Na základe výnosu prezidenta Kirgizska O určení termínu volieb poslancov Žogorku Kenešu Kirgizska (Кыргыз Республикасынын Жогорку Кеңешинин депутаттарын шайлоону дайындоо жөнүндө)[1], ktorý podpísal revolučne a následne formálne voľbami potvrdený Sadyr Žaparov dňa 29. augusta 2021, sa voľby do republikového jednokomorového parlamentu konali podľa plánu – 28. novembra 2021.
Oficiálne výsledky týchto volieb by Ústredná komisia pre voľby a konanie referend Kirgizska (Кыргыз республикасынын шайлоо жана референдум өткөрүү боюнча борбордук комиссиясы) mala vyhlásiť 18. decembra 2021.[2]
Na stránkach SLOVA sme v analýze Parlamentné voľby v Kirgizsku 28. novembra 2021[3] podrobne informovali o rozložení politických síl v krajine, o volebných ambíciách jednotlivých politických subjektov vo volebnom súboji (a že ich bolo počtom požehnane), o početnej zmene jednokomorového parlamentu a aj o jasne cielenej snahe prezidenta nedopustiť korumpovanie voličov a najmä si dať pozor na falšovanie výsledkov modernizačných parlamentných volieb do Žogorku Kenešu Kirgizska.
V tejto súvislosti len pripomíname, že v predvolebnom čase líder strany Ар-Намыс a bývalý premiér Kirgizska (jeden z mála premiérov, čo nie je vo väzení) Feliks Kulov upozornil Biškek a Kirgizsko, že ak bude po voľbách v Kirgizsku znovu prevrat „… tak sa už určite nepostavíme na nohy…“, s čím možno súhlasiť. Lenže po voľbách, v ktorých Ар-Намыс neuspela, sa objavili aj (žiaľ) silnejšie vyhlásenia.
V Biškeku je nervozita
Podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov (ktoré asi budú plus/mínus totožné s oficiálnymi) voľby – keď povinnú 5-percentnú hranicu prekonalo, ako vidno z priloženej tabuľky, šesť subjektov (volebné čísla: 11, 16, 20, 21, 28 a 29) z nekonečnej množiny, ktoré sa do týchto volieb hrnuli – dopadli nasledujúco:
Treba povedať, že všetkých šesť subjektov, ktoré zatiaľ postupujú do Žogorku Kenešu, má ak nie proprezidentské, tak aspoň nie protiprezidentské ladenie. Inak povedané: nový kirgizský parlament bude asi (nateraz) bez opozície!
Je to dobré, je to zlé, je to netradičné? Proste je to kirgizský fakt!
Víťazná strana (16,73 %) Ата-Журт Кыргызстан získala najviac v Džalalabdskej oblasti (38,87 %) a v druhom hlavnom meste Kirgizska, v meste Oš (28,13 %). Naopak, v Talaskej a Narynskej oblasti bol jej zisk na úrovni cca 7 %. Prečo takýto výsledok? Tento subjekt jednoducho okrem toho, že objektívne nevytvára uhlíkovú stopu svetového významu ani nenesie na svojom chrbte pečať korupčnej politickej strany a, čo je hlavné, komunikoval s kirgizským voličom.
A je tu ešte jedno no. Voličská dôvera v Ата-Журт Кыргызстан de facto vyjadruje transformovanú politickú podporu a dôveru v postrevolučného prezidenta S. Žaparova. Také sú logika a pravidlá kirgizského politického správania.
Druhý subjekt vo volebnom poradí Ишеним (13,2 %) získal najviac v už spomenutej Talaskej oblasti (21,55 %) a v zásade mal dobré výsledky po celom Kirgizsku (Oš – 11,92 %, Biškek – 11,63 %…)
Politické hnutie Ынтымак, ktoré sa môže pochváliť ziskom tesne nad 10 %, má najviac sympatyzantov v Biškeku (10,49 %), ale najmenej v meste Oš (2,37 %). Tento rozdiel bude asi v ďalšej politickej činnosti limitujúci.
Strana Альянс eviduje celoštátnu podporu 8,07 %. V Biškeku, kde sa tvorí politické počasie, sa môže opierať o podporu 8,26 % voličov, čiže celoštátny priemer.
