Kazach v Pekingu

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev nehľadiac na to, že krajina je de facto mesiac po neúspešnom pokuse o farebnú revolúciu, sa zachoval ako prezident suverénnej a nezávislej (nevazalskej) krajiny. Zúčastnil na slávnostnom otvorení XXIV. zimných olympijských hier v hlavnom meste Číny. K.-Ž. Tokajev označil otvárací ceremoniál za veľkolepý a jedným dychom dodal: „… ZOH v Pekingu sa konajú vo veľmi zodpovednom období pre celé ľudstvo … posielajú mohutný signál k obnove poriadku po pandémii…“[1]

Inak, keď sa pred rokmi rozhodovalo o tom, kde sa budú konať ZOH, do finále sa dostali dve mestá. Almaty v hlasovaní v roku 2015 len tesne (pomer hlasov 44 : 40) podľahla Pekingu.

Keď už bol v Číne, tak svoju návštevu využil aj na oficiálne rokovanie so svojím susedským partnerom Si Ťin-pchingom.
 

Bilaterálne stretnutie

Podľa oficiálnych správ sa toto (dôležité) bilaterálne stretnutie prezidentov dvoch krajín členov Šanghajskej organizácie spolupráce nieslo v duchu vzájomnej dôvery, pochopenia a družby.

Zľava: Kasym-Žomart Tokajev, Si Ťin-pching. Aj ostatné fotografie sú z návštevy.
Zdroj: Foto: www.akorda.kz

Tieto diplomatické jazykové obraty veľmi jasne hovoria o tom, že Čína je pre Kazachstan a vice versa Kazachstan pre Čínu veľmi dôležitým partnerom. Spája ich spoločná hranica o dĺžke cca 1 175 km.

Á propós, keď na Slovensku týchto dní hovoria o spoločnej hranici Slovenska a Ukrajiny, miestni apologéti, ktorí všetko citlivo vnímajú a hovoria o potrebe, aby túto hranicu chránili vojská USA (v mäkšom variante NATO, čo je vlastne USA), tak táto hranica má dĺžku 97 km.

Ak 3 000 (odhad) vojakov, ktorí majú prísť na Slovensko, vydelíme dĺžkou hranice, tak nám vychádza zhruba 30,9 vojaka na jeden km slovenskej štátnej hranice s Ukrajinou. Pekné – nie?

Pre mladšie ročníky – štátna hranica, resp. jej ochrana sa doteraz (pokiaľ nebola krajina so susedom vo vojnovom stave) vždy zabezpečovala nie vojakmi, teda regulérnou (alebo dovezenou armádou), ale zložkami ministerstva vnútra. Dnes je to hraničná polícia. V čase hlbokého socializmu to boli príslušníci Pohraničnej stráže, ktorí stáli na stráži. Spolu s vojskami ministerstva vnútra spadali pod ministerstvo vnútra, a nie pod ministerstvo obrany.

Treba si tiež uvedomiť, že Kazachstan nie je len surovinovou zálohou pre Peking, ale aj to, že ide prakticky o najväčšiu suchozemskú krajinu v Eurázii, ktorá je pre Peking dôležitá z pohľadu logistiky a tranzitno-transportného segmentu globálneho projektu Novej Hodvábnej cesty – Jeden pás, jedna cesta. Projektu, ktorý nuluje nevojenské US ambície na pôde Eurázie a aj preto je pre niekoho potrebná rozkmitaná Ukrajina a programové rozosievanie rusofóbie.

Samozrejme, že aj preto bola súčasťou (okrem susedských vzťahov, ekonomiky, kultúrnej a humanitárnej spolupráce…) témou rozhovorov aj problematika medzinárodno-bezpečnostnej situácie vo svete. Hlavy Kazachstanu a Číny sa pri hodnotení aktuálneho stavu zhodli na 100 %.

Len na ilustráciu, v roku 2021 bol obchodný obrat medzi Kazachstanom a Čínou na úrovni 18,2 mld. $, čo je skoro polovica zo spoločného obchodného obratu celej Strednej Ázie (Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Kazachstan a Uzbekistan) s Čínou.
 

Strategické partnerstvo Nur-Sultan – Peking na obzore

K.-Ž, Tokajev poďakoval partnerovi za principiálnu podporu a pomoc pri prvotnom a výhľadovom prekonávaní dôsledkov januára 2022 v Kazachstane.

Prezident Kazachstanu pozval svojho partnera na návštevu Kazachstanu v septembri 2022. Si Ťin-pching pozvanie prijal, čo je jasný odkaz dovnútra oboch krajín, aby sa začali pripravovať na novú etapu vzťahov medzi Kazachstanom, ako jednou z vedúcich krajín Eurázijskej ekonomickej únie a Čínou, čo však nejde a nepôjde na úkor partnerstiev, napríklad v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), alebo aj Konferencie o interakcii a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii (CICA)… Kazachstan a Čína majú jednoducho vo svojej geopolitickej DNA to, že nekonajú vo svoj prospech na úkor svojho okolia.

