Komplikovanosť a finančná náročnosť zabezpečenia vlastného bývania patrí u nás k najvážnejším sociálnym a ekonomickým problémom. Slovensko má v porovnaní s krajinami západnej, ale aj strednej Európy najmenší počet bytov.
Závažnejším problémom však je, že za posledných päť rokov sa prakticky úplne zastavila pre väčšinu obyvateľstva finančne únosná výstavba nájomných bytov, ako aj výstavba bytov do osobného vlastníctva. Vplyvom liberalizácie a deregulácie sa ceny bytov vyšplhali do výšok okolo 1,4 mil. Sk, čo je vzhľadom na súčasný systém získania cudzích zdrojov cena absolútne neprijateľná nielen pre mladé začínajúce rodiny, ale aj pre priemerné rodiny s mesačným príjmom 16 až 20 tisíc korún.
Súčasný stav je neprijateľný Kritika bytovej politiky predchádzajúcej vlády (1994-98) patrila k najsilnejším argumentom vtedajšej opozície. O to smutnejšie je fiasko bytovej politiky súčasnej vlády a absolútne ignorovanie predvolebných sľubov o zabezpečení bývania pre mladé rodiny. Súčasný vládny program podľa predvolebných sľubov obsahuje záväzok ročne postaviť 14 tisíc bytov. Záväzok sa nielenže neplní, ale podstatnú časť bytov si občania zabezpečujú na vlastné náklady. Podľa názoru SMER-u je kritickou chybou zníženie štátneho príspevku na stavebné sporenie. Tvrdenie vlády, že ako náhradné riešenie má občan využiť hypotekárne úvery, nemôže obstáť. Hypotekárny úver si u nás môže dovoliť len ekonomicky silná osoba, schopná splácať mesačne 7 až 15 tisíc korún podľa výšky úveru a dĺžky splácania, čo znamená, že v súčasných podmienkach nemôžu byť jediným zdrojom financovania zabezpečenia bývania.
Vízia SMER-u Bytovú výstavbu považuje SMER za jeden z najvýznamnejších rozvojových programov. Stavebná činnosť má výrazný rastový vplyv na celú ekonomiku. Bytová výstavba je zároveň garanciou sociálnej stability a motivačným prostriedkom pre mladú generáciu spájať svoju budúcnosť so Slovenskom, pretože vláda svojím postojom k bytovej výstavbe výrazne prispieva k odchodu veľkého množstva mladých vzdelaných ľudí do zahraničia.
Za podporu rozvojového programu bývania rozhodne nepovažujeme výstavbu bytov výlučne zo súkromných prostriedkov stavebníka. V našich podmienkach štát jednoducho musí prevziať časť zodpovednosti za dôstojné bývanie občana a k riešeniu tejto problematiky musí pristupovať aktívnejšie. Pod angažovaním sa štátu v bytovej výstavbe si predstavujeme na jednej strane zabezpečovanie primeraného fondu nájomných bytov a na strane druhej vytváranie prijateľných podmienok pre tých, ktorí sa rozhodli svoju bytovú otázku riešiť výstavbou alebo kúpou bytu (samoinvestori do svojho bývania potrebujú prijateľné úrokové sadzby pri hypotekárnych úveroch dosiahnuté štátnou bonifikáciou, zachovanie príspevku zo Štátneho fondu rozvoja bývania, rozvoj stavebného sporenia).
V neposlednom rade bude SMER podporovať čo najskoršie vytvorenie registra bytov. Sledujeme tým zavedenie poriadku do neprehľadných vlastníckych vzťahov k bytovému fondu. Zákon o registri bytov odhalí nielen sústreďovanie veľkého množstva bytov v rukách jednotlivcov, ale umožní aj kvalifikované odhady rozsahu ďalšej bytovej výstavby.
Nájomné byty – jedna z priorít Skúsenosti z iných krajín hovoria, že zo sociálnych a ekonomických dôvodov je vhodné, aby nájomné byty predstavovali 30 až 50% bytového fondu krajiny. Podiel nájomných bytov na Slovensku po ukončení predaja bytov nebude podľa odhadov vyšší ako 15%. Samozrejme, že aj u nás existuje možnosť prenajatia bytu, ide však o čierny trh, kde nájomné nezodpovedá skutočnej hodnote nájmu. Tento spôsob zabezpečenia bývania je výhodný len pre prenajímateľa, všetci ostatní iba škodujú (štát na daňových únikoch, nájomca nesie bremeno enormného nájomného – v Bratislave sa prenajíma trojizbový byt za 10 tisíc Sk a viac mesačne). Uvedomujeme si, že štát dnes nemá prostriedky na priame financovanie nájomných bytov. Ich výstavbu preto musí podporiť vytváraním vhodných ekonomických podmienok pre investorov, ktorí ich výstavbu zabezpečia. Predpokladanými investormi by mali byť mestá a obce a predovšetkým súkromný sektor. Pri výstavbe nájomných bytov preto bude SMER podporovať priame štátne dotácie (napr. mestám a obciam pri príprave vhodných pozemkov na výstavbu nájomných bytov), daňové zvýhodnenia, zníženie dĺžky odpisov nehnuteľností tohto typu zo súčasných 50 rokov na 20, resp. 30 rokov. Dôležitým krokom by mala byť aj úprava nájmu obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ktorá posilní postavenie vlastníka bytu vo vzťahu k nájomcovi – novelizovať treba najmä možnosť vysťahovania nájomcu bez akejkoľvek bytovej náhrady v prípade neplnenia povinností, ktoré nájomcovi vyplývajú z nájomnej zmluvy. Právna úprava však musí posilniť aj práva nájomcov, aby mali za nájomné k dispozícii vždy obývateľný byt a vlastník zabezpečoval údržbu bytov dohodnutú v nájomnej zmluve a neprenášal na nájomcu povinnosti, ktoré nemôžu byť obsahom nájmu. Legislatívne je potrebné stanoviť ekonomické nájomné vrátane primeraného zisku pre prenajímateľa. Za dôležitú tiež považujeme zo strany štátu podporu mestám a obciam pri výstavbe sociálnych bytov s nižším štandardom.
Očakávame, že hlavnými výhodami zvýšenia podielu nájomných bytov v bytovom fonde nebude len rozvoj bytovej výstavby, ale aj stabilizácia mladých ľudí a v neposlednom rade likvidácia čierneho trhu s nájomnými bytmi. Problematika bytovej výstavby je zložitá a zasahuje aj do viacerých dielčích problematík jednotlivých rezortov. Preto po zabezpečení okamžitých opatrení je potrebné riešiť ju komplexne v oblastiach ekonomickej, legislatívnej a registračnej.
Autor (1957) je vedúci sekcie dopravy, pôšt a výstavby Smeru
