pod náporom vetra. Navyše, ešte stále stojí len jeho časť a podľa expertov sa jeho výstavba poriadne predĺži a predraží.
Hovorí sa, že samochvála smrdí, ale tá Trumpova zapáchala ako povestný americký skunk. Denník The Washington Post narátal 31 chybných údajov, ktoré uviedol prezident vo svojom 71-minútovom posolstve. Napokon, netreba ani mnoho hlbokých analýz, ani byť expertom, aby bolo jasné, že Trump uteká od reality. Nielenže si prisvojil víťazstvo nad tzv. Islamským štátom v Sýrii a Iraku, ale dokonca tvrdil, že ISIS bol už na 100 percent zničený. Hrdil sa tým, že USA sú v Afganistane blízko dohody s Talibanom, čo povedie ku skončeniu tejto 18 rokov trvajúcej vojny a k odchodu amerických vojakov. Zabudol ale dodať, že potom sa situácia v krajine ocitne vlastne iba tam, kde bola pred americkou intervenciou, a teda celé toto dlhé a nákladné úsilie, za ktoré doplatili svojím životom státisíce, nezmenilo nič. Realista by skôr konštatoval, že ak sa Taliban navráti v Afganistane k moci, tak by sa to malo posudzovať ako totálna americká porážka.
Prezident využil posolstvo aj na politické školenie a zaútočil na potenciálneho súpera z radov Demokratickej strany USA. Vyhlásil, že nikdy nedovolí, aby socializmus zničil americkú zdravotnú starostlivosť. Myslel tým senátora Bernieho Sandersa, ktorý mal ešte v tom čase šancu zvíťaziť v práve prebiehajúcich primárkach v štáte Iowa a je v časti verejnosti vnímaný ako predstaviteľ „radikálnej ľavice“.
To, aké pomery vládnu v Kongrese, naznačuje správanie samotnej Nancy Pelosiovej. Po skončení prezidentovho vystúpenia demonštratívne roztrhala kópiu jeho prejavu. Ani Matovič by to nedokázal tak dobre. Neskôr poznamenala, že urobila to najslušnejšie, čo mohla urobiť. Zrejme má pravdu, napätie a nedostatok kultúry sa ešte dá vystupňovať. Situácia ešte nie je taká zlá, ako povedzme v ukrajinskom parlamente, kde sa poslanci aj bijú.
Prezident prehovoril v čase, keď čelil odvolávaniu v Kongrese. To tiež možno považovať za predvolebné špecifikum USA. Už od začiatku tohto procesu bolo jasné, že impeachment neprejde, Trump ostane tam, kde je, ale prečo mu neskomplikovať život v predvolebnom období? Demokrati sa v tomto podobajú na nášho Matoviča, ktorý s notorickou pravidelnosťou predkladá do NR SR návrhy na odvolávanie ministrov. Vie, že neuspeje, ale zato bude často v médiách. A voliči mu na to naletia.
Spojené štáty sa nemajú čím pýšiť. Túžba po moci je taká silná, že znepriatelené tábory sú ochotné použiť akékoľvek nástroje na oslabenie nepriateľa. A to je predvolebná kampaň ešte len na začiatku.