Pokojne môžeme hovoriť o novom strategickom partnerstve po osi Nur-Sultan – Peking, ktoré vychádza zo Spoločnej deklarácie Čínskej ľudovej republiky a Kazašskej republiky o rozvoji všestranného strategického partnerstva (Совместная декларация Китайской Народной Республики и Республики Казахстан о развитии всестороннего стратегического партнерства)[2].

Si Ťin-pching stav akcentoval slovami: „… Čína je pripravená poskytnúť Kazachstanu potrebnú podporu a pomoc…“

Okrem špecifickej bilaterálnej pomoci do roku 2025 je Čína odhodlaná poskytnúť krajinám Strednej Ázie nenávratnú pomoc vo výške 500 mil.$ (koľkože $ dostane Slovensko za stratu suverenity? + misku šošovice presadzovateľov fušersky vynegociovanej DCA) na rozvoj sociálnej sféry a poskytne 5 000 kvót (na účet Číny) pre študentov najmä v študijných oblastiach poľnohospodárstva vidieku a IT.

Ako pred pár dňami informoval minister zahraničných vecí Kazachstanu Muchtar Tleuberdi, Peking ponúkal Nur-Sultanu pomoc v ťažký prvojanuárových dňoch a týždňoch: „… od prvých dní bola čínska strana s nami v spojení na najvyššej úrovni a ja som bol v stálom kontakte s ministrom Wang I… boli pripravení poskytnúť ľubovoľnú a potrebnú pomoc, vrátane vojenskej. Lenže sme nemali potrebný právny základ na prijatie vojenskej pomoci s výnimkou moci zo strany Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB)…“[3]

Po januárových udalostiach si minister M. Tleuberdi uvedomil, nakoľko západno-európsky vševedovia chceli akože medzinárodné vyšetrovanie udalostí (samozrejme, cez prikrývku témy ľudských práv), že je potrebné posilniť strategickú komunikáciu smerom k Bruselu. No a siahol po kvalite. Doterajší veľvyslanec Kazachstanu v Bratislave (a častý autor na stránkach SLOVA Roman Jurievič Vasilenko) už zarezáva ako námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu, do jeho portfólia spadá Európa. Určite mu v jeho práci bude pomáhať aj najdúch – mačiatko, ktoré našiel a priniesol si z jednej zo svojich ciest po Slovensku (z Poltára) a dostalo meno „Kocúr“.
 

Pax Sinica

Takže aj táto návšteva K.-Ž. Tokajeva (vyštudoval MGIMO so špecializáciou vzťahy s Čínou a plynule hovorí po čínsky) v Pekingu nebola len o globálnom športovom podujatí, len o bilaterálnych vzťahoch Kazachstanu a Číny, ale v našich končinách by sme sa mali veľmi silne zamyslieť na tým, ako sa začína formovať nový svetový poriadok bez USA.

Pax Americana sa stáva minulosťou a na scénu prichádza Pax Sinica! Teda proces rozšírenia a posilnenia vplyvu Číny v Strednej Ázii (v danom prípade), v postsovietskom priestore, ale v celej Eurázii.

Ani (umelo nafúknutá?) pandémia COVIDu vo vzťahu k Číne nemohla zásadným obrazom zmeniť kľúčovú dynamiku. Čína má silu a vôľu pokračovať vo svojej ceste. No a teraz bude mať, aj vďaka európskej krátkozrakosti, ešte ako bonus dostatok energetických zdrojov.

Krajiny Strednej Ázie, ktoré sú tesne dislokované v hĺbke Eurázijského kontinentu a bez priameho prístupu k teplému moru či oceánu (Kaspické more je na inú diskusiu) si uvedomujú, že nemôžu mať nedobré a nestrategické vzťahy so svojimi vplyvnými susedmi. S Čínou a Ruskou federáciou.

Na druhej strane ani Čína a ani Ruská federácia zatiaľ nechcú súperiť o Strednú Áziu, pretože ich bilaterálne, partnerské a skoro aj spojenecké vzťahy majú väčší význam než regionálne záujmy v regióne.

Takže u nás populárne reči o dozrievajúcom konflikte medzi Ruskou federáciou a Čínou o Strednú Áziu stoja na vode. Český exprezident V. Klaus sa na margo tohto dúchania do pahrieb militarizmu vyjadril: „.. .rozdúchavanie sporu s Čínou je zločin…“[4]

A aj o tom bola ostatná (5. februára 2022) cesta kazašského prezidenta do Číny. Pri písaní tohto textu som si pustil do slúchadiel Gershwinovu skladbu An American in Paris a znovu som si zosumarizoval poznámky k téme Kazach v Číne.

Na rozdiel od slovenského variantu má kazašský prezident K.-Ž. Tokajev základné strategické myslenie a záujem o svoju krajinu!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)