Kam povedie Wolfowitz Svetovú banku?

Nominácia námestníka amerického ministra obrany Paula Wolfowitza na post prezidenta Svetovej banky (SB) vyvolala vo svete búrlivé reakcie. Zarazení zostali aj najvplyvnejší európski členovia SB a pozvali si Wolfowitza na pohovor. Priletel, objasnil a presvedčil. Šlo to rýchlo a hladko. V priebehu necelých troch mesiacov podnikol Washington cez Veľkú mláku tri „ofenzívy šarmom“ a všetky dosiahli želateľný čarovný účinok na transatlantických partnerov. Okúzlila ich Condoleezza Riceová, prezident Bush a nakoniec aj takpovediac vlajkonosič neokonzervatívcov Wolfowitz. Čím to je, že sa európske štáty i EÚ ako celok nechávajú tak ľahko uspokojovať spanilými jazdcami spoza oceánu? Ich obavy, námietky, kritika a celkové postoje potom vyznievajú ako nedomyslené predstavy roztopašných detí, ktoré musí prísť strýčko či teta z Ameriky priviesť k rozumu. Ich hlasný odpor nemá dlhé trvanie, hĺbku a dá sa pomerne svižne a ľahko priviesť na „správnu mieru“. Nevyznieva to pre Európanov práve najlichotivejšie, ale taký dojem o sebe vytvárajú. Renomé mäkkej európskej kultivovanej a vzdelaneckej umiernenosti nadobúda v iných kútoch planéty pachuť impotentnej slabošskej zmäknutosti. V otázkach poslania, kompetencií a náplne práce Svetovej banky je v hre celá zemeguľa – začínajúc jej atmosférou cez obyvateľstvo, materiálnu a duchovnú kultúru až po zásoby nerastných zdrojov a surovín pod povrchom súše a morí. Sústredená je na krajiny, ktoré sa hospodársky rozvíjajú príliš pomaly a potrebujú k tomu pomoc zvonku. Z približne dvoch stoviek štátov sveta sem patrí väčšina. Zaraďujeme ich do skupiny tzv. rozvojových krajín a majákom i všeobjímajúcou pomocnou rukou im má byť aj taká nadnárodná medzištátna ustanovizeň, akou je Svetová banka. Svedčí o tom jej iné oficiálne pomenovanie Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, začleňujúce ju do súboru nástrojov OSN. Vplyv politického vedenia Svetovej organizácie stelesňovaného v generálnom tajomníkovi Annánovi na stratégiu a výkon činnosti SB je minimálny. Kľúčovými hráčmi sú tie štáty, ktoré sú najväčšími vkladateľmi kapitálu do tejto banky. SB poskytuje ročne rozvojovým štátom približne 20 miliárd dolárov. Úroky bývajú nízke, neraz nulové, nehovoriac o nenávratných grantoch na vybrané projekty. Rozšírenie tých posledných chcú dokonca presadzovať Spojené štáty, čo vzbudzuje nádeje i starosti. Nič nie je zadarmo a ak začne nový prezident SB Wolfowitz presúvať dôraz z pôžičiek na granty, zmení sa aj vzťah poskytovateľa k recipientom. Tí v ostatných desaťročiach nachádzali neustále nové možnosti, ako prelievať z pôžičiek čo najviac na skupinové a súkromné kontá úzkych mocenských elít. Svetová banka sa stala povestnou pre neefektívnosť vynakladaných zdrojov a jej akcionárske štáty už dlho volali po náprave, po sprísnení kontrolných mechanizmov a zracionalizovaní distribučných sietí. 61-ročný Paul Wolfowitz, ktorý je vyštudovaným matematikom a politológom, sa chystá vehementne angažovať za vyššiu transparentnosť prideľovania, využívania a účtovania pridelených prostriedkov. V tomto ohľade si jeho odhodlanie zaslúži plný súhlas i zo strany jeho politických oponentov. Má ich dosť a nemôže sa tomu čudovať. Na meno mu nevie prísť najmä arabský a moslimský svet, ktorý ho viní z osobnej účasti na formovaní a realizácii americkej politiky preventívnych vojenských úderov a superveľmocenského unilateralizmu. K tomu môžeme pridať hľadisko kultúrneho a duchovného západného expanzionizmu v rámci ekonomickej globalizácie, na čo je islamský i neislamský tzv. tretí svet neporovnateľne citlivejší ako euroatlantický a judeokresťanský Starý kontinent. Čím dokázal tvrdý ideológ Wolfowitzovho kalibru prehovoriť Európanov na súhlas s jeho prevzatím šéfovania nad SB? Vysvetlenie o recipročnom súhlase USA s nominovaním Európanov na iné vplyvné miesta vo svetových finančných inštitúciách je len kamienkom v mozaike súvislostí. Medzi tie kľúčové patrí stratégia USA na zabezpečenie surovinových zdrojov v nastávajúcej dekáde. Wolfowitz bude môcť na čele SB ovplyvňovať tok vecí v prospech záujmov Washingtonu. Vynárajú sa mu totiž mocní a ťažko (ak vôbec) ovládateľní konkurenti veľkosti Číny a Indie. Z Wolfowitzovho deklarovaného záujmu o prednostnú pomoc Afrike vyplýva, že Washington, kde je Biely dom i sídlo SB, chce byť pánom situácie pri tvárnení rozvoja čierneho kontinentu a jeho plnom začlenení do globálneho hospodárskeho systému. V tom dominujú nielen americké, ale aj japonské a európske korporácie a Wolfowitz to zrejme Európanom veľmi ostro pripomenul. Autor je analytik medzinárodných vzťahov