Strana Бутун Кыргызстан dostala pre ňu už tradičnú podporu na úrovni 6,58 %, lenže v Narynskej oblasti to je len 1,39 % a v Issyk-Kuľskej oblasti len 1 %. A to je problém!
Strana Ыйман Нуру sa prešmykla a v celokirgizskom meradle získala 5,88 %; v Biškeku a v Oši má podporu cca 5,5 %, čo je dosť málo na razantnú politiku. Najviac získala v Narynskej oblasti (8,5 %), čo je jednak málo a je to ekonomicky nevplyvný a rurálny región.
Nervozita v Biškeku sa prejavila v tom, že tesne po voľbách (a vyhlásení neoficiálnych výsledkov) sa stretli zástupcovia nespokojných (tých, čo voľby prehrali) politických subjektov Ата Мекен, Социал-демократы, Азаттык, Улуттар Биримдиги, ktorí sa o výsledkoch volieb vyjadrili negatívne a vyhlásili, že sú potrebné nové voľby.
To je veľmi efektívny vplyv na emocionálne výbušný kirgizský elektorát, ktorý sa v čase do 18. decembra 2021 určite bude energicky zaujímať, či je všetko volebne v ažurite.
Volebná komisia
… je skúpa na slovo a jej predsedníčka Nuržan Šajldabeková (Нуржан Шайлдабековa) akcentuje, že zatiaľ „… nie sú k dispozícii oficiálne výsledky a sme svedkami pokusov o ich zmanipulovanie…“
Ústredná volebná komisia štandardne rieši aj porušenia volebných pravidiel. Zatiaľ to vyzerá, že nemali zásadný charakter (2x zneužívanie štátnych administratívnych zdrojov, 1x hromadné zvážanie voličov, 6x neadekvátne správanie členov miestnych komisií, alebo 9x technické problémy systému).
Zaujímavé je, že najviac sťažností je v rámci Čujskej oblasti – 11, v Biškeku a Oši to je „len“ 7 a 5 sťažností.
Koniec volebnej korupcie?
Faktom však zatiaľ je, že na voľbách, v ktorých sa rozhodovalo o 90-ich poslaneckých kreslách do Žogorku Kenešu (54 straníckych kandidátov, 36 v jednomandátových okruhoch) sa podľa Ústrednej volebnej komisie pre voľby a usporiadanie referend Kirgizska zúčastnilo asi 33,4 % z vyše 3,6 mil. oprávnených voličov.
Dôvodom nízkej účasti môže byť menšie organizovanie kupovania hlasov v porovnaní s vlaňajšími anulovanými parlamentnými voľbami, ale aj väčšia dôvera v prezidenta než v parlament. Inak, po zmene Ústavy Kirgizska je teraz prezident politickou figúrou č. 1.
Z implantovaného európskeho názoru treba spomenúť, že v rámci jednomandátových okruhov, teda z počtu 36 „poslaneckých kusov“, ktoré nastúpia (asi) do Žogorku Kenešu, nie je ani jedna žena. Je to dobré? Alebo im treba niečo naoktrojovať?
Ak je v 54-ke poslancov jasné politické rozloženie parlamentu, v rámci jednomandátových okruhov to bude ešte predmetom kryštalizácie, nakoľko slovenská móda nezávislých kandidátov sa „zaháčkovala“ aj v Kirgizsku.[4]
Interiér Honorárneho konzulátu SR v Biškeku.
Ľahká sumarizácia
Celkovo boli tieto parlamentné voľby v Kirgizsku niečím výnimočným. V čom? Nuž predovšetkým v tom, že:
- bol eliminovaný systém karuselového hlasovania;
- možno evidovať tendenciu, nasmerovanú na funkcionálnu elimináciu korupčno-volebného systému.
To sú zásadné posolstvá volieb v Kirgizsku!
A propos – v roku 100. výročia narodenia A. Dubčeka sa nenašiel nikto, kto by vycestoval do Biškeku (vtedy Piškek), kde A. Dubček prežil časť svojho detstva a kde si domáci nielen vysokoškolsky vzdelaní ľudia (nie plagiátori) myslia, že družstvo Interhelpo dalo ekonomický základ nezávislému Kirgizsku.
