Vari najväčší súboj sa v súvislosti so štátnym rozpočtom (ŠR) na tento rok odohral pri návrhu na zvýšenie prostriedkov pre obce mestá. Paradoxne ho nezviedla opozícia s koalíciou, ale poslanci za SDĽ s kolegami z ostatných vládnych strán. „Víťazstvo“ ľavicových demokratov prinieslo samospráve o 560 miliónov korún viac, než vláda pôvodne navrhovala. Pravdou však zostáva, že ani s touto sumou nie je Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spokojné. „Úplne spokojní by sme boli pri navýšení podielových daní o 1,1 miliardy korún. Som však presvedčený, že bez ZMOS-u by nedostala samospráva navyše ani korunu,“ vyhlásil predseda združenia Michal Sýkora. Spolu s ďalšími členmi vedenia sa totiž stretol so všetkými poslaneckými klubmi, aby ich presvedčil o nevyhnutnosti zvýšiť financie pre mestá a obce. Najvýraznejšiu podporu našiel v SDĽ, na čo má hádam vplyv aj stranícka príslušnosť niekoľkých členov vedenia ZMOS-u. Nízke príjmy, vysoké výdaje Podpredseda výboru NR SR pre verejnú správu Vladimír Faič (SDĽ) navrhol už na začiatku decembra, aby sa príjmy samosprávy zo ŠR zvýšili oproti návrhu vlády o miliardu. Spočiatku získal podporu poslancov z viacerých poslaneckých klubov. „Objemy podielových daní a priamych dotácií navrhované v rozpočte nie celkom zohľadnili dopady inflácie, rastu bežných nákladov, neuhradené záväzky štátu a štátnych organizácií voči obciam,“ vysvetľuje dôvody svojho rozhodnutia Faič. Dôkazom jeho slov je fakt, že na jedného obyvateľa navrhoval ŠR zvýšiť príjmy obcí z podielových daní o 94 korún, zatiaľ čo náklady na údržbu ciest a chodníkov, verejnej zelene, energie, vody, odvozu odpadkov či cestovné sa zvyšujú o 200 Sk. Za posledné dva roky sa výdavky samospráv na činnosti, ktoré majú zabezpečovať (berúc do úvahy len výdaje za tovary a služby, teda nie za mzdy) zvýšili o 24,5 percenta, čo v absolútnom vyjadrením znamená 1,7 mld. Avšak podiel na daniach, ktoré od občanov inkasoval štát a potom ich prerozdelil obciam a mestám, sa zvýšil iba o 943 miliónov. V praxi to znamená, že takmer polovica zvýšenia nevyhnutných výdavkov ostala bez reálneho finančného krytia zo ŠR a pri mizérii, v akej sa nachádzajú vlastné finančné zdroje obcí a miest, je výsledkom radikálny pokles najmä investičných aktivít. Napätie vo vládnom zoskupení Vo finančnej mizérii je však aj štát, preto sa o pozmeňujúci Faičov návrh začalo tvrdo bojovať. Vláda ho najskôr razantne odmietla, aby potom poslanec Milan Hort (SDKÚ) s premiérom Mikulášom Dzurindom „dohodol“ zvýšenie aspoň o 266 miliónov. Nepochybne to bola hra na „úspech“ pre nový pravicový subjekt, pretože postupne svoje podpisy pod Faičovým návrhom stiahli práve Dzurindovi stranícki kolegovia. ZMOS však spokojné nebolo a spokojní neboli ani ľavicoví demokrati. Do poslednej chvíle nechceli z návrhu svojho kolegu ustúpiť, čoho výsledkom bolo mimoriadne stretnutie poslancov všetkých vládnych klubov tesne pred hlasovaním. Toto rokovanie bolo napäté. V jednej chvíli poslal šéf klubu KDH František Mikloško poslancov za SDĽ do opozície a poniektorí sa vraj z kresiel v kinosále ihneď zdvihli. Kresťanskí demokrati si však neuvedomili, že k HZDS-ĽS a SNS tak poslali aj mnoho svojich vlastných starostov a primátorov, za ktorých SDĽ v tej chvíli bojovala. Horúce hlavy napokon vychladli a obce a mestá dostanú zo ŠR o vyše miliardu viac, ako bol pôvodný návrh. „Dá sa to považovať za výrazný úspech SDĽ,“ uviedol V. Faič. „Z daní z príjmov právnických osôb dostane samospráva o 300 miliónov, z cestnej dane o 160 a z odvodu Národnej banky Slovenska viac o sto miliónov korún.“ Napriek tomu, že predseda ZMOS-u M. Sýkora je spokojný iba s dotáciami pre obce do tritisíc obyvateľov (oproti vlaňajšku sa zvýšili takmer o 30 percent), viacerí starostovia a primátori skonštatovali, že konečná podoba ŠR im umožní aspoň prežiť. Ak SMK ustúpi z požiadavky vytvoriť tzv. komárňanskú župu, mohla by vláda konečne pohnúť i s reformou verejnej správy, ktorá by problémy samospráv mala riešiť systémovo.
Menu
Menu
Menu
