Knihy

Paľo Oliva (vlastným menom Pavol Ušák 1914 – 1941), autor Oblakov, je známy predovšetkým ako básnik, no dosiaľ nie úplne. Tento zväzok prináša ďalšie jeho zbierky: Čierne kvietie (1934), Zvädli kvety osudné (1940, cyklus predsmrtných básní), mnohé básne roztratené dosiaľ po časopisoch (Rozvoj, Elán, Kultúra, Svoradov). Zároveň ho prezentuje – objavným spôsobom – i ako prozaika, kritika, esejistu. Po prvý raz knižne vychádzajú jeho novely (napr. Žena s tajomstvom), psychologický cyklus Tváre (1939), čitateľsky veľmi pútavý a literárne cenený denník Hasnúce iskry (1934 – 1935), odzrkadľujúci jeho vnútorný aj vonkajší život z čias štúdia na trnavskom gymnáziu, keď sa formoval jeho citový a myšlienkový život – a pred literatúrou dal prednosť kňazstvu. Dosiaľ celkom neznáma bola i Olivova činnosť literárneho kritika, ktorý znalecky analyzoval súvekú pôvodnú i preloženú tvorbu (autorov ako napr. P. G. Hlbina, R. Dilong, J. Smrek, E. B. Lukáč, J. Silan, Ľ. Ondrejov, F. X. Šalda, H. Bremond, F. Jammes). Ako mysliteľský typ a kultivovaný esejista sa prejavil v statiach s literárnou, náboženskou, národnou tematikou. Ešte ako stredoškolák si písal s významnými domácimi osobnosťami (napr. J. Smrek, R. Dilong, M. Haľamová, J. Silan), o čom svedčí výber z jeho listov. Torzo z literárneho diela (LÚČ) vychádza k nedožitej deväťdesiatke talentovaného autora. Knihu zostavil, úvodnú štúdiu a editorskú poznámku napísal Július Pašteka. Rozsiahla monografia anglického historika poľského pôvodu Sovětská tragédie (ARGO) predstavuje veľmi zaujímavý a neobvyklý pohľad na ruské a sovietske dejiny 20. storočia. Martin Malia sa nijako netají svojím presvedčením o zlom naprogramovaní leninského režimu a štátu a korene stalinského i postalinského Ruska vidí práve v prvých rokoch existencie boľševického systému. Autor nekladie základný dôraz na politické dejiny, i keď aj tie v jeho opise zohrávajú svoju úlohu a dávajú jeho „príbehu“ pevnú kostru. Omnoho viac sa totiž venuje premenám uvažovania o podobe štátu a o charaktere režimu a detailne analyzuje dôsledky politických rozhodnutí, často sprevádzané osobnými ambíciami, niekedy naopak osobnou antipatiou, v sociálnej, kultúrnej a ideologickej sfére. Práve dôraz na dejiny ideológií a na sociálne dopady socialistického experimentu v Rusku robia z Maliovej knihy pozoruhodné a jedinečné dielo. Pod nechtami je ružová, na perách eroticky červená, s ňou sčervenieme od hanby, radosti či horúčavy: krv. Kto sa zaoberá červenou farbou, hneď si všimne „podivuhodnú šťavu“, ktorá ľudí odjakživa fascinuje aj desí. Gudrun Schuryová, nemecká spisovateľka a lektorka literatúry na univerzite v Bambergu, sleduje vo svojej knihe Miazga života – kultúrne dejiny krvi (KALLIGRAM) stopy krvi v náboženstve aj mytológii, v umení a bežnom živote: od mafiánskych zvykov cez Snehulienku, legendy o upíroch, Starý zákon a Červený kríž. Čítanie, ktoré čitateľom sprostredkúva to, čo autorka konštatuje v úvode: „To, že sme nádobou na krv, si uvedomíme, až keď v nej vznikne diera.“