Inak tú modernú nezávislosť si Kirgizsko datuje od roku 1991 – čiže aj tu hovoríme o okrúhlom výročí a tiež o flagrantnej arogancii vo vzťahu k A. Dubčekovi a družstvu Interhelpo vo vzťahu Bratislava – Biškek.
Pokiaľ domáci a iní politici špekulujú, čo s výsledkom volieb, z Biškeku prišli dve správy:
Prvá je, že US administratíva ocenila (napriek technickým nedostatkom) priebeh a najmä výsledky týchto parlamentných volieb. (Slovensko inak nevyslalo svojho/svojich oficiálnych pozorovateľov na tieto voľby – prečo?)
Druhou je, že prezident Kirgizska Sadyr Žaparov (Садыр Жапаров) dňa 2. decembra 2021 podpísal svoj výnos O opatreniach k optimalizácii výdavkov zo štátneho rozpočtu, o zvýšení efektivity používania rozpočtových prostriedkov štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy (Республикалык бюджеттин чыгаша бөлүгүн оптималдаштыруу, мамлекеттик органдардын жана жергиликтүү өз алдынча башкаруу органдарынын бюджеттик каражаттарды пайдалануусунун натыйжалуулугун жогорулатуу боюнча чаралар жөнүндө).[5] Inak povedané, prezident rozhodol, že togar (тораг), teda predseda Žogorku Kenešu bude mať výplatu vo výške 30 tisíc somov (cca 350,- €), podpredseda parlamentu 27 tisíc somov (cca 310,- €), predsedovia parlamentných výborov 26 tisíc somov (cca 305,- €) a pre radových poslancov ide o plat 25 tisíc somov (cca 290.- €).
Koľkože to berú slovenskí zástupcovia ľudu?
Ruka v ruke s týmto ide skutočnosť, že služobné byty v Biškeku a služobné automobily (a iné nepeňažné výhody, napr. diplomatický pas) sa stávajú pre novonastupujúcich poslancov minulosťou.
V texte tohto prezidentského výnosu sa píše, že „… ide o krok k novej rozpočtovej politike štátu…“, alebo aj to, že sa v Biškeku inšpirovali tézou o žití v rámci možností krajinami východnej a strednej Európy, kde (a to je symptomatické) vo výpočte sú Maďarsko, Poľsko, Česko…, ale absentuje Slovensko.
Autor textu pred budovou vystavanou Interhelpom v Biškeku.
To Slovensko, ktoré dalo Kirgizsku Interhelpo a A. Dubčeka. Je to smutné, o to viac a najmä v tomto dubčekovsko-jubilejnom roku. Lenže, ak sa o strom, tú slovanskú lipu zasadenú v Kirgizsku, nestaráš, vyschne. No a potom treba len jediné: vymeniť záhradníka, ktorý sa prednostne stará o trávnik pred Bielym domom, a nie o lipu v Biškeku!
Horľavý stav
Tesne po tom, čo zástupcovia neúspešných subjektov Ата Мекен, Социал-демократы, Азаттык, Улуттар биримдиги vydali výzvu k anulovaniu volieb, došlo v Biškeku k inzultácii lídra Ата Мекен Omurbeka Tekenbaeva (Омурбек Текебаев). Našťastie táto iskra zatiaľ nespôsobila požiar. Zatiaľ, lenže v Kirgizsku je povolebný stav veľmi, ale veľmi horľavý.
Parlamentné voľby v Kirgizsku vzor 2021, či sa to niekomu páči, alebo nie, majú principiálny význam pre budúcnosť krajiny. Vnútropoliticky (korupcia, rodinkárstvo…), ale aj vo vonkajšom formáte – napäté vzťahy s Tadžikistanom, či (a prosím, toto si treba zapísať!) zvyšovanie vplyvu Turecka v krajine, čo sú všetko vnútropoliticky destabilizujúce prvky na druhú!
Je preto smutné, že z Biškeku presakujú povolebné informácie o prvých (ale zásadných) konfliktoch po línii víťaz/nevíťaz.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
Foto: Archív autora
